Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť S. S., Ž., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. M. P., Ž.,

v mene ktorej koná advokátka JUDr. M. P., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo S. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. S. S. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť S. S. trovy konania v sume 331,12 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet advokátskej kancelárie

JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 2. júla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. S. (ďalej len „sťažovateľ“) ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

z 5. augusta 2013 doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2013, v ktorom zákonná sudkyňa

okrem iného uviedla: „... žaloba žalobcu P. spol. s r. o... Ž... proti žalovanému S. S..., bola

Okresnému súdu Žilina doručená dňa 13. 10. 2006...

- na základe podania žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov

z 22. 12. 2006 (č. l. 33) bolo vydané dňa 9. 1. 2007 uznesenie č. k. -34, ktorým

súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a konanie zastavil.

Výrok I. tohto uznesenia nadobudol právoplatnosť dňom 15. 10. 2007 v spojení s uznesením

Krajského súdu Žilina, ktorým tento rozhodoval o odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu

z 5. 4. 2007 (č. l. 37), uznesením č. k. -55 zo dňa 28. 8. 2007.

Zároveň Krajský súd Žilina rozhodol o zrušení uznesenia Okresného súdu Žilina

č. k. -34 z 9. 1. 2007 v závislom výroku II., ktorým bolo konanie zastavené

a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa,

- následne bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu (č. l. 59),

- Žalobca podaním z 5. 12. 2007 učinil čiastočné späťvzatie žaloby, v nadväznosti

na ktorý dispozitívny úkon žalobcu bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

pri zohľadnení aktuálneho predmetu konania (č. l. 64),

- uznesením č. k. -67 zo dňa 8. 4. 2008 bol žalovaný vyzvaný,

aby sa v lehote 30 dní k žalobe a jej doplneniu z 5. 4. 2007 vyjadril a zároveň mu boli dané

príslušné procesná poučenia. Na túto výzvu reagoval žalovaný vyjadrením sa k žalobe

zo dňa 12. 5. 2008 (č. l. 69 až 78),

- zákonnou sudkyňou v tejto veci som sa stala s účinnosťou od 1. 12. 2007 v súvislosti

s mojím návratom po materskej dovolenke. Spolu s vecou mi bolo týmto dňom

pridelené nezanedbateľné množstvo právoplatne neskončených vecí, v nadväznosti

na čo som v rámci možností daných touto súvislosťou dňa 15. 5. 2008 vo veci vytýčila

termín pojednávania na 9. 9. 2008,

- podaním, ktoré bolo súdu doručené 7. 8. 2008 (č. l. 84) navrhol žalovaný

prerušenie konania vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené pred Okresným súdom Žilina

pod sp. zn. . Po pripojení spisového materiálu sp. zn. bol

daný 18. 8. 2008 pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o návrhu

na prerušenie konania, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. -87

z 8. 8. 2008,

- podaním doručeným súdu 3. 9. 2008 navrhol žalovaný pojednávanie vytýčené

v tejto veci na termín 9. 9. 2008 odročiť a vytýčiť nový termín pojednávania z dôvodu

neúčasti jeho právnej zástupkyne a z dôvodu práceneschopnosti žalovaného s tým,

že žalovaný nesúhlasí s prejednávaním veci v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne.

Prílohou tejto žiadosti o odročenie pojednávania bolo i potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti žalovaného (č. l. 93). V súlade s platnou procesnou úpravou

a procesnou judikatúrou súd rozhodol o odročení pojednávania 9. 9. 2008 so súčasným

určením konkrétneho nového termínu pojednávania na termín 14. 11. 2008 (č. l. 98).

