Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 764/2017
PDF · 268.44 KB
No categories available
III. ÚS 764/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 35/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 764/2017-15 z 12. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 5. januára 2009 podal
„návrh na začatie konania Okresnému súdu Nitra. Konanie bolo vedené pod
spisovou značkou 7C 2/09 a následne pod spisovou značkou 8C/35/2009. Sťažovateľ sa
podaným návrhom domáhal, aby bol odporca povinný uhradiť mu nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo výške 100.000.-Eur na číslo účtu... a trovy konania a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia...
Súdne konanie sťažovateľa nie je ani k dnešnému dňu právoplatne skončené, pričom
Okresný súd Piešťany od roku 2009 do roku 2017 nerozhodol vo veci samej.
V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by
odôvodňovala skutočnosť, že za deväť rokov od podania žaloby súd vo veci právoplatne
nerozhodol. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Piešťany v období od podania žaloby
do roku 2017 konal neefektívne a v určitých obdobiach vôbec nekonal a tak spôsobil to, že
sťažovateľ bol počas dlhého obdobia a ku dňu podania Ústavnej sťažnosti v stave právnej
neistoty...
V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod č. k. 8C/35/2009 súd vôbec
nekonal plynulo aj keď vec právne ale ani fakticky zložitá nebola a nebola zložitá ani
povaha prejednávanej veci t. j. nárok na náhradu z titulu nemajetkovej ujmy, a pod.
Sťažovateľ má za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva, že Okresný súd je
zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní deväť rokov
od podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov
takým spôsobom aby poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho
práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv
v zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.
Správanie účastníka konania t. j. sťažovateľa v žiadnom prípade neprispelo
k prieťahom v súdnom konaní. Sťažovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany
vyžaduje, aby jeho práva neboli zo strany súdu porušované. Sťažovateľ mal a má právny
záujem na rýchlom prejednaní veci a rozhodnutí vo veci v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Piešťany. Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv a požadoval
konanie súdu bez prieťahov. Následne z dôvodu nekonania podáva ústavnú sťažnosť.
Sťažovateľ má za to, že dostatočne dlhý čas čakal na nápravu a rýchle konanie Okresného
súdu v Piešťany, ku ktorému však nedošlo...
Sťažovateľ podal Okresnému súdu Piešťany sťažnosť na prieťahy v konaní a to
v roku 2017.
Sťažovateľ opakovane udáva, že v každom jednom prípade okamžite, bez meškania
reagoval na výzvu Okresného súdu Piešťany, neodkladne mu odpovedal na každý prípis
a list. Zo strany sťažovateľa holo konané tak, aby žiadne prieťahy v súdnom spore
nevznikali.
Pokiaľ by súd namietal, že sťažovateľ podal nekvalifikovaný návrh na začatie
konania v dôsledku, čoho došlo k predĺženiu súdneho sporu, k tomuto sťažovateľ udáva, že
musel návrh podať, z dôvodu, aby mu neuplynula premlčacia lehota na podanie návrhu.
Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľ žiadal už pri podaní návrhu na začatie konania.
Sťažovateľ v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť za to, že súd mu právneho
zástupcu neustanovil, v dôsledku čoho bol nútený podávať opravné prostriedky voči tomuto
orgánu...
Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10.000 EUR z dôvodov uvedených v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou
a neefektívnou činnosťou spôsobili a neustále spôsobujú sťažovateľovi majetkovú ujmu
ďaleko prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia.
V prípade ak Ústavný súd SR prizná za štvorročné prieťahy finančné zadosťučinenie
vo výške 1000,00 Eur. V prípade 9 ročných prieťahov musí priznať finančné zadosťučinenie
vyššie, nakoľko sťažovateľove porušenie základných ľudských práv trvá dlhšie, t.j. aj dlhšie
trpí negatívnymi následkami ako duševné utrpenie, stres, trauma, krivda, neistota,
poníženie, ktoré obeť pociťovala a prežívala ako priamy dôsledok porušenia práva.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo ... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod. sp. zn. č. k. 8C/35/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.
8C/35/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. .... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000,00 Eur (slovom desať tisíc Eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný mu vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právnej
zástupkyne.
4. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
312,34 Eur (slovom tristodvanásť Eur aj tridsať štyri centov) na bankový účet právnej
zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, advokátky vedený v
č. ú.:... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 35/2009:
Dňa 5. januára 2009 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Nitra žalobu proti žalovanej
Spoločnosti 7 Plus s. r. o., Bratislava (ďalej len „žalovaná“), o zaplatenie sumy 100 000 €.
Veci bola pridelená sp. zn. 7 C 2/2009.
Dňa 3. marca 2009 Okresný súd Nitra postúpil vec Okresnému súdu Piešťany, kde jej
bola pridelená sp. zn. 8 C 35/2009.
Dňa 11. septembra 2009 okresný súd uznesením rozhodol, že sťažovateľovi
nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovuje mu zástupcu.
Dňa 13. októbra 2009 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 11. septembra
2009.
Dňa 22. septembra 2009 bol spis postúpený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“).
Dňa 3. februára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu
č. k. 11 Co 72/2009-37 z 22. decembra 2009, ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu
tak, že sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a vo výroku o neustanovení
zástupcu zrušil vec a vrátil ju súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 31. marca 2010 okresný súd uznesením ustanovil sťažovateľovi za zástupcu
Centrum právnej pomoci.
Dňa 26. júla 2010 sa sťažovateľ sťažoval na postup právneho zástupcu.
Dňa 25. októbra 2010 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní
nariadenom na 26. október 2010 a požiadal o odročenie pojednávania (neúčasť ospravedlnil
aj jeho právny zástupca).
Dňa 26. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný,
pojednávanie bolo odročené na 13. január 2011.
Dňa 28. októbra 2010 bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa
a žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 13. január 2010.
Dňa 5. januára 2011 doručil sťažovateľ vyjadrenie a listinné dôkazy.
Dňa 12. januára 2011 bola doručená žiadosť Centra právnej pomoci o odročenie
pojednávania pre nespoluprácu klienta.
Dňa 13. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný. Bolo
odročené na neurčito.
Dňa 14. januára 2011 okresný súd vyžiadal listiny od sťažovateľa a žalovanej.
Dňa 26. januára 2011 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu.
Dňa 26. mája 2011 okresný súd telefonicky kontaktoval JUDr. Máriu Jakubíkovú
vo veci jej ustanovenia za právneho zástupcu sťažovateľovi. JUDr. Jakubíková nesúhlasila
s ustanovením.
Dňa 29. júna 2011 okresný súd uznesením ustanovil za právneho zástupcu
sťažovateľa JUDr. Tomáša Klieštenca.
Dňa 26. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie JUDr. Klieštenca proti
uzneseniu z 29. júna 2011.
Dňa 3. augusta 2011 okresný súd požiadal Mgr. Zuzanu Jedličkovú o súhlas s jej
ustanovením za právnu zástupkyňu sťažovateľa. Mgr. Jedličková súhlasila s ustanovením.
Dňa 3. augusta 2011 okresný súd uznesením zrušil uznesenie z 29. júna 2011
a ustanovil Mgr. Zuzanu Jedličkovú za právnu zástupkyňu sťažovateľa.
Dňa 9. februára 2012 faxom, ako aj osobne doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľa o jeho predvedenie na pojednávanie, navrhla dôkazy.
Dňa 13. februára 2012 okresný súd požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Leopoldov o predvedenie sťažovateľa na pojednávanie.
Dňa 13. februára 2012 mailom doručené oznámenie Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Leopoldov, že sťažovateľ bol 10. februára 2012 premiestnený do Nemocnice pre
obvinených a odsúdených v Trenčíne a 13. februára 2012 bude eskortovaný do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Ilava.
Dňa 14. februára 2012 Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava oznámil, že nie je
vhodné eskortovať sťažovateľa, a navrhol vykonanie pojednávania v ich ústave, kde majú
vhodnú pojednávaciu miestnosť.
Dňa 17. februára 2012 okresný súd oznámil Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Ilava, že pojednávanie sa bude vykonávať v budove okresného súdu bez prítomnosti
žalobcu, za účasti jeho právnej zástupkyne.
