Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 52 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (57)III. ÚS 75/07
PDF · 214.24 KB
No categories available
III. ÚS 75/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2007 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť V. B. a V. B., obaja L., zastúpených advokátom JUDr. M. F., K.,
pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 539/99 a takto
rozhodol:
1. Základné právo V. B. a V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. V. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. V. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť V. B. a V. B. trovy konania
v sume 9 860 Sk (slovom deväťtisícosemstošesťdesiat slovenských korún) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta
JUDr. M. F., K.
6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 75/07-13 z 12. apríla 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. B. a V. B., obaja L. (ďalej len
„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., pre namietané porušenie ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „k porušeniu nášho práva ako
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a dochádza v doposiaľ
právoplatne neskončenom konaní vedenom pred Okresným súdom Kežmarok, spisová
značka 2 C 539/99. (...) Od začiatku súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Kežmarok do dnešného dňa ubehlo viac ako 78 mesiacov, a v predmetnom súdnom konaní
nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej.“. Podľa ich vyjadrenia vec nie je
zložitá a sťažovatelia neprispeli k celkovej dĺžke konania, pretože poskytovali súdu
súčinnosť. Z uvedeného dôvodu považujú sťažovatelia za primerané odškodnenie zo strany
okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne obom
sťažovateľom.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 Spr. 0/195/2007
z 31. mája 2007 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:
„... obhliadka, ktorá bola naplánovaná spolu aj s pojednávaním na deň 6. 7. 2005
(medzi tým bolo zimné obdobie, kedy nebolo možné vykonať obhliadku) bola účastníkmi
zmarená, napriek skutočnosti, že sa na nej zúčastnili znalci, sudkyňa, asistentka. Títo tak
učinili svojim správaním a nerešpektovaním pokynov a úkonov znalca a sudkyne. Ako
príklad možno uviesť vyťahovanie znalcom daných kolíkov do zeme za účelom zamerania
hranice a podobne. Obhliadka teda bola ukončená bez akéhokoľvek záveru práve vinou
samotných účastníkov...“, a zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.
Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 8. júna 2007 uviedol, že netrvá na verejnom
ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania vedeného
okresným súdom:
Dňa 16. septembra 1999 bola okresnému súdu podaná žaloba o určenie hranice
a vydanie nehnuteľnosti.
Dňa 8. marca 2000 sa žalovaný v 5. rade vyjadril k žalobe.
Dňa 15. marca 2000 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania
znaleckého dokazovania.
Dňa 18. septembra 2000 okresný súd uznesením zastavil konanie.
Dňa 6. októbra 2000 podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu o zastavení
konania.
Dňa 28. marca 2001 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 23. augusta 2001 okresný súd opätovne odročil pojednávanie za účelom
vykonania znaleckého dokazovania.
Dňa 12. septembra 2001 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k čestnému
vyhláseniu o zaujatí procesného stanoviska.
Dňa 24. septembra 2001 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.
Dňa 26. septembra 2001 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k podaniu
žalobcov.
Dňa 22. januára 2002 právny zástupca žalovaných predložil okresnému súdu návrh
mimosúdnej dohody.
Dňa 30. januára 2002 žalobcovia oznámili okresnému súdu, že k uzavretiu
mimosúdnej dohody nedošlo.
Dňa 20. mája 2002 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.
Dňa 11. septembra 2002 bol vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 18. októbra 2002 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie
k znaleckému posudku.
Dňa 24. januára 2003 okresný súd odročil pojednávanie za účelom predvolania
znalca.
Dňa 11. februára 2003 okresný súd odročil pojednávanie na 4. marec 2003 za účelom
doplnenia dokazovania.
Dňa 2. mája 2003 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.
Dňa 20. mája 2003 okresný súd odročil pojednávanie za účelom nariadenia
kontrolného znaleckého dokazovania.
Dňa 31. októbra 2003 okresný súd nariadil uznesením kontrolné znalecké
dokazovanie.
Dňa 29. júna 2004 znalec predložil okresnému súdu kontrolný znalecký
posudok.
