Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 118/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti S., spol. s r. o., Č., zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo S., spol. s r. o., Č., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. S., spol. s r. o., Č., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Čadca p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť S., spol. s r. o., Č., trovy konania

v sume 6 825,50 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a päťdesiat

halierov) na účet jej advokáta JUDr. M. S., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 15. mája 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S., spol. s r. o., Č. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 600/07 doručeným ústavnému súdu 22. októbra 2007, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Ako vyplýva zo spisu , ide o skutkovo a právne náročnú vec,

kde mohlo dôjsť k vzniku subjektívnych dôvodov, ktoré spôsobili prieťahy v tomto konaní,

avšak nielen vinou konajúcich sudcov, ale aj inými skutočnosťami, na ktoré konajúci

sudcovia nemali vplyv (zadržanie a postavenie mimo funkcie konajúceho sudcu JUDr. Š. M.

a nefunkčnosť súdu v zimnom období 2006/207) (...).

Vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. A. P. k ústavnej sťažnosti (...).

V tejto konkrétnej veci bola vec sudkyni pridelená dňa 4. 1. 2006

(čl. 126) a fyzicky jej spis po prerozdelení bol predložený až 13. 2. 2006 (čl. 127 rub),

9. 2. 2006 bolo doručené zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline (čl. 128), ktorým

bol súdu viazaný podľa (...).

Na záver ešte podotýkam, že aj keď Krajský súd v Žiline na čl. 125 spisu dňa

9. 2. 2006 uviedol, že vec má byť krajskému súdu predložená len vo veci odvolania proti

znalečnému, nemá byť predkladaná vo veci odvolania vo veci samej, napriek tomu

1. stupňový súd v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania predložil vec s predkladacou

správou na čl. 157 spisu aj za účelom rozhodnutia o odvolaní vo veci samej. Krajský súd

rozhodol len o odvolaní proti znalečnému (čl. 175) a o odvolaní vo veci samej nerozhodol

(čl. 176) z dôvodov tam uvedených.

Súd podotýka, že v tomto smere bola produkovaná námietka JUDr. S. na čl. 142

spisu, že spis nebol predložený na odvolacie konanie vo veci samej. Skutočnosť je taká,

že spis bol predložený Okresným súdom v Čadci aj na rozhodnutie o odvolaní vo veci

samej, ale odvolací súd toto predloženie považoval za predčasné (čl. 125, čl. 176).

Z hľadiska celého konania od podania návrhu až ku dnešnému dňu tvrdím,

že prieťahy boli spôsobené aj samotnou navrhovateľkou a jej právnym zástupcom. V tomto

smere sudkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom sporu je cena diela – stavby.

Dielo pozostáva z množstva položiek, pričom z návrhu nie je zrejmé, ktoré z položiek diela

boli zaplatené a ktoré neboli (predstavujú predmet sporu). Keďže ide o dve spojené veci

zo stručného návrhu nie je ani možné usúdiť, či sa neprekrývajú jednotlivé položky

navzájom v obidvoch spojených veciach.

Taktiež poukazujem na skutočnosť, že navrhovateľka sa nedostavila na

pojednávania, čím sa odďaľovalo objasnenie veci (27. 11. 2000, 15. 3. 2001, 7. 6. 2001, 12.

7. 2001, 14. 12. 2001, 30. 11. 2000, 16. 1. 2001, 19. 7. 2001, 27. 9. 2001) (...).

Vyjadrenie sudcu k sťažnosti účastníka konania podanej na Ústavný súd Slovenskej

republiky (...).

Ako zákonný sudca v tejto veci k dôvodom uvedeným v sťažnosti navrhovateľa

podávam následovné vyjadrenie:

- sťažnosť sa týka postupu súdu predchádzajúcemu dňu 02. 7. 2007, kedy mi vec bola

pridelená na vybavenie (od 02. 7. 2007 – v zmysle opatrenia predsedu súdu z č. l. 178 spisu);

- preto k dôvodom sťažnosti odkazujem na pripojené písomné vyjadrenie dovtedajšej

zákonnej sudkyne JUDr. A. P.);

- po vrátení spisu z odvolacieho Krajského súdu v Žiline (rozhodujúceho o odvolaní

proti rozhodnutiu o znalečnom) na Okresný súd v Čadci (dňa 10. 9. 2007), po oboznámení sa

s obsahom spisu v nevyhnutnom rozsahu v súlade s pokynmi odvolacieho súdu na č. l. 176

spisu som dňa 19. 9. 2007 dal pokyn spisovej kancelárii na doručovanie uznesenia

odvolacieho súdu z č. l. 169, s cieľom jeho následného bezodkladného predloženia

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku súdu vo veci samej z č. l. 113;

(...)“

Z označeného podania okresného súdu, ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu

sťažovateľky doručeného ústavnému súdu 31. októbra 2007 je zrejmé, že účastníci konania

netrvajú na ústnom prerokovaní danej veci.

Na základe uvedeného ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že 8. septembra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy

751 043 Sk s príslušenstvom za práce vykonané na základe zmluvy o dielo. Dňa 18. októbra

2000 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia,

o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 23. októbra 2000. Proti tomuto uzneseniu

podali odporcovia 24. novembra 2000 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 30. marca 2001 tak, že pripustil

späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo 16. januára 2001, uznesenie

okresného súdu zrušil a konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil, pričom spis

okresnému súdu vrátil 19. apríla 2001.

V dňoch 30. novembra 2000 a 16. januára 2001 sa na okresnom súde uskutočnili

pojednávania a 23. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené čiastočné späťvzatie

návrhu sťažovateľky o sumu 381 164,41 Sk z dôvodu, že ju odporcovia uhradili. Ďalšie

pojednávania sa na okresnom súde konali 19. júla 2001 a 27. septembra 2001, pričom druhé

v poradí bolo odročené na neurčito okrem iného aj z dôvodu nariadenia znaleckého

dokazovania a pripojenia spisu okresného súdu sp. zn. .

Dňa 2. decembra 2002 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a zároveň

uznesením vyzval účastníkov konania zložiť zálohu za znalecké dokazovanie. Proti tomuto

uzneseniu podali odporcovia 20. januára 2003 odvolanie. Následne 3. marca 2003 okresný

súd predložil spis krajskému súdu, ktorý o odvolaní odporcov rozhodol uznesením sp. zn.

z 31. marca 2003 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 14. mája 2003.

Dňa 5. septembra 2003 okresný súd zaslal výzvy účastníkom konania, Daňovému úradu Č.

(ďalej len „daňový úrad“) a Mestskému úradu Č.

Dňa 25. februára 2004 okresný súd spracoval ďalšie výzvy na daňový úrad, Okresný

dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Č. a Správu katastra Č.

Uznesením č. k. -80 zo 7. apríla 2004 spojil na spoločné konanie vec vedenú

okresným súdom pod sp. zn. s vecou vedenou tamojším súdom pod sp. zn.

. Proti tomuto uzneseniu podal 10. mája 2004 právny zástupca odporcov

odvolanie a 27. mája 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu. Dňa 12. júla 2004

odvolací súd vrátil spis prvostupňovému súdu ako predčasne predložený z dôvodu,

že k nemu nebol pripojený spis okresného súdu sp. zn. . Následne 27. augusta

2004 okresný súd predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn.

z 29. októbra 2004 odvolanie odporcov odmietol a 4. februára 2005 spis vrátil

okresnému súdu.

Keďže predmetom skúmania je v danej veci aj postup okresného súdu v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. , ústavný súd venoval pozornosť aj tomuto

konaniu, pričom z obsahu uvedeného spisu zistil, že 8. septembra 2000 bol tomuto súdu

doručený návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy 121 750 Sk s príslušenstvom za práce

vykonané na základe zmluvy o dielo. Dňa 22. novembra 2000 sa na okresnom súde

uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu možného uzatvorenia

mimosúdnej dohody, ku ktorej podľa oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky

z 29. januára 2001 nedošlo. Následne sa na okresnom súde v dňoch 15. marca 2001, 7. júna

2001, 12. júla 2001, 17. októbra 2001 a 14. decembra 2001 uskutočnili pojednávania,

pričom posledné z nich bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania. Okresný súd uznesením z 31. januára 2002 nariadil znalecké dokazovanie

a ustanovil znalca, ktorý mu 3. mája 2002 oznámil, že nemôže znalecký posudok

vypracovať, pretože bol vymenovaný za znalca v inom odbore. Z uvedeného dôvodu

okresný súd uznesením z 13. mája 2002 pribral do konania iného znalca. Znalec predložil

znalecký posudok 13. marca 2003 a 14. mája 2003 sa konalo na okresnom súde

pojednávanie. Dňa 26. augusta 2003 okresný súd opätovne nariadil znalecké dokazovanie

a ustanovil ďalšieho znalca, ktorý mu 20. januára 2004 predložil znalecký posudok

a vyúčtovanie znalečného.

Po spojení oboch vecí okresný súd uznesením z 18. marca 2005 rozhodol o priznaní

znalečného, pričom 19. apríla 2005 podal právny zástupca odporcov proti tomuto uzneseniu

odvolanie. Následne 19. mája 2005 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým boli odporcovia zaviazaní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sťažovateľke sumu 437 278,59 Sk s príslušenstvom. Proti tomuto

rozsudku podali odporcovia 19. októbra 2005 odvolanie a 3. novembra 2005 okresný súd

predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach proti napadnutému uzneseniu

o priznaní znalečného a proti napadnutému rozsudku. Na základe toho krajský súd

uznesením č. k. -115 z 30. novembra 2005 rozhodnutie okresného súdu

z 18. marca 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak bez meritórneho

rozhodnutia o odvolaní odporcov proti rozsudku z dôvodu, že uznesenie o priznaní

znalečného nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu

9. februára 2006.

Dňa 15. februára 2006 okresný súd vyzval znalca na odstránenie chýb vo vyúčtovaní

znalečného, 19. apríla 2006 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k tomuto vyúčtovaniu

a 17. októbra 2006 rozhodol o priznaní znalečného. Proti tomuto uzneseniu podal znalec

27. októbra 2006 odvolanie.

