Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 115/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou LYSO & PARTNERS spol. s r. o., Námestie sv. Michala 30/27, Hlohovec,

v mene ktorej koná advokát Mgr. Michal Lyso, vo veci namietaného porušenia základných

práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť v lehote

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 346,26 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie LYSO & PARTNERS spol. s r. o.,

Námestie sv. Michala 30/27, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 11. marca 2020 prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným

okresnému súdu 30. apríla 2008 proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, domáhal určenia, že odmeňovanie

sťažovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch vo výške 3 837 624 Sk (t. j. 127 385,77 eur).

Dňa 12. novembra 2008 okresný súd prerušil konanie sp. zn.

do skončenia konania sp. zn. podľa § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“).

Dňa 25. júla 2011 sa okresný súd pokúsil zaslať sťažovateľovi výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorú mu zrejme neposlal na adresu uvedenú v žalobe, ale na adresu,

na ktorej sa žalobca nezdržiaval (Hlavná 49, Trnava). Táto zásielka nebola sťažovateľovi

ako žalobcovi doručená.

Dňa 4. novembra 2011 sa okresný súd pokúsil zaslať sťažovateľovi výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku, ktorú opäť zrejme neposlal na adresu uvedenú v žalobe, ale

na adresu, na ktorej sa sťažovateľ ako žalobca nezdržiaval. Táto zásielka nebola

sťažovateľovi ako žalobcovi doručená.

Dňa 5. novembra 2012 okresný súd rozhodol, že pokračuje v prerušenom konaní.

Toto rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že „návrh vo veci bol vzatý

späť v celom rozsahu“.

Dňa 5. novembra 2012 sa okresný súd pokúsil zaslať sťažovateľovi výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku, ktorú opäť zrejme neposlal na adresu uvedenú v žalobe, ale

na adresu, na ktorej sa sťažovateľ nezdržiaval. Táto zásielka nebola sťažovateľovi ako

žalobcovi doručená.

Dňa 13. februára 2013 okresný súd prerušil konanie sp. zn.

do skončenia konania sp. zn. podľa .

Dňa 18. februára 2014 podal žalovaný námietku zaujatosti proti sudkyni okresného

súdu konajúcej vo veci.

Dňa 10. júla 2014 bola právna vec prejednávaná pred okresným súdom pridelená inej

sudkyni.

Dňa 25. februára 2015 okresný súd rozhodol, že pokračuje v prerušenom konaní.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok a konanie

tunajšieho súdu sp. zn. bolo zastavené.

Dňa 11. júna 2015 okresný súd rozhodol uznesením č. k. -55

o zastavení súdneho konania sp. zn. , ktoré odôvodnil nezaplatením súdneho

poplatku. Toto rozhodnutie bolo doručené sťažovateľovi ako žalobcovi 3. júla 2015.

Dňa 15. júla 2015 podal sťažovateľ ako žalobca odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -55 o zastavení súdneho konania z 11. júna 2015.

Dňa 9. septembra 2015 predložil okresný súd právnu vec krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 28. júna 2017 krajský súd, ktorý viedol o odvolaní konanie sp. zn.

, vrátil právnu vec okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní s tým, že

v spise chýba listina.

Dňa 30. júna 2017 predložil okresný súd právnu vec krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 24. augusta 2017 rozhodol krajský súd v konaní sp. zn.

o odvolaní sťažovateľa ako žalobcu tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 26. októbra 2017 podal sťažovateľ ako žalobca proti rozhodnutiu krajského súdu

z 24. augusta 2017 dovolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu 30. októbra 2017.

Dňa 7. septembra 2018 predložil právnu vec krajský súd Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa 15. apríla 2019 najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľa ako žalobcu proti

rozhodnutiu krajského súdu z 26. októbra 2017 v konaní vedenom pod sp. zn.

tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu.

