Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 561/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Peter Dittrich s. r. o., Mudroňova 29, Košice, v mene ktorej koná advokát

Mgr. Peter Dittrich, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

16 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,80 € (slovom tristošesťdesiattri eur a osemdesiat centov) na účet

Advokátskej kancelárie Peter Dittrich s. r. o., Mudroňova 29, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -15 z 13. septembra 2016 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Dittrichom,

ktorou namieta porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . V tomto konaní ide o úpravu práv

a povinností rodičov voči maloletým deťom, v ktorom je sťažovateľka navrhovateľkou

a odporcom je

Sťažovateľka 13. mája 1999 podala na okresnom súde návrh na začatie konania,

predmetom ktorého bola úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom

, , a , .

V priebehu konania sa vyskytovali dlhé obdobia nečinnosti, preto sťažovateľka

podala 4. februára 2002 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predseda okresného súdu 26. augusta 2002 potvrdil skutočnosť prieťahov v konaní, t. j.

že v predmetnej veci konajúca sudkyňa nevykonávala včas a plynulo úkony smerujúce

k rozhodnutiu veci, a tvrdil, že zabezpečí plynulosť konania vo veci.

Vzhľadom na ďalšie obdobie nečinnosti konajúceho súdu sa sťažovateľka

informovala o stave prerokúvanej veci a bolo jej oznámené, že predmetný spis je v archíve.

Sťažovateľka listom z 27. augusta 2015 žiadala o informáciu, prečo prerokúvaná vec nebola

po 16 rokoch skončená.

Predsedníčka okresného súdu listom zo 16. októbra 2015 sťažovateľke odpovedala,

že pri prehodnotení spisu bolo zistené, že od podania návrhu na začatie konania 13. mája

1999 bolo v konaní zistených viacero období nečinnosti súdu, a dospela k záveru, že

okresný súd nekonal vo veci priebežne a vykonávanie úkonov bolo nesústredené.

Predsedníčka okresného súdu zároveň vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v článku 48 odsek 2 a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 €

(slovom: päťdesiattisíc Eur), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €, ktorú je

Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie Peter Dittrich

s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu

v podaní sp. zn. 1 Spr doručenom ústavnému súdu 19. októbra 2016. Okrem

chronológie úkonov konajúceho súdu uviedol:

„V predmetnej veci podala matka maloletých detí dňa 8.9.2015 sťažnosť na postup

súdu v konaní sp. zn. proti porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Predmetná sťažnosť bola predsedníčkou súdu vyhodnotená ako

opodstatnená, nakoľko z prehľadu úkonov vykonaných v konaní sp. zn. bolo

zistené, že od podania návrhu na začatie konania dňa 13.5.1999 bolo v konaní zistených

viacero období nečinností a vykonávanie úkonov bolo nesústredené. Zákonná sudkyňa bola

upozornená na zistené prieťahy v konaní s tým, aby vo veci ďalej konala priebežne a bez

prieťahov. Nad ďalšou plynulosťou konania bol nariadený dohľad vykonávaný

predsedníčkou súdu každé dva mesiace.

Predsedníčka súdu vzhľadom k časovému obdobiu, ktoré uplynulo (od r. 2002

doteraz), nemá vedomosť o podaní sťažností sťažovateľkou na prieťahy v konaní v r. 2002

ako to uvádza vo svojej sťažnosti a ani o spôsobe jej vybavenia.

Po nariadení dohľadu dňa 16.10.2015, začala sudkyňa vo veci konať, a to tým, že

dňa 2010.2015 požiadala o súčinnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice

a zamestnávateľa matky a dcéry. Po doručení odpovedí v októbri 2015, resp. novembri

2015 a lustrácii účastníkov konania v Sociálnej poisťovni a.s., sudkyňa dňa 23.12.2015

vytýčila termín výsluchu matky na 28.1.2016, ktorý sa uskutočnil, pričom termín ďalšieho

výsluchu matky bol určený na 10.3.2016. Následne dňa 24.3.2016 bol otcovi ustanovený

opatrovník na zastupovanie v tomto konaní, vytýčený termín pojednávania na deň

28.4.2016, ktoré sa uskutočnilo, pričom vo veci bol vyhlásený rozsudok. Písomné

vyhotovenie rozsudku bolo účastníkom konania expedované dňa 23.6.2016, konanie bolo

právoplatne skončené dňa 20.7.2016. Z obsahu a frekvencie vykonávaných úkonov v konaní

sp. zn. vyplýva, že zákonná sudkyňa až do nariadenia dohľadu predsedníčkou

súdu dňa 16.10.2015 nekonala vo veci priebežne. V konaní bolo zistených viacero období

nečinnosti, a to najmä v období od 24.5.1999 do 4.2.2002 (matka reagovala na výzvu súdu

až po takmer 3 rokoch), od 4.10.2004 do 10.11.2005 (1 rok), od 25.11.2005 do 28.6.2012

(takmer 5 a pol roka), od 10.7.2012 do 20.10.2015 (takmer 3 roky).

