Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 78/2011
PDF · 158.31 KB
No categories available
I. ÚS 78/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej
v konaní o sťažnosti Ing. B. S., Č., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., Č., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na
Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C 917/98 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. B. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 917/98 p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. B. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré j e
Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do 2 mesiacov od doručenia nálezu.
3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť Ing. B. Š. trovy konania v sume
261,82 € do 2 mesiacov od doručenia nálezu na účet jej advokátky JUDr. A. K.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára
2011 doručená sťažnosť Ing. B. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp.
zn. 8 C 917/98.
2. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti stručne uviedla, že ako navrhovateľka
v označenom konaní podala 9. júla 1998 návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré ani po uplynutí takmer 13 rokov nie je právoplatne skončené.
Žiadala preto vydať nález, v ktorom sa vysloví porušenie jej základného práva
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pred
okresným súdom, tomuto súdu sa prikáže konať vo veci bez zbytočných prieťahov, prizná
sa jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a trovy konania v sume 261,82 €.
3. Okresný súd ako účastník konania vo svojom vyjadrení z 9. marca 2011 uviedol,
že vec ešte nie je právoplatne skončená, ostatný termín pojednávania bol nariadený
na 4. máj 2011 a uznal, že v konaní sú prieťahy.
4. Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu, z ktorého zistil, že ústavný súd
nálezom č. k. I. ÚS 327/09-38 z 20. januára 2010 už zasiahol do nečinnosti okresného súdu
na návrh odporcu v konaní J. Š. tak, že konštatoval porušenie jeho základných práv na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe, okresnému súdu prikázal
konať bez prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
a trovy konania v sume 368,55 €. Po vykonaných viacerých procesných úkonoch okresným
súdom však vec ešte rozhodnutá nie je a ostatný termín pojednávania v nej je nariadený na
4. máj 2011.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
8. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
správna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
11. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
12. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania
(2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval
ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania na
okresnom súde je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s prísl. Vzhľadom na nutnosť nariadenia
znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na časté menenie procesných návrhov
účastníkom konania, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie.
Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou
okresného súdu, ktorý ani takmer po 13 rokoch právoplatne nerozhodol v danej veci. Po
právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie
je právne zložitá, ako to už aj skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze sp. zn.
I. ÚS 327/09, takže doterajšia dĺžka konania je zjavne neprimeraná.
15. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tomto smere pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu takú
okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní.
16. Tretím hodnotiacich kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri
skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného
práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd
zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné
rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou celkovej spravodlivosti konania.
Neprimeraná dĺžka konania sa totiž priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie
a v právo, čo je základnou podmienkou pre fungovanie legitímneho demokratického
a právneho štátu; požiadavka rýchlosti konania sa tak stáva ústavným princípom, ktorý
musia všeobecné súdy rešpektovať.
17. Vychádzajúc z uvedených zásad a hodnotení ústavný súd dospel k záveru, že
doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 917/98 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
garantovaného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok č. 1).
18. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejedanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 8 C 917/98 konal bez zbytočných
prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 327/09 z 20. januára 2010 (m. m. IV. ÚS 187/05); z tohto dôvodu sťažnosti
vo zvyšku vyhovené nebolo (výrok č. 4).
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
20. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS
210/04).
22. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj
jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala,
aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä
na dlhotrvajúcu právnu neistotu.
23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
24. Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, jej
celkovú dĺžku, zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníka konania a povahu
prerokúvanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel
k záveru, že v danom prípade bude pre sťažovateľku priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. A. K.
Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a
spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm.
a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška), a to v požadovanej sume 261,82 €, ktorú je okresný súd
povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011