Dňa 15. februára 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila doplnenie petitu.
Dňa 1. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Právna zástupkyňa sťažovateľa
doručila opätovný návrh na zmenu petitu a ďalšie návrhy na dokazovanie výsluchom
svedkov. Konajúci súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na špecifikáciu závažnosti
jemu vzniknutej nemajetkovej ujmy.
Dňa 6. marca 2012 právny zástupca žalovanej doručil originál výtlačku Plus jeden
deň z 18. januára 2007.
Dňa 2. apríla 2012 okresný súd dožiadal Okresný súd Trenčín vo veci vypočutia
žalobcu a svedkov.
Dňa 16. apríla 2012 spis doručený Okresnému súdu Trenčín (sp. zn. 27 Cd 3/2012).
Dňa 4. júna 2012 bol vypočutý sťažovateľ v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ilava. Bol upovedomený o ďalšom výsluchu, na ktorý okresný súd predvolá žiadaných
účastníkov a na ktorom sa vykoná dožiadanie.
Dňa 5. novembra 2012 sa uskutočnil čiastočný výsluch sťažovateľa na Okresnom
súde Trenčín.
Dňa 12. novembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu so správou o vykonaní
dožiadania a s „odmietnutím vykonania dožiadania, nakoľko je potrebné, aby výsluch
vykonával zákonný sudca a nakoľko medzi účastníkmi konania dochádzalo k neustálym
rozporov, na ktorých riešenie nie je príslušný dožiadaný súd“.
Dňa 9. júla 2012 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a Ústav
na výkon trestu odňatia slobody Ilava na vyjadrenie k vhodnosti prikázania veci Okresnému
súdu Trenčín.
Dňa 18. júla 2012 sťažovateľ oznámil, že s postúpením nesúhlasí.
Dňa 23. júla 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že nesúhlasí
s postúpením veci.
Dňa 12. novembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu „Oznámenie, žiadosť
a iné“.
Dňa 1. februára 2013 bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej.
Dňa 27. júna 2013 opakované doručenie spisu Okresnému súdu Trenčín
s dožiadaním a s tým, aby výsluch realizoval zákonný sudca. Vec bola pridelená
na prejednanie zákonnej sudkyni JUDr. Ivete Sopkovej a vedená pod sp. zn. 27 Cd 5/2013.
Dňa 5. augusta 2013 bol spis vrátený okresnému súdu s vyjadrením, že dožiadanie
nie je prípustné.
Dňa 2. októbra 2013 bol nariadený termín pojednávania na 19. november 2013, boli
expedované predvolania s výzvami účastníkom konania, žalobcovi bola uznesením uložená
povinnosť vyjadriť sa v lehote 15 dní k požadovaným skutočnostiam.
Dňa 14. októbra 2013 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa.
Dňa 23. októbra 2013 bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa.
Dňa 6. novembra 2013 bolo doručené oznámenie sťažovateľa, že ruší jeho právne
zastúpenie Mgr. Zuzanou Jedličkovou.
Dňa 19. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Konajúci súd skonštatoval
porušenie prezumpcie neviny sťažovateľa vyplývajúce z výsluchu svedkyne, konštatoval, že
nepripúšťa výsluch svedkov navrhovaných sťažovateľom. Pojednávanie bolo odročené
na neurčilo z dôvodu rozhodnutia o právnom zastúpení sťažovateľa.
Dňa 12. decembra 2013 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa
na zrušenie ustanovenej právnej zástupkyne.
Dňa 2. decembra 2013 bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu
z 2. decembra 2013 a podanie označené ako „sťažnosť a žiadosť, a iné“.
Dňa 18. februára 2014 bolo doručené odvolanie sťažovateľa právnemu zástupcovi
žalovanej na vyjadrenie.
Dňa 13. marca 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa.
Dňa 30. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením č. k.
23 Co 14/2014-295 z 31. marca 2015, ktorým krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu
tak, že ruší zastupovanie sťažovateľa Mgr. Zuzanou Jedličkovou, pretože nejde o konanie,
v ktorom je zo zákona povinné zastúpenie právnym zástupcom.
