Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/2/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ

REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta

a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obţalovanému Ing. P. Ď.

pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 1. januára

2006 na verejnom zasadnutí 30. októbra 2008 v Bratislave o odvolaní obţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , účinného do 1. januára 2006 sa napadnutý

rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

Na základe účinného do 1. januára 2006 sa obţalovaný

Ing. P. Ď., nar. X. v B., ţenatý, nezamestnaný,

súkromný podnikateľ, trvale bytom X., S. ul. č. X.,

t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby Prešov,

2

u z n á v a za v i n n é h o , ţe

ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od 27. mája

1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa

obohatiť, podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Ţiţkovej ul. č. 26 v Bratislave,

daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa 27. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca

apríl 1996, dňa 3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa 1. júla 1996 za

zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa 2. augusta 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl

1996, dňa 4. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa 30. októbra

1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za

mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl

1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk, a za mesiac september 1996

v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval

ako realizáciu zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 1. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami

C., s.r.o. a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a

na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení

Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o. nárok. Celkovo si uplatnil nárok na

vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september

1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil spolu 8 769 177

Sk, ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ

august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o. na účet č. XXXXXXX/XXXX

vedený vo V., a.s. dňa 28. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, dňa 31. júla 1996 v sume 477 036 Sk,

dňa 2. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a dňa 4. októbra 1996 v sume 465 303 Sk.

Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903

937 Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na

ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu spolu vo výške 8

769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného

nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by tak Ing. P. Ď.

na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15 673 114 Sk,

3

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil

tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a sčasti sa dopustil konania

nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného

činu, a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, ţe

uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1.

januára 2006 sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa na výkon uloţeného trestu zaraďuje do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovanému ukladá

peňaţný trest vo výmere 1 000 000 Sk (jeden milión korún).

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, súd ustanovuje obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1

(jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu

4

Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. , a spôsobe jeho výkonu a súčasne sa zrušujú

všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa obţalovaný zaväzuje uhradiť

poškodenej strane Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava, škodu vo výške 8

740 000 Sk (osemmiliónovsedemstoštyridsaťtisíc).

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júna 2007, sp. zn. , uznal

obţalovaného Ing. P. Ď. za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.

1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa

§ 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa podľa zistení krajského súdu dopustil

tým, ţe

ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od 27. mája

1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa

obohatiť, podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Ţiţkovej ul. č. 26 v Bratislave,

daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa 27. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca

apríl 1996, dňa 3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa 1. júla 1996 za

zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa 2. augusta 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl

1996, dňa 4. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa 30. októbra

1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za

mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl

1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk a za mesiac september 1996

v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval

ako realizáciu zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 1. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami

C., s.r.o. a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli

5

realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení

o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o. nárok. Celkovo si

uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov

apríl aţ september 1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil

spolu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za

mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o. na účet č.

XXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa 28. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, dňa 31. júla

1996 v sume 477 036 Sk, dňa 2. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a dňa 4. októbra 1996 v

sume 465 303 Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september

1996 v sume 6 903 937 Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku

nevyplatil. Na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu

spolu vo výške 8 769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť

uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by

tak Ing. P. Ď. na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15 673

114 Sk.

Za to bol obţalovaný Ing. P. Ď. odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1.

januára 2006 za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obţalovaný na výkon

uloţeného trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený aj trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd zrušil rozsudok Okresného

súdu Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. , vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a

zároveň boli zrušené všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa bol obţalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej strane

6

Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava škodu vo výške 8 740 000 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote obţalovaný Ing. P.

Ď. prostredníctvom svojho obhajcu a taktieţ sám obţalovaný. V písomných dôvodoch svojho

odvolania uviedol, ţe odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa

okrem výroku, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005. sp.

zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3 To

23/07, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Namietal, ţe vyhotovenie rozsudku, ktoré mu

bolo doručené nie je v súlade s vyhláseným rozsudkom. Vyhláseným rozsudkom bol odsúdený

podľa účinného do 1. januára 2006 a v písomnom vyhotovení sa uvádza

. Výška škody bola vo vyhlásenom rozsudku taktieţ iná,

ako v písomnom vyhotovení, čo môţe potvrdiť jeho obhajca. Poukazoval, ţe trestné stíhanie

bolo vedené nezákonne, nakoľko nebol daný súhlas poškodeného na trestné stíhanie tak, ako to

vyţaduje ustanovenie Namietal splnomocnenie Ing. Š., nakoľko bolo dané pre

trestný čin skrátenia dane a poistného a nie pre trestný čin podvodu. V konaní nebola

relevantným spôsobom preukázaná výška škody a namietal, ţe neboli zadováţené originály

dokladov. Nesúhlasí s tvrdením súdu uvedenom na č.l. 335, pretoţe na hlavnom pojednávaní

nevypovedal, iba sa vyjadril k obţalobe. V písomných dôvodoch odvolania namietal i zaujatosť

senátu v zmysle , pretoţe pri odročovaní hlavného pojednávania dňa 23.

februára 2006 na neurčito do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5 T

104/04, vopred prejudikoval jeho vinu. Záverom svojho odvolania poukazoval na prieťahy v

konaní, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a trestné stíhania zastaviť z dôvodov uvedených v

ustanovení

Obhajca obţalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa

sa dopustil pochybenia, keď dospel k skutkovému záveru o fiktívnosti zdaniteľných plnení

zaloţených predmetnými zmluvami o dielo (zo dňa 20. apríla 996 a 1. júna 1996) medzi spol.

C., s.r.o. a P., a.s. V konaní nebol produkovaný ţiaden dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom

preukazoval fiktívnosť týchto zdaniteľných plnení, ktoré podľa skutkovej vety v podstate

zakladajú trestnoprávnu zodpovednosť trestného činu. Absentuje tieţ odborný záver o

nesprávnom postupe obţalovaného v zmysle platných daňových predpisov, nebol spracovaný

ţiaden záver z daňovej kontroly, prípadne znalecký posudok preukazujúci akékoľvek porušenie

právnej povinnosti obţalovaného, preukazujúci

7

vznik škody a jej výšku. V dôsledku týchto pochybení súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu

skutkovému a právnemu záveru, keď uznal obţalovaného za vinného zo ţalovaného skutku.

Navrhol preto, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu

predchádzalo, zrušil napadnutý rozsudok podľa , a vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Podaním došlým najvyššiemu súdu 13. októbra 2008 sa obţalovaný Ing. P. Ď. domáhal

odročenia verejného zasadnutia z dôvodu, ţe na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie

o určenie neplatnosti poverenia na zastupovanie zo 16. júla 2002, ktoré vystavil riaditeľ

Daňového úradu Bratislava IV pre Ing. J. Š. pred orgánmi činnými v trestnom konaní a

domáhal sa rozhodnutia o podaných sťaţnostiach, ktorých kópie doloţil do spisu.

Ďalším podaním došlým toho istého dňa podal návrh na oslobodenie ustanoveného

obhajcu od povinnosti ho obhajovať a rozhodnúť o sťaţnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Bratislave z 23. marca 2006, ktorým predsedníčka senátu nevyhovela jeho ţiadosti o

oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať.

Podaním došlým najvyššiemu súdu 21. októbra 2008 obţalovaný doplnil svoju

predchádzajúcu ţiadosť o odročenie verejného zasadnutia a navrhol doplniť dokazovanie

výsluchmi ďalších svedkov a domáhal sa znaleckého dokazovania z odboru účtovníctva.

Podaním došlým 22. októbra 2008 oznámil najvyššiemu súdu, ţe si zvolil obhajcu

JUDr. J. H., ktorý ho v minulosti zastupoval v inej právnej veci, preto sa znovu doţadoval

odročenia verejného zasadnutia na neurčito, aby jeho zvolený obhajca mohol prevziať jeho

obhajobu a preštudovať spis.

Na verejnom zasadnutí obţalovaný Ing. P. Ď. prehlásil, ţe si zvolil vo veci nového

obhajcu JUDr. J. H., o čom predloţil predsedovi senátu vlastnoručne spísané splnomocnenie z

22. októbra 2008 pre uvedeného advokáta. Na otázku predsedu senátu uviedol, ţe JUDr. H. jeho

obhajobu doposiaľ neprevzal, nakoľko o tom nemá vedomosť. Vzhľadom k tomu predseda

senátu uznesením podľa účinného do 1. januára rozhodol, ţe Mgr. R. B. nebol

oslobodený od povinnosti obhajovať obţalovaného v predmetnej trestnej veci.