Dňa 28. júna 2019 rozhodol krajský súd svojím rozhodnutím č. k. -96

z 28. júna 2016 tak, že rozhodnutie okresného súdu č. k. -55 o zastavení

súdneho konania z 11. júna 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

3. Podľa sťažovateľa napriek skutočnosti, že konanie sa začalo ešte v roku 2008

(sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu podľa jeho odkazu 30. apríla 2008), doteraz nie je

právoplatne skončené. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní skoro

11 a pol roka a zjavne neefektívnu činnosť okresného súdu je sťažovateľ toho názoru, že

celé konanie je neefektívne a nesprávne.

3.1 Sťažovateľ zastáva názor, že jeho a ním označené základné práva a slobody boli

porušované:

a) v obdobiach od 30. apríla 2008 do 12. novembra 2008, od 13. novembra 2008

do 25. júla 2011, od 26. júla 2011 do 4. novembra 2011, od 5. novembra 2011

do 5. novembra 2012, od 6. novembra 2012 do 13. februára 2013, od 10. júla 2014

do 25. februára 2015, od 26. februára 2015 do 11. júna 2015, od 4. septembra 2019 až

doteraz – v týchto obdobiach nevykonal okresný súd žiaden úkon;

b) prerušenie konania z 12. novembra 2008 (ktorým okresný súd prerušil konanie

sp. zn. do skončenia konania sp. zn. podľa )

bolo podľa mienky sťažovateľa celkom zjavne neefektívnym a zbytočným úkonom. Ako to

podľa presvedčenia sťažovateľa vyplýva z obsahu samotného súdneho spisu, konanie,

na ktoré bolo viazané prerušenie konania v prejednávanej právnej veci, neskončilo

meritórnym rozhodnutím a okresný súd vlastne neefektívnosti tohto úkonu neskôr sám

prisvedčil aj svojím následným postupom, keď 25. februára 2015 rozhodol, že pokračuje

v prerušenom konaní (obdobne postupoval podľa odkazu sťažovateľa okresný súd aj

13. februára 2013, keď prerušil konanie sp. zn. do skončenia konania sp. zn.

podľa ) bez toho, že by v naviazaných iných súdnych

konaniach došlo k meritórnemu rozhodnutiu (v prvom prípade bola vzatá žaloba späť

a v druhom prípade došlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku),

a neskôr 11. júna 2015 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podľa názoru

sťažovateľa logicky, ak pri tom istom skutkovom a právnom stave nevyhodnotil okresný

súd 25. februára 2015 (resp. 11. júna 2015), že je potrebné konanie prerušiť, nemohol

zastávať toto stanovisko ani 12. novembra 2008, keď konanie prerušil prvýkrát, a ani

13. februára 2013, keď prerušil konanie druhýkrát. Sťažovateľ je preto toho názoru, že

v období od 12. novembra 2008 do 11. júna 2015 bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, okrem iného aj neefektívnym

a nesústredeným postupom okresného súdu, keď tento v podstate zbytočne dvakrát konanie

prerušil bez toho, aby došlo v iných konaniach k vyriešeniu právnej otázky, a následne

11. júna 2015 už potrebu prerušiť konanie nemal a rozhodol o zastavení konania;

c) okrem nečinnosti okresného súdu opísanej v bode a) a neefektívneho postupu

opísaného v bode b) porušil označené základné práva sťažovateľa podľa jeho slov okresný

súd aj nesprávnym postupom spočívajúcim v úkonoch, keď ignoroval adresu sťažovateľa

uvedenú v žalobe a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zasielal sťažovateľovi na inú

adresu (Okresný súd Trnava, Hlavná 49, Trnava), o ktorej sa zrejme okresný súd podľa

presvedčenia sťažovateľa mylne domnieval, že ide o pracovisko sťažovateľa (v čase tohto

chybného doručovania sťažovateľ ako žalobca už na Okresnom súde Trnava podľa jeho

slov nepracoval). Následne okresný súd uznesením z 11. júna 2015 konanie zastavil. Ak by

okresný súd postupoval tak, že by zásielky posielal na adresu uvedenú v žalobe,

k spomenutým prieťahom by podľa názoru sťažovateľa vôbec nedošlo. Týmto spôsobom

porušoval okresný súd podľa názoru sťažovateľa spomenuté základné právo sťažovateľa

v období od 26. júla 2011 až do 11. júna 2015 a v období od 28. júna 2019 doteraz.

