Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 121/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnosti Ing. B. Š., Č., zastúpenej JUDr. C. S., Č., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 13. apríla 2011 takto

rozhodol:

Základné právo Ing. B. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prerokovanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 13. apríla 2011

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 12. marca 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. B. Š. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konania“) v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -17 z

13. apríla 2011, ktorým ústavný súd už raz rozhodol, že sťažovateľkou označené práva

podľa a dohovoru boli postupom okresného súdu v

uvedenom súdnom konaní porušené, a súčasne sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €.

Sťažovateľka sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

v procesnom postavení žalobkyne domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vyplatenia finančnej sumy za odpredané motorové

vozidlá, ako aj úspor na vkladných knižkách a účtoch odporcu. Sťažovateľka v sťažnosti

uvádza, že hoci návrh na okresný súd podala ešte v roku 1998, doteraz v jej veci nebolo

vydané meritórne rozhodnutie, hoci ústavný súd „už konštatoval, že po právnej stránke ide

o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá.

Taktiež konštatoval, že nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela

k zbytočným prieťahom v konaní.

Ako som už uviedla občianskoprávnou žalobou sa domáham vyplatenia finančných

súm z úspor na vkladných knižkách a účtoch vedených v peňažných ústavoch, ktoré som v

priebehu súdneho konania konkretizovala a žiadala súd, aby zaistil výpisy z týchto účtov.

Naposledy takýto návrh na vykonanie dôkazov som podala dňa 16. 11. 2010. OS v Čadci

v priebehu konania od roku 1998 tieto výpisy z peňažných ústavov z účtov nezabezpečil

a väčšina peňažných ústavov súdu oznámila, že účty evidujú len po dobu 10 rokov

a v súčasnej dobe sú už tieto škartované. Podľa mojich vedomostí na týchto účtoch malo byť

asi 1.000.000,- Sk/asi 33.200,- eur/. V dôsledku nečinnosti OS Čadca som sa ocitla

v dôkaznej núdzi a zrejme v tejto časti svojho návrhu z viny súdu nebudem úspešná.

Taktiež som viackrát žiadala o vypočutie viacerých svedkov, avšak medzitým mnou

navrhnutí svedkovia a to M. H., O. H. starší a O. H. mladší zomreli. Taktiež zomrela aj

súdna znalkyňa Ing. K... Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné

rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou celkovej spravodlivosti konania.

Požiadavka rýchlosti konania sa stáva ústavným princípom, ktorý musia všeobecné súdy

rešpektovať.“.

Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka žiadala v sume 45 000 €, a to

„z dôvodu, že v dôsledku neprimeraného skoro 15 ročného predlžovania súdneho konania...

stratila možnosť preukázať svoje tvrdenia a to hlavne výpismi z peňažných ústavov

a výsluchmi zomretých svedkov“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal vo veci rozhodnutie, v ktorom vysloví

porušenie jej základného práva „na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 odsek 2 “ a práva „na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

článku 6 odsek 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

spisovou značkou “, priznal jej „finančné zadosťučinenie v sume 45.000,-

eur“ a zaviazal okresný súd uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 331,12 €

do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

II.

Okresný súd vo vyjadrení sp. zn. Spr 181/13 z 12. februára 2013 k doručenej

sťažnosti uviedol prehľad týchto procesných úkonov vykonaných vo veci po vydaní nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 13. apríla 2011:

«- 4. 5. 2011 - pojednávanie, odročené na 22. 6. 2011 za účelom rozhodnutia o

procesných návrhoch účastníkov tak, ako boli rekapitulované a konštatované na

pojednávaní, súčasne na ďalšie doplnenie dokazovania dopytom na peňažné podľa

návrhov účastníkov, zloženie preddavku na takéto dokazovanie

- 20. 6. 2011 - navrhovateľka predložila doklady

- 21. 6. 2011 - sudca zrušil termín pojednávania z dôvodu na strane súdu

(nepripravenosť pojednávania na prejednanie veci samej 13. 9. 2011 - referát sudcu -

žiadané správy)

- 7. 10. 2011 - záznam kancelárie - spis sa nachádzal od 16. 9. 2011 do 6. 10. 2011

na revízii - kontrole pracovníkov KS Žilina

- 13. 9. 2011 - uznesenie (súd konanie v časti o návrhu navrhovateľky proti

odporcovi o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku zastavuje,

v časti o vzájomnom návrhu odporcu proti navrhovateľke zastavuje, navrhovateľka a

odporca boli zaviazaní zložiť preddavok na trovy dokazovania)