Dňa 15. januára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právneho
zastúpenia sťažovateľa Mgr. Zuzanou Jedličkovou.
Dňa 14. júla 2016 bolo doručené „oznámenie“ sťažovateľa a „iné“.
Dňa 14. októbra 2016 sťažovateľ doručil splnomocnenie udelené JUDr. Marianne
Lechmanovej na nahliadnutie do spisu z 12. septembra 2016.
Dňa 15. apríla 2017 okresný súd doručil sťažovateľovi a žalovanej poučenie strany
konania podľa Civilného sporového poriadku.
Dňa 30. júna 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie, či je v konaní
právne zastúpený. Bol upovedomený, že JUDr. Lechmanová je oprávnená vykonávať
v zmysle splnomocnenia aj iné úkony a bol vyzvaný na oznámenie, či splnomocnenie
z 12. septembra 2016 vypovedal alebo inak ukončil.
Dňa 14. júla 2017 sťažovateľ doručil odpoveď na výzvu.
Dňa 17. júla 2017 bolo okresnému súdu doručené „oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia žalovaného spoločnosťou SCHWARZ advokáti s.r.o. a spoločnosťou Škubla
&Partneri s.r.o.“.
Dňa 19. júla 2017 okresný súd uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom žalovanej.
Dňa 20. júla 2017 bol nariadený termín pojednávania na 25. október 2017.
Dňa 14. augusta 2017 okresný súd informoval právnych zástupcov strán sporu
o zmene miestnosti pojednávania, ktoré sa bude konať formou videokonferencie
so sťažovateľom. Okresný súd požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava
o zabezpečenie prítomnosti sťažovateľa pri zariadení určenom na audiovizuálny prenos.
Dňa 18. októbra 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa
o pojednávanie v jeho prítomnosti. Nesúhlasil s pojednávaním formou videokonferencie.
Dňa 23. októbra 2017 doručené poštou vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej.
Dňa 25. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie formou videokonferencie. Bolo
odročené na 9. apríl 2018 pre nesúhlas sťažovateľa s videokonferenciou.
Dňa 5. januára 2018 okresný súd uznesením uložil poriadkovú pokutu 20 €
sťažovateľovi za urážlivé podanie.
Dňa 11. januára 2018 bola realizovaná úprava sudkyne z 25. októbra 2017 –
preverenie možnosti prejednať vec v zabezpečenej pojednávacej miestnosti v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ilava a vyžiadanie potvrdenia, na ktoré sa žalobca
odvolával na pojednávaní. Sťažovateľovi bolo doručované podanie právneho zástupcu
žalovanej na vyjadrenie.
Dňa 9. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Žiadal
odročiť pojednávanie, pretože bol napadnutý príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže
a nebola mu poskytnutá pomoc. Vzniesol tiež námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.
Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného
súdu v podaní sp. zn. Spr 22/18, doručenom ústavnému súdu 26. januára 2018, v ktorom
popísala priebeh konania a uviedla, že z
„obsahu opísaných úkonov je zrejmé, že v predmetnom konaní sa priebežne konalo
a rozhodovalo nie len o procesných podaniach žalobcu, ale boli opakovane vykonané
výsluchy sťažovateľa dožiadaným súdom, ktoré maril. Nariadené termíny pojednávaní
sťažovateľ maril (nesúhlas s vykonaním videokonferencie), resp. úmyselným seba
poškodzovaním.
Mám za to, že zo strany súdu k neprimeraným prieťahom v konaní neprišlo,
prihliadnuc aj na správanie sťažovateľa, ktorý koná v zjavnom úmysle oddialiť
pojednávania a tým aj rozhodnutie vo veci.
Na záver si dovoľujem dať do pozornosti lekársku správu na žalobcu (sťažovateľa)
zažurnalizovanú v spise Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C/43/2009, ktorý bol Ústavnému
súdu Slovenskej republiky predložený s vyjadrením predsedníčky zo dňa 10.1.2018
ku konaniu Rvp 1630/2017, z ktorej vyplýva, že žalobca si úmyselne privodil úraz hlavy
za účelom vyhnúť sa pojednávaniu už dňa 5.12.2017, pričom takéto správanie žalobcu bolo
lekárom vyhodnotené ako účelové v snahe vyhnúť sa súdnym pojednávaniam, keďže z jeho
strany išlo o opakované správanie. Žalobca pritom v žiadnom konaní nesúhlasí, aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti.“.