3.2 Pokiaľ ide o krajský súd, sťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho

základných práv došlo v období od 9. septembra 2015 do 28. júna 2017.

4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné právo na spravodlivé prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a ... a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo na spravodlivé prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a ... a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ...postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia...“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu v liste sp. zn.

z 21. apríla 2020, ku ktorému bol daný chronologický prehľad úkonov vykonaných v spise

sp. zn. od roku 2017 zákonnou sudkyňou (k vyjadreniu okresného súdu však

už nebol pripojený spis okresného súdu, ako to bolo deklarované, pozn.), konštatoval, že

„v konaní sa vyskytlo obdobie nečinnosti od podania žaloby dňa 30.04.2008 do 11.11.2008

(cca 7 mesiacov), avšak odvtedy súd vo veci konal s tým, že na celkovú dĺžku konania mala

výrazný vplyv skutočnosť, že konanie bolo v období od 12.11.2008 do 05.11.2012

a od 13.02.2013 (celkom cca 74 mesiacov) prerušené do právoplatného skončenia súdnych

konaní, ako v konaní sp. zn. .

Zároveň si dovolím poukázať na skutočnosť, že spis sp. zn. sa

nachádzal v období od 09.09.2015 do 28.06.2017, 30.06.2017 do 30.08.2017

a od 04.06.2019 do 10.07.2019 na Krajskom súde v Bratislave za účelom rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľa a v období od 07.09.2018 do 23.04.2019 na Najvyššom súde

Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa. Celková doba, počas

ktorej sa spis sp. zn. nenachádzal na tunajšom súde, bola 35 mesiacov.

... pokiaľ súd dôjde k záveru, že konanie je potrebné prerušiť do právoplatného

skončenia iného súdneho konania z dôvodu, že v tomto je riešená otázka, ktorá môže mať

vplyv na výsledok prerušeného súdneho konania, v čase rozhodnutia o prerušení konania

nemôže súd predpokladať výsledok tohto iného súdneho konania, a preto nemožno

v prípade, že iné súdne konanie skončí procesným rozhodnutím, a nie rozhodnutím vo veci

samej, považovať rozhodnutie súdu o prerušení súdneho konania za neefektívny, respektíve

nesprávny postup.“.

K požadovanej výške finančného zadosťučinenia okresný súd žiadal prihliadnuť

na to, že „v predmetnom konaní sa vyskytlo relatívne krátke obdobie nečinnosti tunajšieho

súdu - sedem mesiacov toho času je už vo veci určený termín pojednávania na deň

12.05.2020, avšak vzhľadom na súčasnú situáciu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-

19 nie je isté, že bude možné uvedený termín realizovať, v takom prípade podľa vyjadrenia

zákonnej sudkyne budú takto zrušené pojednávania prednostne nariadené a teda existuje

predpoklad, že predmetná vec bude prejednaná v treťom štvrťroku 2020“.

Predseda okresného súdu poukázal i na to, že sťažovateľ nepodal sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi súdu. Nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť súdu začal

namietať až podaním ústavnej sťažnosti.

6. K veci sa vyjadril aj krajský súd podaním sp. zn. z 12. mája

2020, ktorý prostredníctvom svojho predsedu v podstatnom uviedol, že v čase

od 12. novembra 2008 do 11. júna 2015 krajský súd nespôsobil prieťahy, a tiež ani

od 28. júna 2019 až dosiaľ, pretože po zrušení prvoinštančného uznesenia bola vec vrátená

okresnému súdu, a to v júli 2017, a preto ústavná sťažnosť nie je vo vzťahu ku krajskému

súdu dôvodná. Z vyjadrenia tiež vyplýva, že vec na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu

o zastavení konania bola odvolaciemu súdu predložená 9. septembra 2015. Krajský súd

vyzval sťažovateľa prípisom z 10. novembra 2015 na oznámenie skutočností týkajúcich sa

