Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 47/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-73

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária,

Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Sťažnosti n e v y h o v u j e .

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 585,76 € (slovom päťstoosemdesiatpäť

eur a sedemdesiatšesť centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej,

advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -43 z 22. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, tvrdiac, že zo sociálnych dôvodov nie je schopný znášať trovy právneho

zastúpenia advokátom a vzhľadom na to, že sťažnosť sa týka trestnej veci, nie je možné

poskytnúť mu právnu pomoc v tejto veci prostredníctvom Centra právnej pomoci.

Ústavný súd uznesením č. k. -29 z 18. januára 2018 sťažovateľovi

ustanovil za právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom advokátku JUDr. Ivetu

Rajtákovú.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní doručenom

ústavnému súdu 15. februára 2018 uviedol:

«Sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Bratislava I so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka č. 10

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zakotveného v (ďalej len „“)

práva na prejednanie veci v primeranej lehote zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní o dovolaní sťažovateľa podaného dňa 31. 8. 2011, proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 15. 5. 2007, v trestnej veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

... Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, tento podal dňa 31. 8. 2011 na Okresnom

súde Bratislava I dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 15. 5. 2007. Uvedeným podaním zároveň žiadal o ustanovenie obhajcu. K podaniu

pripojil listiny preukazujúce, že je osobou, ktorá nemá dostatočné prostriedky na úhradu

trov obhajoby, a ani si nemôže tieto prostriedky zabezpečiť iným svojim majetkom.

... Sťažovateľ podaním dovolania postupoval v súlade s ust. § 370 ods. 1, ods. 2

, v znení účinnom do 31. 8. 2011 (ďalej len „“), z ktorých

vyplýva, že dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, a ak sa

podáva dovolanie v prospech obvineného, podáva sa najneskôr do 3 rokov od doručenia

rozhodnutia súdu.

... Podľa ust. :

Predseda senátu súdu prvého stupňa doručí rovnopis dovolania ostatným stranám,

ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu

k dovolaniu vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu, najviac však 30 dní; rovnopis

dovolania podaného ministrom spravodlivosti sa doručí vždy aj generálnemu

prokurátorovi. Len čo lehota na podanie dovolania všetkým oprávneným osobám uplynula

a uplynula aj určená primeraná lehota na vyjadrenie sa k dovolaniu, predloží spisy

dovolaciemu súdu.

... Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že bolo povinnosťou súdu prvého

stupňa doručiť rovnopis dovolania ostatným stranám, pričom tieto na vyjadrenie

k dovolaniu majú mať určenú primeranú lehotu, najviac 30 dní. Je teda nesporné, že pokiaľ

zákon stanovuje ako najdlhšiu prípustnú lehotu na vyjadrenie strán k podanému dovolaniu

30 dní, lehota na takýto postup súdu prvého stupňa, aj keď nie je v

výslovne ustanovená, musí byť posudzovaná vzhľadom na svoju primeranosť aj so zreteľom

na lehotu, ktorú zákon poskytuje stranám na vyjadrenie. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že

úkon súdu, ktorým je doručenie dovolanie ostatným stranám, je svojou podstatou

technickým úkonom a nevyžaduje žiadnu činnosť súdu súvisiacu s aplikáciou

a interpretáciou právnych predpisov. Rovnako rozhodnutie o ustanovení obhajcu podľa ust.

§ 40 ods. 2, je rozhodnutím, ktoré, vzhľadom na svoju povahu, nemôže na strane súdu

vyžadovať neprimerane dlhý čas.

... Sťažovateľ sa na nečinnosť okresného súdu sťažoval opakovane, a to sťažnosťou

zo dňa 19. 12. 2014 a sťažnosťou zo dňa 5. 3. 2017.

... Okresný súd na sťažnosť sťažovateľa zo dňa 19. 12. 2014 odpovedal tak, že ju

vyhodnotil ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že Okresný súd Bratislava I podanie podané

sťažovateľom dňa 31. 8. 2011 neeviduje, pričom poukázal na obsah spisového materiálu.

... Z dovolania sťažovateľa, doručeného súdu dňa 31. 8. 2011, je zrejmé, že pri jeho

vyhotovovaní došlo k chybe v písaní, a to v tom, že v úvode dovolanie, v časti „Vec“ je

uvedené „5T 104/2005“. Z ďalších častí dovolania je však zrejmé nepochybne, že ho

sťažovateľ podáva ako obvinený a je v ňom výslovne uvedené, že dovolanie je odôvodnené

tým, že podal námietku zaujatosti v trestnej veci . V závere obsahuje dovolanie

dovolací návrh, ktorým je identifikovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý

sťažovateľ navrhuje zrušiť.