K vyjadreniu okresného súdu doručil 13. februára 2018 repliku sťažovateľ.
Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol:
„... Sťažovateľ využíval všetky procesné práva, ktoré v postavení účastníka konania
má. Neexistuje žiaden dôkaz, že by sa sťažovateľ seba poškodzoval, tak ako to uvádza
vo svojom vyjadrení predsedníčka súdu. Uplatňovanie práv, trvanie na tom, aby bolo
v každom smere a ohľade dodržiavané právo a zákon, oboznámenie sa s predmetom
konania, s predmetom výsluchu sťažovateľa, dostatočný čas na prípravu, umožnenie
nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu, to sú základné práva, na ktoré má sťažovateľ
nárok. Pokiaľ sa súdny úradník dostavil na výsluch a sťažovateľovi o tom nedal dostatočne
včas vedieť, resp. vznikli iné prekážky, nemožno dávať dĺžku konania za vinu sťažovateľovi.
Sťažovateľ sa aktívne podieľa na rýchlom ukončení súdneho sporu, nie je pravdou
tvrdenie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch, že sa úmyselne snaží oddialiť
pojednávanie a tým aj rozhodnutie vo veci.
Zo súdneho spisu vyplýva, že súd mal od samého začiatku k dispozícii všetko
potrebné. Uplatňovanie procesných práv účastníkom konania, nemôže byť na ťarchu
sťažovateľovi. Súd vo veci mohol a mal riadne a včas konať od začiatku.
AJ ESĽP uviedol, že prevzatie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru si často vyžaduje
prijatie pozitívnych opatrení. V takom prípade sa štát nemôže obmedziť na to, aby ostal
pasívny. Preto nečinnosť alebo neefektívnosť pri prijatí takýchto opatrení je dôvodom
na skonštatovanie porušenia práva. Právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru spadá do tejto kategórie záväzkov.
Takže už len to, že v jednom konaní spis putoval niekoľko rokov medzi viacerými
sudcami svedčí o tom, že neboli prijaté ani použité žiadne pozitívne opatrenia (alebo boli
neefektívne), ktoré by zabránili prieťahom. Toto teda tiež nemožno použiť na
ospravedlnenie prieťahov.
Sťažovateľ podal hneď na začiatku riadne spísaný návrh - čo nespochybnil ani súd
I. stupňa. Hneď na začiatku predložil všetky podklady a žiadosti potrebné k tomu, aby súd
mohol vo veci konať hneď od začiatku riadne a plynule.
Upriamujeme pozornosť Ústavného súdu na fakt, že ani Okresný súd Piešťany
vo svojom stanovisku nenamietal, že by sa sťažovateľ nejakým spôsobom pričinil o prieťahy,
že by podal nekvalifikovaný návrh, že by spravil niečo nesprávne, a ani nenamietal výšku
finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje sťažovateľ.
Sťažovateľ si sám neprivodil úraz hlavy. Sťažovateľ kontaktoval právnu zástupkyňu
JUDr. Lechmanovú písomne a uviedol jej, že mu je zo strany personálu väznice ako aj
zo strany odsúdených ubližované, v dôsledku čoho bude chcieť podať žalobu na ÚVTOS
Ilava. Lekárska správa, na ktorú sa odvoláva predsedníčka Okresného súdu nebola právnej
zástupkyni sťažovateľa doručená a preto k nej nevie zaujať stanovisko.