doručenia uznesenia okresného súdu z 11. júna 2015 o zastavení konania. Na tento prípis

reagoval sťažovateľ podaním z 25. novembra 2015. Následne odvolací súd až 28. júna 2017

vec vrátil súdu prvej inštancie s tým, že je potrebné do spisu založiť doručenky o doručení

napadnutého uznesenia sporovým stranám (resp. zistiť, kedy bolo napadnuté uznesenie

doručené žalobcovi). Opätovne vec bola predložená odvolaciemu súdu 30. júna 2017

a následne bola rozhodnutá 24. augusta 2017 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa bolo potvrdené. Na dovolanie žalobcu najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 15. apríla 2019 zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesením č. k. -96 z 28. júna 2019 zrušil

uznesenie súdu prvej inštancie z 11. júna 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Na vyjadrenie predsedov oboch súdov reagoval právny zástupca sťažovateľa

obsiahlym podaním z 22. mája 2020, v ktorom reagoval na vyjadrenia okresného súdu

a krajského súdu a trval na argumentácii obsiahnutej v ústavnej sťažnosti z 5. novembra

2019. Podľa neho s prihliadnutím na skutkový a právny stav opísaný v ústavnej sťažnosti

došlo konaním zo strany okresného súdu aj krajského súdu k porušeniu jeho označených

práv.

8. Zúčastnená osoba v konaní pred ústavným súdom nevyužila svoje oprávnenie sa

k ústavnej sťažnosti vyjadriť.

9. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedov okresného

súdu a krajského súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,

ústavný súd v súlade s upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúra

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie najprv o tom, či

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení , a to , ,

a , ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza

najmä zo zásady vyplývajúcej z a Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

17. V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1

„súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

IV.

Právne posúdenie veci

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Pri posudzovaní namietaného

porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prihliada na ustálenú rozhodovaciu prax ESĽP,

pokiaľ ide o primeranosť dĺžky konania. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd

aj jeho ústavnú sťažnosť.

19. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je návrh vo veci súvisiacej

s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, netvorí bežnú agendu všeobecných súdov.

Antidiskriminačné spory je potrebné vo všeobecnosti považovať za náročné

na dokazovanie, a to hlavne vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov (,

), avšak z okolností prípadu sťažovateľa vyplýva, že v doterajšom priebehu

konania okresný súd nevykonal žiadne relevantné dokazovanie a k zabezpečeniu

dôkazových prostriedkov a s tým spojenému právnemu posúdeniu skutkového stavu

nevyhnutnému pre rozhodnutie v merite veci vôbec nepristúpil (rozhodoval len

o procesných otázkach, napr. dvakrát prerušil konanie, zastavil konanie a predkladal vec

odvolaciemu a dovolaciemu súdu, v dôsledku podávaných opravných prostriedkov, pozn.),

a preto sa prípadná zložitosť veci ani nedá reálne hodnotiť.

20. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd konštatuje (i bez obsahu spisu, ktorý mu nebol omylom predložený,

a to iba na základe vyjadrení a listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, pozn.), že

sťažovateľ čiastočne prispel k predĺženiu konania, keď proti prerušeniu konania nepodal

opravný prostriedok (pritom v ústavnej sťažnosti prerušenie konania namieta ako

neefektívne a zbytočné), keď sa vec nachádzala v dôsledku jeho odvolania proti procesnému

rozhodnutiu okresného súdu takmer dva roky na odvolacom súde (december 2015 až jún

2017), sa o svoju vec riadne nestaral (vigilantibus iura). Uvedené ústavný súd zohľadnil pri

určovaní výšky finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o uplatňovanie procesných oprávnení

a opravných prostriedkov, ktoré objektívne predlžujú konanie, tieto nemôžu byť na ťarchu

sťažovateľa pri posudzovaní zodpovednosti za prieťahy, ale tiež ani pričítané v neprospech

okresnému súdu.