... Je teda nesporné, že podanie, ktoré malo byť posudzované v súlade s ust. § 62

ods. 1 , podľa jeho obsahu, bolo dostatočne zrozumiteľné na to, aby jeho vybaveniu

vyššie uvedená zrejmá nesprávnosť nemohla zabrániť. Napriek tomu okresný súd doposiaľ

nevykonal žiadne úkony, ktoré ako súd prvého stupňa, na základe dovolania sťažovateľa

a žiadosti o ustanovenie obhajcu, bol povinný podľa vykonať.

... Svoje tvrdenia sťažovateľ preukázal listinami pripojenými k sťažnosti.

... Sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby mu ústavný súd, ak jeho sťažnosti vyhovie,

priznal finančné zadosťučinenie vo výške 7 400 €. Okrem dôvodov, ktoré sťažovateľ

vo svojej sťažnosti uviedol, je potrebné poukázať aj na to, že nečinnosť Okresného súdu

Bratislava I bráni tomu, aby dovolanie sťažovateľa, týkajúce sa jeho trestnej veci, v ktorej

bol uznaný vinným, bolo prejednané dovolacím súdom, a aby tak mohol reálne využiť

právne prostriedky, ktoré mu na jeho ochranu právny poriadok poskytuje.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd uznesením jeho sťažnosť „vo veci porušenia

jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v článku 48 ods. 2

, práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotveného

v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom

Okresného súdu Bratislava I v trestnej veci vedenej pod sp. zn. po podaní

dovolania sťažovateľa dňa 31. 8. 2011 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 15. 5. 2007 a podaní žiadosti o ustanovenie obhajcu v dovolacom

konaní“ prijal na ďalšie konanie.

Tiež navrhol, aby po prerokovaní veci ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto

nálezom:

„Právo sťažovateľa: na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , na prerokovanie veci v primeranej lehote

zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ,bolo

postupom Okresného súdu Bratislava I v trestnej veci vedenej pod sp. zn.

po podaní dovolania sťažovateľa dňa 31. 8. 2011 proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 15. 5. 2007 a podaní žiadosti o ustanovenie obhajcu

v dovolacom konaní porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava I pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby konal

vo veci sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 7 400 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu v podaní sp. zn. , doručenom ústavnému súdu 15. mája 2018,

v ktorom predovšetkým uviedla:

„Po preštudovaní ústavnej sťažnosti uvádzam, že v danej veci nemožno súhlasiť

s tvrdením sťažovateľa o porušení jeho práv v súvislosti s podaním dovolania, keďže

po nahliadnutí do predmetného spisu som zistila, že sa dovolanie, na ktoré odkazuje

sťažovateľ vo svojej sťažnosti, v spise nenachádza. Uvedené bolo oznámené aj Krajskému

súdu v Bratislave k Spr. 2078/2015, pri vybavovaní Spr. 2111/2015. Predmetná trestná vec

je právoplatne skončená od roku 2007 (rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa

11.04.2005, sp. zn. , v spoj. s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15.05.2007 sp. zn. ), pričom následne bol trest uložený v tejto veci zrušený

súhrnným trestom uloženým menovanému rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27.06.2007 sp. zn. , v spoj. s rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 30.10.2008,

sp. zn. .

Spis tunajšieho súdu pod sp. zn. bol pôvodne pridelený zákonnému

sudcovi JUDr. Jurajovi Mihálovi a následne z dôvodu prerušenia jeho výkonu funkcie

sudcu súčinnosťou od 01.03.2016 bol na základe Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2016

náhodným výberom pomocou technického a programového prostriedku dňa 08.04.2016

pridelený sudcovi JUDr. Jánovi Golianovi, PhD. Medzičasom bol však spis zapožičaný

Okresnému súdu Bratislava V k tamojšiemu spisu sp. zn. , ktorý ho následne

zapožičal Krajskému súdu v Bratislave k sp. zn. . Ďalej bol predmetný spis

zapožičaný Ministerstvu spravodlivosti, následne opäť Krajskému súdu v Bratislave k sp.

zn. , v súčasnosti je zapožičaný k sp. zn. . Po nazretí do predmetného

spisu, ktorý mi bol z Krajského súdu v Bratislave zapožičaný len k nahliadnutiu v súvislosti

s vybavením tejto žiadosti uvádzam, že dovolanie, ktoré mal sťažovateľ podľa podacej

pečiatky podať dňa 31.08.2011 sa v spise skutočne nenachádza.