V závere si dovolíme poukázať na skutočnosť, že žalobca má právo na to, aby sa
konalo v jeho prítomnosti. Zároveň si sťažovateľ uplatňujem aj náhradu trov právneho
zastúpenia.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o zaplatenie sumy 100 000 € s príslušenstvom z titulu nemajetkovej ujmy
(v roku 2012 sťažovateľ zmenil petit tak, že okrem finančnej čiastky žiadal od žalovanej aj
ospravedlnenie) došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 35/2009 k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci), teda to, o čo v namietanom konaní ide (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, III. ÚS 561/2016). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,
ústavný súd zistil okolnosti nasvedčujúce tomu, že práve v dôsledku jeho správania sa
konanie predlžovalo. Išlo o sťažovateľovu procesnú aktivitu, napríklad pôvodnú žalobu
neskôr dopĺňal, menil petit žaloby, sťažoval sa na postup svojho ustanoveného právneho
zástupcu, nespolupracoval s Centrom právnej pomoci, ktoré z toho titulu žiadalo odročenie
nariadeného pojednávania, sám niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávania, zrušil jeho
právne zastúpenie Mgr. Jedličkovou, ustanovenou mu Centrom právnej pomoci, podával
viaceré sťažnosti, žiadosti a iné podania, vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej
sudkyni, ale k predĺženiu konania prispel aj svojimi obštrukciami, nesúhlasil
s pojednávaním formou videokonferencie, správal sa urážlivo. Tieto skutočnosti odporujú
tvrdeniu sťažovateľa o jeho skutočnom záujme na rýchlom ukončení sporu.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľa má priamu
príčinnú súvislosť s predlžovaním konania, teda jeho doterajšiu dĺžku treba pričítať aj
na jeho ťarchu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že ústavný súd v rámci svojej judikatúry
vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto
prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. II. ÚS 52/99,
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.
Napadnuté občianskoprávne konanie síce trvá celkovo 9 rokov, z chronológie úkonov však
vyplýva, že okresný súd vo veci priebežne konal. Niekoľkokrát sa spis v dôsledku odvolaní
sťažovateľa a v dôsledku dožiadaných úkonov nachádzal na krajskom súde a na Okresnom
súde Trenčín. Procesné úkony okresného súdu v celom posudzovanom období smerovali
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). V konaní sa síce vyskytli aj
kratšie obdobia nečinnosti, z hľadiska komplexného posúdenia celého priebehu konania
však postup okresného súdu nemožno považovať za taký, ktorý by porušoval základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
K tomuto záveru dospel ústavný súd aj posúdením ústavnoprávneho rozmeru veci,
resp. ústavnoprávnej intenzity namietaných pochybení, resp. nedostatkov v postupe
okresného súdu. Tá musí byť posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu
(m. m. IV. ÚS 62/08), v tomto prípade aj s tým, čo je predmetom sporu, o čo v konaní ide.
Sťažovateľ (právoplatne odsúdený za závažné trestné činy na doživotný trest) v namietanom
konaní žaluje obchodnú spoločnosť o zaplatenie sumy 100 000 € z titulu nemajetkovej ujmy
v súvislosti s ochranou osobnosti (v obdobných veciach nebolo všeobecným súdom takejto
žalobe sťažovateľa dosiaľ ešte ani v jednom prípade vyhovené).
Kritériom pre rozhodovanie ústavného súdu musí byť tiež intenzita, akou malo byť
zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených
základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide
o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopreniu základných práv alebo slobôd
(m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 358/08), čo sa v danom prípade
nestalo.
Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ má na ústavnom súde viac ako 100 podaní.
Vo väčšine z nich ide o domáhanie sa vyslovenia prieťahov v konaniach v jeho sporoch
na všeobecných súdoch, v ktorých si uplatňuje práva hypotetickej povahy, nepodložené
reálnymi dôkazmi. Chaotickými a nekvalifikovanými podaniami zaťažuje všeobecné súdy
a iné štátne orgány v Slovenskej republike a neskôr „profituje“ z dĺžky konania. Rovnako
zneužíva vyťaženosť orgánov ochrany ľudských práv v Európskej únii, ktoré niekedy dobre
nerozpoznajú skutočné ciele a zámery sťažovateľa získať zo svojich káuz čo najviac
finančných prostriedkov bez ohľadu na podstatu týchto sporov (m. m. I. ÚS 642/2017).
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd
svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
a domáhal sa tiež priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.
V zmysle § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili. Ak sa základné
právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie
alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde
môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na
vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd návrhu nevyhovel,
uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,
nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal jeho návrhom na náhradu trov konania.
Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2018