Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 8/2020
PDF · 151.09 KB
No categories available
IV. ÚS 8/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou,
1. mája 18, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 439/93 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 22. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. Nikoletou Sekerákovou, 1. mája 18, Žilina, ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 439/93.
2. Z ústavnej sťažnosti doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu
4. decembra 2019 a z príloh k nim priložených vyplýva:
„Sťažovateľ je účastníkom konania ako žalobca 2/ v konaní vedenom na Okresnom
súde Čadca, č. k. 11C/439/93 o vyrovnanie dedičských podielov. Žalobcovia 1/
a 3/ sú k dnešnému dňu už nebohí. Sťažovateľ od roku
1997 podáva sťažnosti proti konaniu Okresného súdu Čadca, č. k. 11C/439/93, v dôsledku
nečinnosti súdu. Napriek skutočnosti, že na základe Uznesenia Krajského súdu Žilina,
č. k. 9Co 82/98 zo dňa 15.7.1998, bol okresný súd povinný došetriť aj okolnosti ohľadne
nehnuteľností pôvodne v pozemkovej knihe vedenej vo vložke ,
ako parcely , týmito skutočnosťami sa okresný súd nezaoberal,
napriek skutočnosti, že počas prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Čadca,
č. k. 11C/439/93, dňa 04.08.1994 bolo vydané osvedčenie o vlastníckom práve
k nehnuteľnosti v prospech , , bytom ,
čím došlo k odčleneniu väčšiny pozemku , ktoré boli predmetom
súdneho konania.“
3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „notár osvedčil vlastníctvo pre
napriek tomu, že predmetná parc. bola v tom čase predmetom súdneho
konania o vyrovnanie dedičských podielov. Namiesto konania vo vyššie uvedenej právnej
veci, okresný súd vyvolával prieťahy v konaní, na čo reagoval sťažovateľ podávaním
sťažností na prieťahy v konaní, a to sťažnosťou zo dňa 29.07.2002, žiadosťou o vytýčenie
termínu pojednávania zo dňa 18.12.2002. Listom zo dňa 9.6.2004, bol sťažovateľ vyzvaný
Okresným súdom Čadca, aby do 20 dní od doručenia výzvy oznámil súdu,
kedy si u žalovanej uplatnili svoje práva na vyrovnanie dedičských podielov. Sťažovateľ
predložil súdu list svojej právnej zástupkyne JUDr. Oľgy Belkovej, advokátky, adresovanej
okresnému súdu ešte dňa 24.11.1993, že navrhovatelia v 1. až 3. rade ústne niekedy
v mesiaci apríli 1993 vyzvali odporkyňu na vyrovnanie ded. podielov a ona dohodu
odmietla, že im nič nevydá. Ďalšie sťažnosti podával sťažovateľ na Okresný súd Čadca
dňa 27.03.2017 ako aj 04.10.2019, pričom okresný súd na predmetné sťažnosti nereaguje.
Sťažovateľ sa náhodne v súčasnosti oboznámil s Uznesením Okresného súdu Čadca,
č. k. 11C 439/93-120 zo dňa 24.03.2003, z ktorého sa dozvedel, že konanie okresný súd
zastavil, nakoľko ich právna zástupkyňa vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť.
Sťažovateľ si tejto skutočnosti nie je vedomý, žeby mala ich právna zástupkyňa súhlas
na späťvzatie žaloby, čo je aj v rozpore s tým, že v roku 2004 bol sťažovateľ súdom vyzvaný,
aby do 20 dní od doručenia výzvy oznámil súdu, kedy si u žalovanej uplatnili svoje práva
na vyrovnanie dedičských podielov.“.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „má za to, že v predmetnej veci
došlo k niekoľkoročnému obdobiu nečinnosti bez akejkoľvek zákonnej prekážky,
čím v konaní vznikli zbytočné prieťahy. Sťažovateľ je presvedčený, že nezmyselným
a nezákonným nekonaním Okresného súdu Čadca sú porušované jeho základné práva
a zároveň sa vytvárajú zbytočné prieťahy v konaní a stav právnej neistoty, keď v roku 2004
je sťažovateľ vyzvaný súdom, aby preukázal, kedy si uplatnil od žalovanej svoje práva
na vyrovnanie dedičských podielov a v súčasnosti sa dozvie z Uznesenia okresného súdu,
že už v marci 2003 okresný súd zastavil konanie.“.
5. Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 439/93 v dôsledku nečinnosti dochádza k porušovaniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 € a náhradu trov
konania.
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty
(napr. II. ÚS 61/98). Tento účel už spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom
skončení napadnutého súdneho konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto
základnému právu len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,
keď namietané porušenie práva ešte trvalo (mutatis mutandis I. ÚS 34/99, I. ÚS 16/04,
13. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia
tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje
len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia
tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný
prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,
ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
14. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť
(napr. IV. ÚS 14/03). Podanie ústavnej sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej [§ 56 ods. 2 písm. f)
III.
15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že nečinnosťou okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 439/93 došlo k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Okresný súd uznesením č. k. 11 C 439/93-120 z 24. marca 2003 rozhodol
o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania právnou zástupkyňou
navrhovateľov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. apríla 2003. Týmto okamihom
bol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal,
že okresný súd sa dopúšťa zbytočných prieťahov až doteraz z dôvodu, že aj napriek
skončeniu konania vyzval sťažovateľa podaním z 9. júna 2004, aby oznámil okresnému
súdu, kedy u povinnej osoby – odporkyne uplatnil svoje práva na vyrovnanie dedičských
podielov, a pripojil o tom doklad. Ústavný súd konštatuje, že z príloh ústavnej sťažnosti
zistil, že predmetná výzva okresného súdu sa realizovala v rámci konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 5 NcC 120/2003, a nie v rámci konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 439/93, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy. K odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa došlo dňom právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania bez ohľadu na to, či a kedy ho o tom jeho právna zástupkyňa
upovedomila.
18. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd bez toho, aby tieto ustanovenia zahrnul do petitu ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd neprihliadol na namietané porušenie označeného základného práva
podľa ústavy a označených článkov ústavy, vychádzajúc zo svojej judikatúry,
v ktorej stabilne konštatuje, že text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť odôvodnenia
ústavnej sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08,
II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011, IV. ÚS 481/2011). Ústavný súd prihliadol
aj na skutočnosť, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom
IV.
19. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu podaná po uplynutí
lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o zastavení konania
a týmto okamihom došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a skončeniu
namietaného porušovania jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd odmietol jeho ústavnú sťažnosť
ako podanú oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].
20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (prikázanie okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
a náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2020
Miroslav Duriš predseda senátu