Vzhľadom na následne zistenú kolíziu termínov pojednávania bol vytýčený termín

pojednávania na najbližší možný voľný termín pojednávania, a to na 21. 11. 2008

(č. l. 100), o čom boli účastníci upovedomení,

- podaním doručeným súdu 2. 10. 2008 podal žalovaný odvolanie proti uzneseniu

o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania (uznesenie č. k. -87

zo dňa 8. 8. 2008). Vzhľadom k tomu súd postupoval tak, že vytýčený termín pojednávania

z tohto dôvodu zrušil a vec na rozhodnutie predložil funkčne príslušnému Krajskému súdu

Žilina (č. l. 111). Krajský súd Žilina uznesením č. k. -122 z 27. 11. 2008

rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -87 z 8. 8. 2008 potvrdil.

Toto uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 1. 2009,

- na základe podania subjektu I., s. r. o., so sídlom Ž., ktoré bolo súdu doručené dňa

23. 10. 2008, rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č. k. -128 z 18. 2. 2009

o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu

vstúpil do konania ako žalobca I., s. r. o...

- dňa 21. 4. 2009 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 5. 6. 2009 (č. l. 133).

- dňa 20. 5. 2009 bol súdu doručený návrh žalobcu na prerušenie konania,

v nadväznosti na ktorý súd žiadal o pripojenie spisového materiálu Krajského súdu Žilina

sp. zn. , ktorý bol pripojený 26. 5. 2009 (č. l. 141). Pre potreby rozhodnutia

o návrhu žalobcu na prerušenie konania boli z tohto spisového materiálu krajského súdu

opatrené rozhodnutia, tak ako sú súčasťou spisu na č. l. 147 až 193,

- podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 2. 6. 2009, podal žalovaný návrh

na prerušenie konania (č. l. 195). V nadväznosti na tento návrh žalovaného bol pripojený

spis tunajšieho súdu sp. zn. dňa 5. 6. 2009, ako vyplýva z č. l. 209,

- o návrhoch žalobcu a žalovaného na prerušenie konania bolo rozhodnuté

na termíne pojednávania dňa 5. 6. 2009 (č. l. 214) a to tak, že konanie vo veci

sp. zn. súd prerušil do právoplatného skončenia konania Krajského súdu Žilina

sp. zn. a do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žilina

sp. zn. z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v písomnom vyhotovení

uznesenia o prerušení konania č. k. -222 z 5. 6. 2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 3. 7. 2009.

- po právoplatnosti uznesenia o prerušení konania bol vyššiemu súdnemu úradníkovi,

ako vyplýva z č. l. 227, daný pokyn sledovať trvanie podmienok prerušenia a pri ich

odpadnutí vec sudcovi predložiť...

- následne bolo šetrené trvanie podmienky prerušenia konania vo veci

sp. zn. tunajšieho súdu do právoplatného skončenia konania Krajského súdu

Žilina sp. zn. ; ktoré konanie krajského súdu bolo právoplatne skončené dňa

14. 8. 2012, ktorú skutočnosť mal súd zobjektivizovanú až na základe pripojenia spisového

materiálu Krajského súdu Žilina vo veci sp. zn. dňom 5. 11. 2012,

- dňa 20. 11. 2012 bolo vydané uznesenie č. k. -312, ktorým

bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní a zároveň o nariadení konkrétneho termínu

pojednávania na 22. 1. 2013,

- dňa 16. 1. 2013 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby vo veci v celom rozsahu,

v nadväznosti na čo súd na pojednávaní dňa 22. 1. 2013 po oboznámení návrhu žalovaného

na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa č. l. 78 uložil žalovanému... predložiť

písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania, ktorú povinnosť si žalovaný splnil jej

doručením súdu dňa 22. 1. 2013,

- po realizácii opisu zápisnice, vzhľadom na povahu procesného rozhodnutia –

rozhodnutia o zastavení konania pre späťvzatie žaloby pred otvorením prvého pojednávania

bol daný dňa 30. 1. 2013 vyššiemu súdnemu úradníkovi pokyn na rozhodnutie o zastavení

konania, ako vyplýva z č. l. 332. Vyšší súdny úradník rozhodol o zastavení konania

uznesením č. k. -335 dňa 8. 7. 2013 a zároveň dal pokyn na expedovanie tohto

uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že v tejto veci súd nevyhlasoval meritórne rozhodnutie,

ale rozhodoval procesným rozhodnutím (uznesením o zastavení konania pre späťvzatie