Lustráciou v správnom denníku som zistila, že sťažovateľ už v sťažnosti zo dňa

19.12.2014 namietal, že súd nekoná o jeho dovolaní, ktoré podal dňa 31.08.2011. Jeho

sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná dôvodu, že vo veci sp. zn. podanie

dovolania súd neevidoval. S týmto vybavením sťažnosti sťažovateľ vyslovil nespokojnosť

a požiadal o osobné prijatie u predsedu súdu. Osobné prijatie sťažovateľa realizoval dňa

25.3.2015 vtedajší podpredseda súdu JUDr. Richard Molnár a o stretnutí bol vyhotovený

záznam. Podľa uvedeného záznamu sťažovateľ uviedol, že trvá na podanom dovolaní (aj

po poučení podľa , podľa ktorého nie je možné podať dovolanie v tej

istej veci, o ktorej už raz bolo rozhodnuté zamietnutím dovolania. Sťažovateľ ďalej uviedol,

že originál dovolania pripojí následne, avšak nevedel, či ho vôbec nájde.

Od uvedeného stretnutia súdu ani predsedovi súdu neevidujeme opätovné zaslanie

originálu alebo overenej kópie podaného dovolania, preto súd o predmetnom dovolaní

nemohol konať a to od 25.03.2015 najmä z dôvodov na strane sťažovateľa.

Z dôvodu, že spis tunajšieho súdu bol zapožičaný na OS BA V sa k veci sp. zn.

viedol náhradný obal. V náhradnom obale veci sp. zn. sa

nachádza iba sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní prijatá elektronicky dňa

06.03.2017, pričom z pripojenej fotokópie prednej strany označenej ako Dovolanie je

zrejmé, že uvedená písomnosť je označená inou spisovou značkou, ako namietaná vec,

pričom z textu tejto strany dovolania nie je možné vyvodiť, ktorej konkrétnej veci sa

dovolanie týka - z textu tejto strany nie je možné vyvodiť, že sa jedná o dovolanie

odsúdeného.

Ani prezretím evidenčných pomôcok, najmä knihy zapožičaných spisov, a spisu

sp. zn. (ktorý je uvedený na dovolaní a pripojený v prílohe) sa nepodarilo

namietané dovolanie tunajšiemu súdu dohľadať. Sťažovateľ napriek svojmu vyhláseniu

na osobnom stretnutí s podpredsedom súdu kópiu podaného dovolania (či už overenú alebo

nie) opätovne súdu nedoručil, preto súd v danej veci konať nemohol, keďže dovolanie nie je

súčasťou predmetného spisu a dovolacie konanie je konaním výlučne návrhovým (kópia

sťažnostného spisu OS BAI pod Spr. 2422/2014 v prílohe).

V tejto súvislosti si dovolím ctenému Ústavnému súdu dať do pozornosti, že

sťažovateľ v predmetnej veci už predtým jedno dovolanie podal, a to dňa 27.12.2007, ktoré

bolo uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 11.12.2008, sp. zn. , odmietnuté.

Sťažovateľ podal dovolanie aj po zrušení predmetného výroku o treste sp. zn.

súhrnným trestom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2007, sp. zn. , v spoj.

s rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 30.10.2008. sp. zn. . Dovolanie proti

tomuto rozhodnutiu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 12.02.2015, sp. zn.

.

Ak teda aj tunajší súd nekonal o dovolaní sťažovateľa, bolo to z prevažnej miery

z dôvodov na strane sťažovateľa, ktorý dovolanie označil nesprávnou spisovou značkou,

od podania dovolania v roku 2011 do podania sťažnosti v roku 2014 nevyvinul žiadnu

procesnú aktivitu (neinformoval sa o postupe súdu vo vzťahu k podanému dovolaniu,

nepodal sťažnosť na prieťahy) a po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní opätovne svojou

nesúčinnosťou neumožnil súdu, aby mohol jeho dovolanie prejednať...“

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal prostredníctvom ustanovenej

právnej zástupkyne sťažovateľ stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 29. mája

2018. Poukázal v ňom na tieto skutočnosti:

«už v podaní zo dňa 15. 2. 2018 poukázal na to, že chybou v písaní pri vyhotovovaní

dovolania bolo v jeho úvode dovolanie označené sp. zn. „5T 104/2005“. Ako však uviedol

už v predmetnom podaní ústavnému súdu, z obsahu dovolania nespochybniteľné vyplýva, že

ho podáva v trestnej veci sp. zn. , pričom dovolací návrh jednoznačne

identifikoval rozsudok odvolacieho súdu, ktorý navrhoval zrušiť.

