Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 133/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti K. G. a mal. M. L., zastúpenej matkou K. G., obe bytom T., právne zastúpených

advokátkou JUDr. Ing. V. K., T., pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo K. G. a mal. M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

z 19. marca 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. G. a mal. M. L., zastúpenej matkou

K. G., obe bytom T. (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“ a „sťažovateľka v 2. rade“; spolu aj

„sťažovateľky“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v 1. rade uviedla, že návrhom doručeným okresnému súdu 31. marca

2010 sa domáhala zapretia otcovstva matkou dieťaťa v súlade s § 88 ods. 2 zákona

č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, určenia otcovstva sťažovateľky v 2. rade a zmeny priezviska sťažovateľky

v 2. rade. Na základe návrhov sťažovateľky v 1. rade z 9. augusta 2011 a 6. decembra 2011

okresný súd uznesením č. k. -44 zo 14. februára 2012 zastavil konanie proti

odporcovi v 2. rade, ako aj v časti určenia otcovstva a zmeny priezviska sťažovateľky

v 2. rade. Vo zvyšnej časti, ktorá má pre sťažovateľky statusový význam, okresný súd ani

po takmer troch rokoch od začatia konania nerozhodol, pričom tu dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní.

Sťažovateľky v petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť im finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

pre sťažovateľku v 1. rade a 5 500 € pre sťažovateľku v 2. rade, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 401,74 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 420/2013 z 15. apríla

2013 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla, že „Okolnosti uvádzané

sťažovateľkou... ohľadne skutkového stavu, úkonov súdu, právomoci ústavného súdu,

podmienok prípustnosti konania na tomto súde nenamietam. Dovolím však dať

do pozornosti, že po upozorneniach predsedníčky súdu zákonná sudkyňa určila vo veci

termín pojednávania na 18. 03. 2013, na ktorom došlo k rozhodnutiu v merite veci.“.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý bol vyžiadaný, považoval

ústavný súd za potrebné doplniť tieto procesné úkony:

Dňa 28. marca 2011 okresný súd mailom informoval právnu zástupkyňu

sťažovateľky v 1. rade, že 21. apríla 2011 sa bude konať výsluch sťažovateľky v 1. rade,

právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade obratom požiadala o preloženie termínu výsluchu

na júl 2011, pretože jej klientka má v tom čase zaplatenú dovolenku a do konca júna bude

so svojou dcérou u jej otca v Holandsku. Z tohto dôvodu písomné predvolanie sťažovateľky

v 1. rade na výsluch nebolo okresným súdom expedované (č. l. 29).

Dňa 9. augusta 2011 sa sťažovateľka bez predvolania dostavila na okresný súd,

pričom uviedla, že žije v Holandsku a na Slovensko prišla na dovolenku. Po vypočutí

uviedla, že sa pokúsi zistiť aktuálnu adresu odporcu v 1. rade a do dvoch mesiacov ju

oznámi okresnému súdu.

Dňa 7. decembra 2011 bolo okresnému súdu prostredníctvom právnej zástupkyne

sťažovateľky v 1. rade doručené čiastočné späťvzatie jej návrhu, v ktorom zároveň oznámila

adresu odporcu v 1. rade a pripojila jeho (presne nedatované) čestné vyhlásenie spísané

Políciou štátu Viktória (Austrália), že od roku 2007 je od sťažovateľky v 1. rade odlúčený.

Okresný súd rozsudkom č. k. -70 z 18. marca 2013 určil, že odporca

nie je otcom sťažovateľky v 2. rade.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania (ktoré bolo vyvolané rozdielnou

medzinárodnou úpravou inštitútov rodinného práva, pozn.) je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky v 1. rade ako matky na zapretie otcovstva voči jej maloletému dieťaťu,

t. j. sťažovateľke v 2. rade.

To, že odporca je cudzím štátnym príslušníkom, mohlo čiastočne ovplyvniť

doterajšiu dĺžku konania. Po právnej stránke však ide o vec patriacu ku štandardnej agende

všeobecných súdov, ktorá nie je právne zložitá.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správania sťažovateľov ako účastníkov

konania, ústavný súd dospel k záveru, že títo neprispeli k predĺženiu posudzovaného

konania. Skutočnosť, že v priebehu konania sťažovateľka v 1. rade využila svoje právo

a vzala časť svojho návrhu späť (v dôsledku čoho bolo z časti zastavené), nemala zásadný

vplyv na jeho trvanie, pretože meritum veci (zapretie otcovstva matkou maloletého dieťaťa)

vymedzila už v návrhu doručenom okresnému súdu 31. marca 2010, a to sa ďalej nemenilo.

Sťažovateľku v 2. rade zastupoval okresným súdom ustanovený kolízny opatrovník, ktorého

procesná aktivita spočívala v účasti na pojednávaní konanom 18. marca 2013 a vyjadrení sa

k meritu veci.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu od prijatia návrhu 31. marca 2010

do meritórneho rozhodnutia vo veci 18. marca 2013, ústavný súd vzal do úvahy povahu

veci, ako aj skutočnosť, že v jej priebehu bolo potrebné zabezpečiť preklad listín

do slovenského jazyka.

Sťažovateľka namietala, že okresný súd po predložení prekladu súdnym tlmočníkom

18. júna 2012 do podania návrhu ústavnému súdu 18. februára 2013 vo veci nevykonal

žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci.

Na túto situáciu reagovala sťažovateľka podaním sťažnosti adresovanej predsedníčke

okresného súdu 29. októbra 2012.

Sťažnosť ústavný súd považuje za účinný prostriedok nápravy vzniknutej

nečinnosťou okresného súdu, pretože predsedníčka okresného súdu vykonala úkony

v riadení súdu smerom k zákonnej sudkyni tak, že táto aj v merite veci rozhodla 18. marca

2013.

Postup okresného súdu od 18. júna 2012 do nariadenia pojednávania v merite veci

22. februára 2013, teda v rozsahu takmer 8 mesiacov, ústavný súd hodnotí ako prieťahy

v konaní, ktoré však boli v zásade ojedinelé, a ktoré nedosiahli intenzitu porušenia

namietaného základného práva podľa a namietaného práva podľa dohovoru.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. ).

Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, ).

S prihliadnutím na aktuálny stav a doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj

ostatné okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. nebolo porušené základné právo sťažovateliek

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok

nálezu).

Vzhľadom na uvedené rozhodnutie bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnosti.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013