žaloby v celom rozsahu pred otvorením prvého pojednávania), nejednalo sa o vec právne

zložitú. V priebehu konania od jeho začiatku však účastníci činili viaceré dispozitívne úkony

ako sú v chronologickom opise uvedené v predchádzajúcom texte, o ktorých bolo potrebné

rozhodnúť a vo vzťahu ku viacerým bolo potrebné vyčkať ich právoplatnosti. Od 3. 7. 2009

do 20. 11. 2012 bolo konanie prerušené podľa . Od pokynu sudcu

zo dňa 30. 1. 2013 (č. l. 332) bola vec v dispozícii riadne povereného vyššieho súdneho

úradníka prideleného k senátu 19 Cb.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení,

čo sa týka chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu

sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho spisu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovenej lehote nereagovala na vyjadrenie

okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa ( listiny), podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietal aj porušenie práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd

(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. , , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj danom prípade.

1. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie istiny s prísl. z titulu náhrady škody,

ktorá bola pôvodnému žalobcovi spôsobená konaním žalovaného ako konateľa žalobcu.

Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti treba uviesť, že okresný súd nevykonal žiadne

dokazovanie a k zabezpečeniu dôkazových prostriedkov a s tým spojenému právnemu

posúdeniu skutkového stavu nevyhnutnému pre rozhodnutie v merite veci vôbec nepristúpil

(rozhodoval len o procesných otázkach, ako to uviedol okresný súd vo vyjadrení

k sťažnosti), a preto sa zložitosť veci ani nedá reálne hodnotiť.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. V danom prípade ústavný súd zistil,

že sťažovateľ ako žalovaný podal návrh na prerušenie konania, ktorý okresný súd zamietol

a v dôsledku jeho odvolania sa spis nachádzal niekoľko mesiacov na odvolacom súde,

a tiež konanie bolo právoplatne prerušené na takmer tri roky v dôsledku jeho ďalšieho

návrhu na prerušenie konania v roku 2009. Sťažovateľ mal nesporne právo na procesné

úkony, ktoré urobil, a nemožno mu pripísať zodpovednosť za predĺženie konania,

ale v takomto prípade však nemožno zodpovednosť pripísať ani štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (, , ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Sťažovateľ tvrdil, že „v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou

súdu v období od 13. 10. 2006 do 14. 04. 2008 (18 mesiacov), od 05. 05. 2008

do 05. 06. 2009 (12 mesiacov), od 27. 06. 2012 do 20. 11. 2012 (5 mesiacov) a ďalej

v období od 22. 01. 2013 do 10. 06. 2013 (4 mesiace), čo spolu predstavuje 39 mesiacov,

t. j. viac ako 3 roky“.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu zistil, že v tomto čase okresný súd nebol nečinný

a vykonával jednoduché procesné úkony (9. januára 2007 nepriznal žalobcovi oslobodenie

od súdnych poplatkov a konanie zastavil a v dôsledku jeho odvolania z 5. apríla 2007

postúpil spis krajskému súdu 17. mája 2007, ktorý mu ho vrátil 10. septembra 2007);

10. októbra 2007 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku; výzvu zopakoval

13. marca 2008 a 8. apríla 2008 zaslal sťažovateľovi návrhy žalobcu na vyjadrenie.

Aj 15. mája 2008 určil termín pojednávania na 9. september 2008, ale toto

pojednávanie odročil na 14. november 2008, pretože 3. septembra 2008 samotný sťažovateľ

požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti (doložil o tom doklad).

Okrem toho 7. augusta 2008 podal sťažovateľ návrh na prerušenie konania, o ktorom

okresný súd rozhodol už 8. augusta 2008 tak, že ho zamietol, a v dôsledku jeho odvolania

okresný súd zrušil aj ďalší termín pojednávania určený na 14. november 2008 a spis

predložil krajskému súdu 13. októbra 2008, kde sa nachádzal do 14. decembra 2008.