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

22. Celková dĺžka konania o návrhu sťažovateľa, ktorá je ku dňu rozhodovania

ústavného súdu viac ako 12 rokov bez vydania meritórneho rozhodnutia na prvom stupni,

je aj v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neprimeraná aj bez

potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania. Ústavný súd pripomína, že

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna, resp. zmätočná činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ).

23. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že na doterajšiu dĺžku konania malo

nepochybne vplyv najmä obdobie viac ako 6 rokov, keď bolo konanie prerušené, ale

na druhej strane je tiež zrejmé, že v prerušenom konaní sa nemohli vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho účastníkov a sporových

strán, a tým nemohlo dôjsť ani k naplneniu účelu označených práv. Podľa konštantnej

judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu

vytvorenej zákonom ustanoveným postupom – tak ako to je v danom prípade právoplatnými

uzneseniami o prerušení konania, nemôže posudzovať ako zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (m. m. , ).

24. Ústavný súd preto najmä s prihliadnutím na neakceptovateľnú dĺžku napadnutého

konania a na zistený neefektívny postup okresného súdu, ktorý načrtol sťažovateľ v bode 3

tohto nálezu (neefektívne a nesprávne doručovanie zásielok sťažovateľovi, nezákonné

zastavenie konania, ktoré musel zrušiť až dovolací súd, na ktoré námietky okresný súd

vo svojom vyjadrení nijako nereagoval), konštatoval, že v napadnutom konaní došlo aj

k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

25. Vo vzťahu k postupu krajského súdu ústavný súd síce zistil, že naozaj takmer 19

mesiacov nekonal bez akejkoľvek zákonnej prekážky (pozri bod 6), čo malo za následok

zbytočné predĺženie tohto konania, ale keďže v čase podanej ústavnej sťažnosti krajský súd

už nemohol spôsobovať žiadnu ujmu sťažovateľovi, v tejto časti ústavný súd ústavnej

sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

26. Obdobne ústavný súd nevyhovel ani námietke sťažovateľa, ktorý označil v petite

ústavnej sťažnosti, že malo byť postupom okresného súdu a krajského súdu porušené

základné právo podľa , pretože sťažovateľ porušenie tohto základného

práva spája len s prieťahmi v napadnutých konaniach a nijako bližšie porušenie tohto

základného práva v ústavnej sťažnosti ani neodôvodňuje. Na tomto mieste ústavný súd

upriamuje pozornosť na to, že označené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravuje , a nie . Vzhľadom na zásadu lex

specialis, teda skutočnosť, že sťažovateľom označený upravuje

vo všeobecnosti základné právo na súdnu ochranu, k porušeniu ktorého vzhľadom na obsah

dôvodov uvedených v sťažnosti, ako aj obsah označeného základného práva zjavne

nemohlo dôjsť, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. K vysloveniu

porušenia základného práva na súdnu ochranu by mohlo dôjsť v tom prípade, ak namietané

zbytočné prieťahy spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou

a nesústredenou činnosťou (s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania) signalizujú, že

v postupe súdu došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne

okolnosti posudzovanej veci možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (pozri m. m.

– a contrario). V prerokúvanej veci (s prihliadnutím aj na skutočnosti

uvedené v bodoch 19 a 20 tohto nálezu) však prima facie nejde o takú významnú dĺžku

konania (po odpočítaní legálnych prekážok v konaní), ktorá by mohla viesť k vysloveniu

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa či k úvahe

o odopretí spravodlivosti.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

28. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou

prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa

zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 €

od okresného súdu a 2 000 € od krajského súdu z dôvodu celkovej dĺžky konania

a nekonania okresného súdu, ktorý neurčil žiadny termín pojednávania a nekonal v merite

veci.

35. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, dospel ústavný súd

k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € zodpovedá konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu). Preto ústavný súd nad priznané primerané

finančné zadosťučinenie požiadavke sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom v rozsahu dvoch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2019 v sume 346,26 €.

39. Keďže uplatnená suma bola vypočítaná v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, náhrada trov konania bola

priznaná v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

40. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania. V zmysle tento nález

nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu