Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 39 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)III. ÚS 566/2014
PDF · 136.67 KB
No categories available
III. ÚS 566/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
24. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť O. F., zastúpeného obchodnou
spoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Richard Bauer, pre namietané porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2014
doručená a 14. apríla 2014 doplnená sťažnosť O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 11. marca 2011 podal okresnému súdu návrh
„o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu...“. Po doplnení návrhu
24. marca 2011, 15. júna 2011 a 22. júna 2011 okresný súd uznesením č. k. 25 C 39/2011-
58 z 13. septembra 2011 vyzval odporcu na vyjadrenie, ktoré mu tento doručil
27. októbra 2011. Dňa 17. februára 2012 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu odporcu.
Uznesením č. k. 25 C 39/2011-70 zo 4. apríla 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa
na odstránenie nedostatkov návrhu (predmetné rozhodnutie pre problémy okresného súdu
s doručovaním sťažovateľ prevzal až 5. apríla 2013, pozn.). Dňa 12. júna 2013 sa vo veci
konalo pojednávanie. Keďže sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti konajúcej
sudkyni, vec bola 17. júna 2013 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,
ktorý mu ju obratom 9. júla 2013 vrátil pre účely ďalšieho prerokovania a rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že v nasledujúcom období nedošlo zo strany okresného
súdu k vykonaniu akéhokoľvek úkonu smerujúcemu k nariadeniu pojednávania,
resp. ku skončeniu predmetnej veci, 5. augusta 2013 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy
v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedenú sťažnosť podpredsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. Spr 2214/2013 z 22. augusta 2013 vyhodnotila ako
nedôvodnú.
Sťažovateľ sa domnieva, že „okresný súd je zodpovedný za celkovú neprimeranú
dĺžku namietaného konania v trvaní takmer 34 mesiacov od podania žalobného návrhu,
počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom, aby poskytol
sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených nárokov
v zmysle návrhu vo veci samej“.
Na základe uvedených skutočností preto v petite žiada, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011 porušil základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 876,87 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011, ktorú odôvodňuje jednak
neprimeranou dĺžkou napadnutého konania v trvaní takmer 34 mesiacov, ako aj
neefektívnou činnosťou okresného súdu.
Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/0, III. ÚS 162/2012) a že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03, III. ÚS 190/04, III. ÚS 372/09).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv však môže
vyplývať aj z toho, že ich porušenie sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. IV. ÚS 147/04). V súvislosti s uvedeným ústavný súd
považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že jeho judikatúra v zhode s rozhodovaním
Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania v rozsahu
dvoch až troch rokov na jednom stupni podľa zložitosti veci.
Ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom č. k. 25 C 39/2011-125
z 31. marca 2014, t. j. tri roky po podaní návrhu, tento v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 4. júna 2014 odvolanie, o ktorom odvolací súd
dosiaľ nerozhodol.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľom vznesená
námietka nie je dôvodná, a keďže v danom prípade nezistil žiadnu možnosť porušenia
označených práv sťažovateľa okresným súdom, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie, predloženú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
V prípade, že na základe podaného opravného prostriedku v budúcnosti dôjde
k zrušeniu uvedeného rozsudku okresného súdu, má sťažovateľ možnosť opakovane podať
sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania,
to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa
§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2014