8

Napokon v záverečnom návrhu obţalovaný uviedol, ţe zotrváva na písomných

dôvodoch svojho odvolania, pričom dodal, ţe ţiada zastaviť trestné stíhanie, pretoţe je vedené

v rozpore s medzinárodnými normami. V prípade, ţe odvolací súd jeho návrhu nevyhovie,

alternatívne navrhol vzhľadom na neúmernú dĺţku trestného konania, aby mu odvolací súd

zníţil výmeru trestu a neprihliadal na trest uloţený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, pretoţe tento trest povaţuje za nesprávny a

nezákonný.

Obhajca obţalovaného v záverečnom návrhu uviedol, ţe sa pridrţiava písomne

podaných odvolaní a navrhol, aby najvyšší súd podľa účinného do

1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec krajskému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie

obţalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje za

správne.

Zástupkyňa poškodenej strany v záverečnom návrhu ţiadala odvolanie obţalovaného

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na

ustanovenie ( v znení )

účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa

Zb. o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov, po zistení, ţe

neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa , preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol

odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolanie

obţalovaného Ing. P. Ď. je čiastočne dôvodné.

Hneď úvodom treba uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa na súde

prvého stupňa postupovalo podľa ustanovení vyššie uvedeného . V tomto

konaní nedošlo k ţiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie

9

skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, ţe sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ţe ho spáchal obţalovaný Ing. P. Ď. a ţe z jeho

konania nastal tam uvedený následok.

Na takomto základe potom senát súdu prvého stupňa vyvodil z vykonaných dôkazov

správne skutkové zistenia, preto najvyšší súd v otázke skutkových zistení odkazuje na

podrobne rozvedené dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu

stotoţňuje. Svoje rozhodnutie totiţ odôvodnil v rozsahu vyţadovanom ustanovením § 125 Tr.

por. Ani najvyšší súd nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe skutok sa stal tak, ako bol ustálený v

napadnutom rozsudku. Len pre úplnosť treba dodať, ţe najvyšší súd vzhľadom na námietky

obţalovaného si zadováţil overené kópie daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty

spoločnosti C., s.r.o. za kritické zdaňovacie obdobie, pričom zistil, ţe sú v plnej zhode s tými,

ktoré boli zadováţené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci prípravného konania a boli

oboznámené v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Niet sporu o tom, ţe ich

predloţil príslušnému daňovému úradu práve obţalovaný, ktorý si aj uplatnil nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, hoci spoločnosť nemala na vrátenie nadmerného

odpočtu nárok, keďţe neboli preukázané ţiadne zdaniteľné plnenia. Taktieţ bolo preukázané,

ţe Daňový úrad Bratislava IV poukázal na účet spoločnosti C., s.r.o. za obdobie apríl aţ august

1996 celkovú sumu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty. Zostávajúca časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 vo

výške 6 903 937 Sk nebola vyplatená v dôsledku vykonanej kontroly daňového úradu. So

zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky obţalovaného

smerujúce proti skutkovým zisteniam.

Rovnako nemoţno akceptovať námietky obţalovaného, ţe v konaní došlo k porušeniu

procesných predpisov. Predovšetkým namietal, ţe trestné konanie bolo nezákonné, pretoţe

chýbal súhlas poškodeného, pričom sa odvolával na ustanovenie účinného do 1.

januára 2006.

Podľa názoru najvyššieho súdu obţalovaný nepochopil citované ustanovenie a

nesprávne si toto ustanovenie vyloţil. V citovanom ustanovení sú taxatívne vymenované

trestné činy (nachádza sa tam aj trestný čin podvodu), pri ktorých sa vyţaduje súhlas

poškodeného k tomu, aby sa proti určitej osobe mohlo viesť trestné stíhanie. Táto osoba však

10

musí byt' vo vzťahu k poškodenému v takom vzťahu, ţe poškodený by mal voči nej právo

odoprieť vypovedať ako svedok ( ). V posudzovanej veci bol poškodený

štát, ktorého zastupuje príslušný daňový úrad, preto ţiadny súhlas na trestné stíhanie

obţalovaného nebol potrebný.