Dňa 3. augusta 2004 požiadali žalobcovia o doručenie kontrolného znaleckého
posudku.
Dňa 7. septembra 2004 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania
obhliadky na mieste samom.
Dňa 20. septembra 2005 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania
znaleckého dokazovania ústavom.
Dňa 19. októbra 2006 okresný súd nariadil uznesením znalecké dokazovanie
Dňa 5. marca 2007 okresný súd vyzval žalobcov na úhradu preddavku na trovy
znaleckého dokazovania.
Dňa 21. marca 2007 žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu z 19. októbra
2006.
Dňa 25. apríla 2007 krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 28. mája 2007
a od tejto doby do predloženia spisu ústavnému súdu 6. júna 2007 iné úkony vo veci
vykonané neboli.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento
účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)
a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva)
pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 539/99 podľa
troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 C 539/99
je určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.
Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých
výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali šesťročný
priebeh konania jeho zložitosťou.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil
takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.
Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania, dospel ústavný súd
k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania. Pri námietke
predsedu okresného súdu, že zo strany účastníkov došlo k manipulácii pri určení hraníc
v teréne (posuv kolíkov), nie je zrejmé, že sa na nej podieľali sťažovatelia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom
okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných
(označených) období, ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu posudzovaného súdneho
konania.
Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo tak k nečinnosti, ako aj k nesústredenej
činnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená v období od 16. septembra 1999, keď bola
podaná žaloba, do 15. marca 2000, keď odročil pojednávanie za účelom znaleckého
dokazovania (nečinnosť 6 mesiacov), v období od 15. marca 2000 do 18. septembra 2000,
keď zastavil konanie, v období od 31. októbra 2003, keď bolo nariadené kontrolné znalecké
dokazovanie, do 29. júna 2004, keď bol okresnému súdu doručený znalecký posudok
(nečinnosť 8 mesiacov), a v období od 20. septembra 2005, keď sa konalo pojednávanie,
do 19. októbra 2006, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie ústavom (nečinnosť
13 mesiacov).
Obdobie znaleckého dokazovania vykonávané pred okresným súdom ústavný súd
hodnotí ako obdobie nesústredenej činnosti, pretože okresný súd už 15. marca 2000 odročil
pojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania, ktoré nikdy nenariadil,
a 23. augusta 2001 pojednávanie opätovne odročil za účelom vykonania znaleckého
dokazovania, ktoré nariadil až 20. mája 2002. Toto znalecké dokazovanie bolo vykonané
nedostatočne, pretože 20. mája 2003 odročil pojednávanie (nariadil ho až 31. októbra 2003)
za účelom kontrolného znaleckého dokazovania a 20. septembra 2005 opätovne odročil
pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku ústavom (uznesenie vypracoval
až 19. októbra 2000), ktoré bolo nadriadeným súdom neskôr zrušené.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie
začalo ešte v roku 1999 a do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nebolo právoplatne
skončené, stav právnej neistoty účastníkov konania nebol odstránený, dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 bolo porušené
základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný
súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 konal bez
zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne, poukazovali najmä na celkovú doterajšiu dĺžku
konania okresného súdu, v dôsledku čoho sú v stave právnej neistoty.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok konania o určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne
skončené ani po 6 rokoch. Takýto postup okresného súdu u sťažovateľov oprávnene
vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov,
princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej
osoby, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru,
že finančné zadosťučinenie v sume po 50 000 Sk každému zo sťažovateľov, ktoré
je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeraným
zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (body 3 a 4 výroku
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia si uplatnili
trovy konania v sume 9 860 Sk, ktoré aj bližšie špecifikovali. Ústavný súd priznal
sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v sume 9 860 Sk
z dôvodu trov ich právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby u dvoch
sťažovateľov (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume
2 970 Sk x 4 - 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje dvoch sťažovateľov.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby bola priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.
Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného
paušálu po 178 Sk podľa citovanej vyhlášky.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júla 2007