Je teda zrejmé, že postupom podľa ust. mal okresný súd posúdiť

dovolanie sťažovateľa podľa jeho obsahu.

Sťažovateľovi nie je zrejmý dôvod, pre ktorý okresný súd, ako sám uvádza, viedol

sťažovateľa po tom, čo sa sťažovateľ sťažoval na prieťahy v predmetnej veci, zákonu

nezodpovedajúcim spôsobom o nemožnosti podať dovolanie v predmetnej veci s odkazom

na ust. Zo samotného vyjadrenia okresného súdu v ďalšej jeho časti

však vyplýva, že sťažovateľovo predošlé dovolanie v predmetnej veci bolo odmietnuté a nie

zamietnuté.

Napriek uvedenému a napriek tomu, že ust. neumožňuje podať

ďalšie dovolanie tomu, koho dovolanie v tej istej veci bolo zamietnuté, samotný okresný

súd, ako sám uznáva, sťažovateľovi poskytol „poučenie“ o nemožnosti podať opätovne

dovolanie, ktoré už bolo zamietnuté.

Pokiaľ okresný súd sťažovateľovi vyčíta, že „nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu“

do podania sťažnosti v roku 2014, z ustanovení nevyplýva ani

povinnosť, ale ani možnosť sťažovateľa po podaní dovolania vykonávať ďalšiu „procesnú

aktivitu“.

Organizácia práce okresného súdu je vecou orgánov správy súdu a okresný súd sa

nemôže zbaviť zodpovednosti za porušovanie práv a sťažovateľa poukazovaním

na nedostatok aktivity zo strany sťažovateľa, pre ktorú sťažovateľovi

neposkytuje prakticky žiadny priestor.

Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

), prieťahy a porušovanie práva na prerokovanej veci bez zbytočných

prieťahov môže zapríčiniť tak nečinnosť, ako aj nesprávna a neefektívna činnosť súdu.

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že spis sa nenachádza a ani v čase

vyjadrenia okresného súdu, nenachádzal na Okresnom súde Bratislava I a súdu sa

nepodarilo namietané dovolanie „dohľadať“. Takýto stav nemožno považovať za zlučiteľný

tak s namietanými právami sťažovateľa, ako aj so základnými zásadami trestného konania,

vyjadrenými v ust. , z ktorého vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní

a súdy konajú z úradnej povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno obrane okresného súdu priznať úspech.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti v súlade s návrhom tak, ako

je uvedený v sťažnosti sťažovateľa a v jeho podaní zo dňa 15. 2. 2018.»

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak

bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci), teda to, o čo

v namietanom konaní ide (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci

ústavný súd zistil, že sám sťažovateľ zapríčinil pre neho negatívny stav v priebehu

napadnutého konania. Hoci tvrdil, že vo veci sp. zn. podal 31. augusta 2011

dovolanie, túto skutočnosť nevedel preukázať na osobnom stretnutí s podpredsedom

okresného súdu 25. marca 2015, keď bola prejednávaná jeho sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní.

V podaní, ktorým sťažovateľ dokladoval podanie dovolania, je označená sp. zn.

, pričom napadnuté konanie prebiehalo pod sp. zn. .

Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že okresný súd mal posudzovať podanie

podľa jeho obsahu, ústavný súd pripomína, že v rámci povinného zastúpenia advokátom

v dovolacom konaní sa prezumuje, že osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie,

má schopnosti na spísanie dovolania tak, aby obsahovalo všetky zákonom požadované

náležitosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Napadnuté konanie podľa oznámenia okresného súdu skončilo rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 11. apríla 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 15. mája 2007, preto neprichádza do úvahy vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako ani práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd

svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a domáhal sa tiež priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

V zmysle ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže ústavný

súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné

zadosťučinenie. Tieto výroky sú však viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže

v uvedenom prípade ústavný súd návrhu nevyhovel, uvedenými návrhmi sa pri svojom

rozhodovaní už nezaoberal.

Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi žiadne trovy konania

nevznikli, pretože mu bola uznesením ústavného súdu sp. zn. z 18. januára

2018 ako osobe v materiálnej núdzi za právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom

ustanovená advokátka JUDr. Iveta Rajtáková, ktorá vyčíslila trovy konania

na sumu 781,01 €.

Za 3 úkony vykonané v roku 2018 (prevzatie, prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti

a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) jej patrí odmena v sume trikrát po 153,50 €

a režijný paušál v sume trikrát po 9,21 € v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia

predstavujú sumu 488,13 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty

( o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov), pretože advokátka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, teda sumu 97,63 €.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovú sumu 585,76 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2018