- 19. 10. 2011 - doručená posledná žiadaná správa

- 11. 11. 2011 - referát sudcu - vytýčený termín pojednávania na deň 17. 1. 2012,

pojednávanie odročené na 14. 3. 2012 na žiadosť oboch strán s cieľom poskytnutia lehoty

na mimosúdne urovnanie

- 3. 2. 2012 - oznámenie o ukončení mimosúdnych jednaní - podal odporca

- 7. 3. 2012 - odporca požiadal o prerušenie konania na účelom uzatvorenia

mimosúdneho zmieru

- 13. 3. 2012 - sudca zrušil termín pojednávania

- 23. 3. 2012 - podanie navrhovateľky - súhlas k návrhu na prerušenie konania

- 30. 4. 2012 - podanie navrhovateľky - vyjadrenia k „oznámeniu odporcu o

ukončení mimosúdnych jednaní“

- 16. 5. 2012 - uznesenie - konanie prerušené do 30. 9. 2012, nariadený termín

pojednávania na deň 2. 10. 2012

- 28. 9. 2012 - podanie navrhovateľky - oznámenie o ukončení mimosúdneho

jednania

- 2. 10. 2012 - pojednávanie - odročené na 18. 12. 2012

- 18. 12. 2012 - vytýčený termín ohliadky na mieste samom na deň 5. 2. 2013

- 18. 12. 2012 - pojednávanie - odročené na účelom vykonania ohliadky

- 23. 1. 2013 - podanie navrhovateľky označené ako odvolanie proti nariadeniu

domovej ohliadky domu, termín ohliadky zrušený

- 11. 2. 2013 - referát sudcu - nariadené znalecké dokazovanie.»

K uvedenému prehľadu procesných úkonov pripojil okresný súd vyjadrenie

zákonného sudcu z 11. februára 2013, ktorý okrem opisu vykonaných procesných úkonov

súdu uviedol, že veci venuje zvýšenú pozornosť „v medziach možností daných reálnymi

vytvorenými podmienkami pre výkon funkcie sudcu a súdnictva na tunajšom súde, v rámci

dlhodobo pretrvávajúcich nedostatočných podmienok pre výkon všeobecného súdnictva

v Slovenskej republike, ktorá situácia je nielen správe tunajšieho súdu, ale i jej

nadriadeným orgánom správy súdnictva známa, ktorá sa v priebehu posledných dvoch

rokov na tunajšom súde výrazne zhoršila (najmä v dôsledku postupného odchodu dnes už

štyroch sudcov z občianskoprávneho úseku súdu a to bez náhrady, s prerozdelením ich

agendy medzi zostávajúcich štyroch sudcov občianskoprávneho úseku a pri súčasnom

zvýšení počtu novonapadnutých vecí na súde) a za ktorej objektívne ani pri zvýšenom úsilí

nie je možné vo všetkých veciach súčasne konať bez prieťahov v konaní.

Poznamenávam (i s odkazom na posledné rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci),

že napriek dovtedajšej dĺžke konania po prevzatí predmetnej veci som sa ako zákonný sudca

v tejto veci musel primárne vysporiadať s jednoznačným ujasnením predmetu konania -

vzájomných nárokov oboch účastníkov, v priebehu konania postupne opakovane menených,

zužovaných a rozširovaných, bez príslušných právoplatných procesných rozhodnutí súdu

o nich - predmet konania a rozhodovania súdu bol takto nakoniec nevyhnutne ustálený

( ) uznesením zo dňa 13. 9. 2011.“.

Sťažovateľka už priamo v sťažnosti uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci

a okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania listom z 22. marca 2013.

Ústavný súd po oboznámení s obsahom sťažnosti a nadväzujúcich vyjadrení účastníkov

konania, ako aj s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, preto

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, keďže podmienky na tento postup považoval za splnené.

III.

Ústavný súd preveril v spise okresného súdu vedenom v napadnutom konaní prehľad

procesných úkonov, ako vyplývajú z vyjadrenia okresného súdu z 12. februára 2013,

a vzhľadom na to, že citovaný prehľad procesných úkonov zodpovedá skutočnosti, od ich

opätovného opisu v tomto náleze ústavný súd upustil a v plnom rozsahu na neho odkazuje.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovanom v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom „k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne

právoplatným rozhodnutím...“ ().

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať.

Uvedeným východiskám zodpovedá aj judikatúra ústavného súdu, ktorá sa ustálila

v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (, a iné).

1. Pokiaľ ide o posúdenie právnej a faktickej zložitosť veci, ústavný súd zotrváva

na svojom stanovisku formulovanom v náleze sp. zn. z 13. apríla 2011,

že vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na časté

menenie procesných návrhov účastníkmi konania možno napadnuté konanie považovať

po vecnej stránke za zložitejšie. Po právnej stránke však ide o vec patriacu k štandardnej

agende všeobecných súdov, ktorá nie je právne zložitá.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v konaní (druhé ústavne relevantné kritérium)

v období po vydaní nálezu sp. zn. z 13. apríla 2011, ústavný súd je nútený

konštatovať, že toto správanie prispelo k predĺženiu napadnutého konania. Sťažovateľka

totiž 23. marca 2012 súhlasila s návrhom odporcu na prerušenie konania do 30. septembra

2012, a tým sama prispela k tomu, že v období od 17. januára 2012 do 2. októbra 2012

okresný súd v predloženej veci nepojednával a v zásade nevykonával žiadne dokazovanie.