Dňa 18. februára 2009 okresný súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu a 21. apríla

2009 určil termín pojednávania na 5. jún 2009 a vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu

žalobcu na prerušenie konania.

V týchto obdobiach teda okresný súd nebol úplne nečinný a konal o procesných

otázkach, ale ústavný súd konštatuje, že najväčším pochybením okresného súdu je jeho

nesústredená a neefektívna činnosť, ktorá spočívala nielen v tom, že krajský súd zrušil jeho

uznesenie č. k. -34 z 9. januára 2007 vo výroku, ktorým bolo konanie

zastavené, a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa, ale najmä v tom, že o návrhu

žalobcu z 5. decembra 2007 o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol uznesením

až po 16 mesiacoch od jeho podania 4. júna 2009 a o späťvzatí žaloby v celom rozsahu

doručenej okresnému súdu 16. januára 2013 rozhodol až 8. júla 2013, čím sa konanie

zbytočne predlžovalo.

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že na doterajšiu dĺžku konania malo vplyv najmä

prerušenie konania viac ako tri roky od 20. júla 2009 do 14. augusta 2012 (v dôsledku

návrhu samotného sťažovateľa). V prerušenom konaní sa nemohli vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho účastníkov, a tým nemohlo

dôjsť ani k naplneniu účelu označených práv. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd

nečinnosť súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom

ustanoveným postupom – tak ako to je v danom prípade právoplatným uznesením

o prerušení konania, nemôže posudzovať ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(m. m. , ).

Ústavný súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k názoru, že okresný súd

svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. s prihliadnutím aj na doterajšiu

dĺžku konania porušil základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( listiny), ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil,

vo veci konal [podobne aj ]. Vzhľadom

na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo už namietané konanie zastavené

(rozhodnutie je doručované účastníkom konania), ústavný súd neprikázal okresnému súdu,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € z dôvodu,

že „predmet sporu je pre mňa... vzhľadom na hodnotu sporu (viac ako 15.000 €), vzhľadom

na ochranu môjho mena a dobrej povesti veľmi podstatný...“.

Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 13. júna

2013, pričom už 16. januára 2013 žalobca vzal návrh v celom rozsahu späť a uznesením

okresného súdu z 13. júla 2013 bolo predmetné konanie zastavené. O tejto skutočnosti

sa sťažovateľ osobne dozvedel, ako to je zaprotokolované v zápisnici z pojednávania

z 22. januára 2013 (č. l. 327 a č. l. 328). Teda pri podaní sťažnosti ústavnému súdu už vedel,

že žalobca netrvá na vedení súdneho sporu a že zobral žalobu späť v celom rozsahu,

teda že stav jeho právnej neistoty v konaní bude odstránený.

Navyše treba zdôrazniť, že právna neistota sťažovateľa bola z veľkej časti odstránená

už roku 2009 (okresný súd konanie v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy

10 491,36 € s prísl. právoplatne zastavil) a námietky sťažovateľa týkajúce sa nečinnosti

okresného súdu od „13. 10. 2006 do 14. 04. 2008 (18 mesiacov) a od 05. 05. 2008

do 05. 06. 2009“ sa tiež nepreukázali.

Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti so zreteľom na konkrétne okolnosti

danej veci a riadiac sa úvahou, že účelom priznania finančného zadosťučinenia

je zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, dospel k záveru,

že požiadavka sťažovateľa o priznanie finančného zadosťučinenia bola iba účelová,

preto mu nepriznal finančné zadosťučinenie, pretože by to bolo v rozpore s účelom konania

o sťažnostiach (obdobne , ).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovy konania vyčíslila

sumou 331,12 € za dva úkony právnej služby.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma

je totožná so sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho

zastúpenia boli priznané v požadovanej sume (bod 3 výroku nálezu) za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013