Okresný súd v súvislosti s podaným odvolaním, ako aj skôr podaným odvolaním

odporcov proti prvostupňovému rozsudku 18. januára 2007 predložil spis krajskému súdu,

ktorý uznesením č. k. -169 z 27. apríla 2007 rozhodol tak, že napadnuté

uznesenie v časti zmenil, v časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a zároveň rozhodol, že časť výrokov ostáva nedotknutá. Po odvolacom konaní bol spis

okresnému súdu vrátený 10. septembra 2007, ale bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní

odporcov proti rozsudku okresného súdu z dôvodu, že ešte nebolo právoplatne rozhodnuté

o znalečnom, a teda ani o trovách konania.

III.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , podľa ktorého

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu (napr. , , )

sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:

zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3). Za súčasť prvého kritéria

sa považuje aj povaha veci a jej význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že v namietanom prípade ide o finančné nároky sťažovateľky za práce vykonané na základe

zmluvy o dielo, ktoré pre ňu ako podnikateľský subjekt majú dôležitý význam. Tento

predmet sporu možno z hľadiska jeho právnej zložitosti zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, aj keď na strane druhej ho možno hodnotiť ako skutkovo zložitejší

vyžadujúci si aj vykonanie znaleckého dokazovania. Ústavný súd však konštatuje,

že doterajšia doba konania (návrhy boli okresnému súdu doručené ešte v septembri 2000)

je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, a to aj napriek tomu, že okresný súd už vo veci

samej rozhodol rozsudkom z 19. mája 2005, ale o opravnom prostriedku smerujúcom voči

nemu nebolo dosiaľ rozhodnuté.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania podstatne neprispelo k predĺženiu

doby prerokovania uvedenej veci, hoci sa nezúčastnila viacerých pojednávaní.

Táto okolnosť však nemala rozhodujúci vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože okresný

súd na nich vždy konal za účasti jej právneho zástupcu (okrem pojednávania 30. novembra

2000). Z uvedeného dôvodu ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu,

že aj sťažovateľka sa podieľala na spôsobených prieťahoch v tomto konaní.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd poukazuje na to,

že v priebehu tohto viac ako 7-ročného konania bol okresný súd viackrát nečinný, pričom

v období od 27. septembra 2001, keď sa v danej veci uskutočnilo pojednávanie,

do 2. decembra 2002, keď nariadil znalecké dokazovanie, nekonal 14 mesiacov. V období

od 20. mája 2003, keď okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie,

do 5. septembra 2003, keď zaslal výzvy príslušným orgánom, nekonal ďalšie 3 mesiace.

Je nepochybné, že ani v nasledujúcom období nepostupoval tak, aby došlo čo najskôr

k odstráneniu stavu právnej neistoty, pretože až po uplynutí ďalších 5 mesiacov, teda

25. februára 2004 zaslal výzvy konkrétnym orgánom na oznámenie údajov, hoci podľa

názoru ústavného súdu mu nič nebránilo v tom, aby ich zaslal ešte 5. septembra 2003.

A napokon ani obdobie 6 mesiacov medzi 19. aprílom 2006, keď okresný súd spracoval

výzvy účastníkom konania a znalcovi, a 17. októbrom 2006, keď okresný súd rozhodol

o priznaní znalečného, nekorešpondovalo s povinnosťou všeobecných súdov postupovať

vo veci bez prieťahov. V neposlednom rade považuje ústavný súd za potrebné vytknúť

okresnému súdu aj obdobie od 19. mája 2005, keď rozsudkom rozhodol vo veci samej,

až do súčasnosti, pretože aj napriek opakovanému predloženiu spisu odvolaciemu súdu

za účelom rozhodnutia o opravnom prostriedku, bránila tomuto súdu v rozhodnutí

o odvolaní práve neefektívna činnosť súdu prvého stupňa spojená s rozhodovaním

o znalečnom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 .

Ani obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zadržaní a postavení mimo

funkcie konajúceho sudcu, o zmenách zákonných sudcov, ako aj o nefunkčnosti okresného

súdu z dôvodu nevykurovania v zimnom období 2006/2007 ústavný súd neakceptoval.

Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či námietka častých zmien zákonných

sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy či dokonca technická

nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti

ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo

občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 20 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (, ).

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania, na sťažovateľkou požadovanú sumu primeraného

finančného zadosťučinenia, ako aj s poukazom na ,

ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v uplatnenej sume 20 000 Sk.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej právny zástupca vyčíslil v celkovej sume 6 825,50 Sk (2 úkony právnej služby

po 2 730 Sk – 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. spísanie ústavnej sťažnosti, 2 x režijný

paušál po 164 Sk, 19 % daň z pridanej hodnoty v sume 1 037,50 Sk). Ústavný súd

pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 2 730 Sk (za jeden úkon právnej

služby) a k tomu 2 x 164 Sk režijný paušál. K tomu bola pripočítaná 19 % daň z pridanej

hodnoty vyčíslená právnym zástupcom sťažovateľky v sume 1 037,50 Sk. S poukazom

na ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov

právneho zastúpenia v uplatnenej sume 6 825,50 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2007