Priebeh konania bol sťažený zdĺhavým vybavovaním dožiadaní na Ukrajinu

(dožiadanie zo dňa 27.8.2002), pričom podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivostí SR

doručeného súdu dňa 24.3.2003 vybavenie dožiadaní do krajín bývalého Sovietskeho zväzu

je zdĺhavé a trvá aj niekoľko rokov. Po viacerých urgenciách Ministerstva spravodlivosti

Ukrajiny zo strany MS SR bolo tunajšiemu súdu listom doručeným súdu dňa 4.10.2004

oznámené, že Ministerstvo spravodlivosti Ukrajiny predmetné dožiadanie nedostalo, čím sa

konanie predĺžilo o vyše dvoch rokov. Následné vykonávanie úkonov v súvislostí so šetrením

pobytu otca bolo neefektívne, pričom otcovi maloletých detí bol ustanovený opatrovník až

dňa 24.3.2016.

V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom až dňa 28.4.2016, napriek skutočnosti, že

predmetom konania bola úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom (aj keď

v období rozhodovania súdu o podanom návrhu už boli deti plnoleté), v ktorých konaniach

má súd konať bez zbytočného odkladu ( ).

Na obranu súdu možno uviesť skutočnosť, že sťažovateľke trvalo viac ako 2,5 roka

pokiaľ doručila súdu listiny potrebné k tomu, aby súd vo veci starostlivostí súdu o maloleté

detí mohol konať t.j. po viac ako 2,5 roka predložila súdu rodné listy maloletých detí

a rozsudok o rozvode manželstva, čím sama sťažovateľka prispela ku vzniknutým prieťahom

vo veci.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujala prostredníctvom svojho právneho zástupcu

stanovisko sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 7. novembra 2016, v ktorom

uviedla: „nemáme vážnejšie výhrady, Okresný súd Košice - okolie potvrdil sťažovateľkou

opísané skutočnosti o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní.“

Účastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil

od verejného ústneho pojednávania vo veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) od ústneho pojednávania upustil, pretože od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ktorej predmetom konania je návrh

na zvýšenie výživného pre maloleté deti, ústavný súd konštatuje, že preskúmavané konanie

nie je po faktickej ani právnej stránke zložité, ide o vec patriacu do štandardnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa kritéria, ako sa správala samotná sťažovateľka v namietanom

konaní, ústavný súd konštatuje sťažovateľkin negatívny podiel na prieťahoch v konaní,

ktorý spočíval v podaní neúplného návrhu, na dopĺňanie ktorého ju konajúci súd musel

vyzývať. Potrebné listinné dôkazy nepredkladala včas (napr. predloženie rodných listov detí

jej trvalo skoro tri roky).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zhodne s okresným súdom i sťažovateľkou konštatuje, že v namietanom

konaní sa vyskytlo viacero období nečinnosti, najmä v období od 24. mája 1999 do

4. februára 2002 (32 mesiacov), od 4. októbra 2004 do 10. novembra 2005 (12 mesiacov),

od 25. novembra 2005 do 28. júna 2012 (79 mesiacov), od 10. júla 2012 do 20. októbra

2015 (38 mesiacov). Celkovo bol okresný súd nečinný viac ako trinásť rokov.

Okresný súd meritórne rozhodol 28. apríla 2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

20. júla 2016.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Vzhľadom na to, že konanie v namietanej veci na okresnom súde právoplatne

skončilo, ústavný súd podľa okresnému súdu

neprikázal, aby ďalej vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 50 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä že v namietanom konaní ide

o rodinnoprávnu vec, ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na podiel

jej samotnej na prieťahoch v konaní považuje za primerané vo výške 6 000 €.

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátom Mgr. Petrom Dittrichom, ktoré si uplatnila

v sume 363,79 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14

ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 143 €, spolu s režijným

paušálom 2 x po 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

Obchodná spoločnosť Advokátska kancelária Peter Dittrich s. r. o., Mudroňova 29,

Košice, ktorá sťažovateľku zastupuje, je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto patrí

sťažovateľke náhrada trov právneho zastúpenia zvýšená o 20 %.

Úhrada trov konania bola tak priznaná v celkovej sume 363,80 €.

Odmenu za tretí úkon ústavný súd advokátke nepriznal, pretože si sťažovateľka jeho

úhradu neuplatnila.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet obchodnej spoločnosti

Advokátska kancelária Peter Dittrich s. r. o., Mudroňova 29, Košice (§ 31a zákona

o ústavnom súde), podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016