Rovnako možno sťažovateľke pripísať zodpovednosť aj za zrušenie ohliadky na mieste

samom (Č.) nariadenej na 5. február 2013 na pojednávaní konanom okresným súdom

18. decembra 2012, s ktorou sťažovateľka vyjadrila nesúhlas.

3. Aj v súvislosti s hodnotením tretieho kritéria slúžiaceho na posúdenie existencie

prípadných prieťahov v konaní (postupu samotného okresného súdu) je uvedená okolnosť

prerušenia konania na návrh, resp. so súhlasom účastníkov konania na základe uznesenia

okresného súdu č. k. -744 zo 16. mája 2012 právne významná. V súlade

so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd zastáva názor, že ide o procesný postup, ktorý

je zákonom dovolený a je potrebné ho posudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase,

keď sa realizoval. K jej posúdeniu majú zásadne lepšie predpoklady všeobecné súdy

než ústavný súd, prihliadajúc pritom na princíp subsidiarity, ktorým sa riadi jeho vzťah

k všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá, aby ústavný súd, ak je to nevyhnutné, sám

neposudzoval vhodnosť a účelnosť zvoleného procesného postupu. To však ešte

neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a že je ústavným súdom nekontrolovateľná.

Aj ustanovenie , tak ako napokon každé zákonné

ustanovenie, sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s ( ),

pretože zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho

účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v (, ).

V prerušenom konaní sa nemohli vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty jeho účastníkov, a tým nemohlo dôjsť ani k naplneniu účelu

označených práv. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku

existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným postupom - tak ako

to je v danom prípade právoplatným uznesením o prerušení konania, nemôže posudzovať

ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. , , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, a teda

k porušeniu základného práva podľa môže dôjsť nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho

orgánu (m. m. ).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v danej veci mimo obdobia prerušenia konania,

ústavný súd okrem obdobia od 5. mája 2011 do 13. septembra 2011 konštatuje v zásade

plynulý procesný postup, v rámci ktorého okresný súd vykonal niekoľko pojednávaní

(4. mája 2011, 17. januára 2012, 2. októbra 2012, 18. decembra 2012), na ktorých

sa sústredil na ustálenie rozsiahleho (a viacerými úkonmi účastníkov meneného) predmetu

konania, ale súčasne aj na zabezpečenie dôkazov okrem pojednávaní aj vyžiadaním správ

o existencii a pohyboch peňažných prostriedkov na účtoch uvedených stranami súdneho

sporu.

Vo vzťahu k objektívnym dôvodom uvádzaným zákonným sudcom okresného súdu,

pre ktoré predmetná vec nie je právoplatne skončená, ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru (pozri napr. , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade,

ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Námietka neprimeraného zaťaženia

sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci (). To isté platí aj pre prípad

organizačných zmien v súdnictve, ktoré nemôžu byť dôvodom na ospravedlnenie

prípadného porušenia označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Prihliadajúc na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že v období po vydaní

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 13. apríla 2011 v sťažovateľkinej veci

nezistil také závažné nedostatky v postupe okresného súdu (dlhodobú nečinnosť,

neefektívny postup), ktoré by vo svojom súhrne dosahovali mieru ústavnej relevancie.

Nesústredenou činnosťou sa okresný súd síce čiastočne podieľal na predĺžení

posudzovaného konania v rozsahu asi 4 mesiacov (najmä v období od 5. mája 2011

do 13. septembra 2011), avšak aj správanie sťažovateľky (napr. prerušenie konania s jej

súhlasom) prispelo k tomu, že dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Uvedené

zistenia viedli ústavný súd k záveru, že v posudzovanom období (t. j. od 13. apríla 2011

do dňa vydania tohto nálezu) základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu porušené nebolo.

Zistené prieťahy v posudzovanom konaní, za ktoré zodpovedá okresný súd,

vyhodnotil ústavný súd v zásade ako ojedinelé (m. m. ). To ale neznamená,

že ďalší postup okresného súdu,majúci charakter prípadnej nečinnosti, resp. neefektívnej

činnosti, by v budúcnosti nemohol odôvodňovať záver o porušení sťažovateľkou

označených práv.

Keďže ústavný súd vyslovil, že označené práva, porušenie ktorých sťažovateľka

namietala, porušené neboli, návrhom na priznanie finančného zadosťučinenia a na úhradu

trov konania sa už nezaoberal, pretože rozhodovanie o týchto návrhoch je viazané

na vyslovenie porušenia označených základných práv.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

opravný prostriedok prípustný, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013