Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 78/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

v konaní o sťažnosti Ing. B. S., Č., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., Č., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. B. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. B. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré j e

Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť Ing. B. Š. trovy konania v sume

261,82 € do 2 mesiacov od doručenia nálezu na účet jej advokátky JUDr. A. K.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2011 doručená sťažnosť Ing. B. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojich základných práv podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp.

zn. .

2. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti stručne uviedla, že ako navrhovateľka

v označenom konaní podala 9. júla 1998 návrh na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, ktoré ani po uplynutí takmer 13 rokov nie je právoplatne skončené.

Žiadala preto vydať nález, v ktorom sa vysloví porušenie jej základného práva

garantovaného a práva podľa dohovoru v konaní pred

okresným súdom, tomuto súdu sa prikáže konať vo veci bez zbytočných prieťahov, prizná

sa jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a trovy konania v sume 261,82 €.

3. Okresný súd ako účastník konania vo svojom vyjadrení z 9. marca 2011 uviedol,

že vec ešte nie je právoplatne skončená, ostatný termín pojednávania bol nariadený

na 4. máj 2011 a uznal, že v konaní sú prieťahy.

4. Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu, z ktorého zistil, že ústavný súd

nálezom č. k. -38 z 20. januára 2010 už zasiahol do nečinnosti okresného súdu

na návrh odporcu v konaní J. Š. tak, že konštatoval porušenie jeho základných práv na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe, okresnému súdu prikázal

konať bez prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

a trovy konania v sume 368,55 €. Po vykonaných viacerých procesných úkonoch okresným

súdom však vec ešte rozhodnutá nie je a ostatný termín pojednávania v nej je nariadený na

4. máj 2011.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

8. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa čl. 48 ods. 2 (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

správna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

12. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z 119 ods. 1 , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania na

okresnom súde je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s prísl. Vzhľadom na nutnosť nariadenia

znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na časté menenie procesných návrhov

účastníkom konania, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie.

Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou

okresného súdu, ktorý ani takmer po 13 rokoch právoplatne nerozhodol v danej veci. Po

právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie

je právne zložitá, ako to už aj skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze sp. zn.

, takže doterajšia dĺžka konania je zjavne neprimeraná.

15. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tomto smere pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu takú

okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

16. Tretím hodnotiacich kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri

skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného

práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd

zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné

rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou celkovej spravodlivosti konania.

Neprimeraná dĺžka konania sa totiž priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie

a v právo, čo je základnou podmienkou pre fungovanie legitímneho demokratického

a právneho štátu; požiadavka rýchlosti konania sa tak stáva ústavným princípom, ktorý

musia všeobecné súdy rešpektovať.

17. Vychádzajúc z uvedených zásad a hodnotení ústavný súd dospel k záveru, že

doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

garantovaného podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok č. 1).

18. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejedanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu

sp. zn. z 20. januára 2010 (m. m. ); z tohto dôvodu sťažnosti

vo zvyšku vyhovené nebolo (výrok č. 4).

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS

210/04).

22. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj

jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala,

aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

24. Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, jej

celkovú dĺžku, zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníka konania a povahu

prerokúvanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel

k záveru, že v danom prípade bude pre sťažovateľku priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. A. K.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a

spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm.

a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška), a to v požadovanej sume 261,82 €, ktorú je okresný súd

povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s ).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011