Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 75/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2007 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť V. B. a V. B., obaja L., zastúpených advokátom JUDr. M. F., K.,

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo V. B. a V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť V. B. a V. B. trovy konania

v sume 9 860 Sk (slovom deväťtisícosemstošesťdesiat slovenských korún) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta

JUDr. M. F., K.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 12. apríla 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. B. a V. B., obaja L. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „k porušeniu nášho práva ako

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Ústavného v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a dochádza v doposiaľ

právoplatne neskončenom konaní vedenom pred Okresným súdom Kežmarok, spisová

značka . (...) Od začiatku súdneho konania vedeného na Okresnom súde

Kežmarok do dnešného dňa ubehlo viac ako 78 mesiacov, a v predmetnom súdnom konaní

nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej.“. Podľa ich vyjadrenia vec nie je

zložitá a sťažovatelia neprispeli k celkovej dĺžke konania, pretože poskytovali súdu

súčinnosť. Z uvedeného dôvodu považujú sťažovatelia za primerané odškodnenie zo strany

okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne obom

sťažovateľom.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 Spr.

z 31. mája 2007 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:

„... obhliadka, ktorá bola naplánovaná spolu aj s pojednávaním na deň 6. 7. 2005

(medzi tým bolo zimné obdobie, kedy nebolo možné vykonať obhliadku) bola účastníkmi

zmarená, napriek skutočnosti, že sa na nej zúčastnili znalci, sudkyňa, asistentka. Títo tak

učinili svojim správaním a nerešpektovaním pokynov a úkonov znalca a sudkyne. Ako

príklad možno uviesť vyťahovanie znalcom daných kolíkov do zeme za účelom zamerania

hranice a podobne. Obhliadka teda bola ukončená bez akéhokoľvek záveru práve vinou

samotných účastníkov...“, a zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 8. júna 2007 uviedol, že netrvá na verejnom

ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania vedeného

okresným súdom:

Dňa 16. septembra 1999 bola okresnému súdu podaná žaloba o určenie hranice

a vydanie nehnuteľnosti.

Dňa 8. marca 2000 sa žalovaný v 5. rade vyjadril k žalobe.

Dňa 15. marca 2000 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania

znaleckého dokazovania.

Dňa 18. septembra 2000 okresný súd uznesením zastavil konanie.

Dňa 6. októbra 2000 podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu o zastavení

konania.

Dňa 28. marca 2001 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zrušil uznesenie

súdu prvého stupňa o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 23. augusta 2001 okresný súd opätovne odročil pojednávanie za účelom

vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 12. septembra 2001 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k čestnému

vyhláseniu o zaujatí procesného stanoviska.

Dňa 24. septembra 2001 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 26. septembra 2001 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k podaniu

žalobcov.

Dňa 22. januára 2002 právny zástupca žalovaných predložil okresnému súdu návrh

mimosúdnej dohody.

Dňa 30. januára 2002 žalobcovia oznámili okresnému súdu, že k uzavretiu

mimosúdnej dohody nedošlo.

Dňa 20. mája 2002 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

Dňa 11. septembra 2002 bol vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 18. októbra 2002 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie

k znaleckému posudku.

Dňa 24. januára 2003 okresný súd odročil pojednávanie za účelom predvolania

znalca.

Dňa 11. februára 2003 okresný súd odročil pojednávanie na 4. marec 2003 za účelom

doplnenia dokazovania.

Dňa 2. mája 2003 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 20. mája 2003 okresný súd odročil pojednávanie za účelom nariadenia

kontrolného znaleckého dokazovania.

Dňa 31. októbra 2003 okresný súd nariadil uznesením kontrolné znalecké

dokazovanie.

Dňa 29. júna 2004 znalec predložil okresnému súdu kontrolný znalecký

posudok.

Dňa 3. augusta 2004 požiadali žalobcovia o doručenie kontrolného znaleckého

posudku.

Dňa 7. septembra 2004 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania

obhliadky na mieste samom.

Dňa 20. septembra 2005 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania

znaleckého dokazovania .

Dňa 19. októbra 2006 okresný súd nariadil uznesením znalecké dokazovanie

.

Dňa 5. marca 2007 okresný súd vyzval žalobcov na úhradu preddavku na trovy

znaleckého dokazovania.

Dňa 21. marca 2007 žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu z 19. októbra

2006.

Dňa 25. apríla 2007 krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 28. mája 2007

a od tejto doby do predloženia spisu ústavnému súdu 6. júna 2007 iné úkony vo veci

vykonané neboli.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu

().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)

a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva)

pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. podľa

troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

je určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.

Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých

výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali šesťročný

priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.

Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania, dospel ústavný súd

k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania. Pri námietke

predsedu okresného súdu, že zo strany účastníkov došlo k manipulácii pri určení hraníc

v teréne (posuv kolíkov), nie je zrejmé, že sa na nej podieľali sťažovatelia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo tak k nečinnosti, ako aj k nesústredenej

činnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená v období od 16. septembra 1999, keď bola

podaná žaloba, do 15. marca 2000, keď odročil pojednávanie za účelom znaleckého

dokazovania (nečinnosť 6 mesiacov), v období od 15. marca 2000 do 18. septembra 2000,

keď zastavil konanie, v období od 31. októbra 2003, keď bolo nariadené kontrolné znalecké

dokazovanie, do 29. júna 2004, keď bol okresnému súdu doručený znalecký posudok

(nečinnosť 8 mesiacov), a v období od 20. septembra 2005, keď sa konalo pojednávanie,

do 19. októbra 2006, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie (nečinnosť

13 mesiacov).

Obdobie znaleckého dokazovania vykonávané pred okresným súdom ústavný súd

hodnotí ako obdobie nesústredenej činnosti, pretože okresný súd už 15. marca 2000 odročil

pojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania, ktoré nikdy nenariadil,

a 23. augusta 2001 pojednávanie opätovne odročil za účelom vykonania znaleckého

dokazovania, ktoré nariadil až 20. mája 2002. Toto znalecké dokazovanie bolo vykonané

nedostatočne, pretože 20. mája 2003 odročil pojednávanie (nariadil ho až 31. októbra 2003)

za účelom kontrolného znaleckého dokazovania a 20. septembra 2005 opätovne odročil

pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku (uznesenie vypracoval

až 19. októbra 2000), ktoré bolo nadriadeným súdom neskôr zrušené.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie

začalo ešte v roku 1999 a do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nebolo právoplatne

skončené, stav právnej neistoty účastníkov konania nebol odstránený, dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne, poukazovali najmä na celkovú doterajšiu dĺžku

konania okresného súdu, v dôsledku čoho sú v stave právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania o určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne

skončené ani po 6 rokoch. Takýto postup okresného súdu u sťažovateľov oprávnene

vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov,

princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej

osoby, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru,

že finančné zadosťučinenie v sume po 50 000 Sk každému zo sťažovateľov, ktoré

je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeraným

zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (body 3 a 4 výroku

nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia si uplatnili

trovy konania v sume 9 860 Sk, ktoré aj bližšie špecifikovali. Ústavný súd priznal

sťažovateľom ( ) úhradu trov konania v sume 9 860 Sk

z dôvodu trov ich právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby u dvoch

sťažovateľov (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume

2 970 Sk x 4 - 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje dvoch sťažovateľov.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.

Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného

paušálu po 178 Sk podľa citovanej vyhlášky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2007