Irelevantná je i ďalšia námietka obţalovaného, ţe súd prvého stupňa vo veci nenariadil

predbeţné prejednanie obţaloby, hoci sa toho domáhal. Predbeţné prejednanie obţaloby

prichádza do úvahy za podmienok uvedených v ustanovení Z tohto ustanovenia

však nemoţno vyvodzovať povinnosť predsedu senátu nariadiť predbeţné prejednanie

obţaloby, ako sa mylne domnieva obţalovaný. účinný do 1. januára 2006 a

podľa ktorého sa celé trestné konanie viedlo, takúto povinnosť predsedovi senátu neukladá.

Uvedený inštitút sa pouţije iba vtedy, ak predseda senátu po preštudovaní spisového materiálu

zistí, ţe je daný niektorý z dôvodov uvedených v , pre ktoré moţno predbeţné

prejednanie obţaloby nariadiť.

Rovnako neobstojí námietka obţalovaného voči povereniu Ing. J. Š., ktorá v konaní

zastupovala práva poškodeného. Obţalovanému treba pripomenúť, ţe poverenie na

zastupovanie (5.1. 21) v trestnom konaní sa týkalo trestného oznámenia voči daňovému

subjektu C. s.r.o. B.. Pre súd nie je záväzná právna kvalifikácia uvedená v poverení.

Rozhodujúci je skutok, ktorého sa týkalo.

Najvyšší súd v posudzovanej veci nezistil ani ţiadne porušenie práv obhajoby, ktorého

by sa dopustili orgány činné v trestnom konaní. V tomto smere neboli porušené práva

obţalovaného ani v priebehu odvolacieho konania. Obţalovaný podal odvolanie proti rozsudku

súdu prvého stupňa ešte 18. júla 2007 (v zákonom stanovenej lehote ), teda mal

dostatok času na prípravu k verejnému zasadnutiu, resp. k zmene a zvoleniu nového obhajcu. Je

vţdy vecou obţalovaného kedy a koho z osôb oprávnených k poskytovaniu právnej pomoci

formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec svojho práva

vyuţije. Za túto voľbu nesie zodpovednosť sám obţalovaný, a preto súd nie je oprávnený

posudzovať „kvalitu" obhajoby, prípadne nečinnosť obhajcu. Rovnako súdu nevyplýva

povinnosť prispôsobovať reţim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám obţalovaného a

poţiadavkám jeho obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu nesie zodpovednosť samotný

obţalovaný. Je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či prevezme prípad obhajoby na

poslednú chvíľu. Prípadnou zmenou v osobe obhajcu

11

nie je súd v priebehu konania čo do reţimu nijako viazaný. Zmena obhajcu preto v zásade nie je

dôvodom pre odvolanie uţ nariadených úkonov, o ktorých sú riadne upovedomení obţalovaný

i jeho doterajší obhajca. V takom prípade nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania

alebo verejného zasadnutia za účelom oboznámenia obhajcu s prejednávanou vecou.

Neobstojí ani námietka obţalovaného, ţe vo veci rozhodoval zaujatý senát, nakoľko uţ

vopred prejudikoval jeho vinu pri odročovaní hlavného pojednávania. Ktorý orgán činný v

trestnom konaní je vylúčený z vykonávania úkonov, upravuje jednoznačne ustanovenie § 30 Tr.

por. účinného do 1. januára 2006. Námietky vznesené obţalovaným nespĺňajú dôvody uvedené

v spomenutom ustanovení. Senát v prípade obţalovaného nepostupoval svojvoľne, ale striktne

podľa zákona. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil, ţe v inom trestnom

konaní bol uţ voči obţalovanému vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Prichádzal do úvahy postup podľa ustanovení o súhrnnom treste, preto zo zákona musel senát

súdu prvého stupňa vyčkať do právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Pri takomto výklade

ustanovení o súhrnnom treste, ktorý zvolil obţalovaný, by nikdy nebolo moţné uloţiť

páchateľom viacčinného súbehu trestných činov súhrnný trest, čo by bolo zjavne v neprospech

obţalovaných.

Obţalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania tieţ namietal, ţe súd sa

nevysporiadal s jeho obranou, ţe činnosť nevykonával svojim menom, ale všetka činnosť bola

vykonávaná spoločnosťami, daňovými subjektmi, konajúcimi v zmysle § 23 ods. 1 Obch. zák.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe právnická osoba ako subjekt práva nemá ako celok vlastnú

vôľu, teda nemôţe podľa nej konať a navonok ju prejavovať. Preto predpisy občianskeho a

obchodného práva stanovujú, kto koná v mene právnických osôb, resp. v ich zastúpení.

Trestnoprávne dôsledky určitého konania však znáša potom priamo fyzická osoba, ktorá svojim

konaním (hoci v rámci zastupovania právnickej osoby) naplnila všetky znaky príslušnej

skutkovej podstaty trestného činu.

Čo sa týka právneho posúdenia konania obţalovaného, najvyšší súd dospel k záveru, ţe

obţalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v

štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., pretoţe vyhotovil fingované doklady, ktorými

predstieral, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu. V skutočnosti k ţiadnemu reálnemu

12

plneniu nedošlo, teda nevznikla povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty a celé jeho konanie

smerovalo k tomu, aby na základe týchto fingovaných dokladov získal neoprávnený nadmerný

odpočet dane z pridanej hodnoty. Na podklade týchto fingovaných dokladov získal zo štátneho

rozpočtu neoprávnene celkovú sumu 8 769 177 Sk, čím spôsobil škodu veľkého rozsahu

vzhľadom na ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V prípade

vyplatenia uplatneného nadmerného odpočtu aj za mesiac september 1996 v sume 6 903 937

Sk, by celková škoda dosahovala čiastku 15 673 114 Sk.

V prejednávanej veci ide o majetkový trestný čin, pričom skutok bol spáchaný ešte v

roku 1996, preto pri posudzovaní trestnej činnosti obţalovaného najvyšší súd vychádzal z

ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je

to pre páchateľa priaznivejšie.

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe pre obţalovaného je priaznivejší účinný

do 1. januára 2006. V prípade trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb,

ďalším kritériom pre posúdenie priaznivejšieho zákona v zmysle § 16 ods. 1 je i výška

spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní

protispoločenského konania obţalovaného, aleje i jedným z kritérií určujúcich stupeň

spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. sa pri určovaní výšky škody vychádza z výšky minimálnej

mzdy. V roku 1996 bola výška minimálnej mzdy určená zákonom Národnej rady SR z 21.

marca 1996 č. účinného od 1. apríla 1996 sumou 2 700 Sk. Škoda veľkého rozsahu

v čase spáchania skutku predstavovala 500 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 1 350 000 Sk.

v znení účinnom v čase spáchania činu pri trestnom čine podvodu podľa

obsahoval iba štyri odseky, pričom škoda veľkého rozsahu bola upravená v odseku 4

citovaného ustanovenia. Páchateľovi tohto trestného činu bolo moţné uloţiť trest odňatia

slobody od 5 do 12 rokov.

Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa škodou veľkého rozsahu

rozumie škoda dosahujúca sumu 3 450 000 Sk, pričom sa vychádza z minimálnej mzdy

stanovenej na sumu 6 900 Sk Nariadením vlády SR zo 14. septembra 2005 č.

účinného od 1. októbra 2005. Pri trestnom čine podvodu podľa § 250 Tr. zák. je škoda

13

veľkého rozsahu upravená v odseku 5 citovaného ustanovenia, pričom páchateľovi tohto

trestného činu je moţné uloţiť trest odňatia slobody od 5 do 12 rokov. Trestné sadzby sa teda

nezmenili, zmenila sa však hranica výšky spôsobenej škody, z čoho vyplýva, ţe

účinný do 1. januára 2006 je pre obţalovaného ako celok priaznivejší.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe obţalovaný svojim

konaním naplnil znaky trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák., avšak pochybil pri ustálení

právnej kvalifikácie. V právnej vete napadnutého rozsudku síce ustálil, ţe obţalovaný svojim

konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu, napriek tomu uznal vinu iba podľa odseku 4 § 250

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil potom

Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Pri skúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch, ktoré boli obţalovanému

uloţené, najvyšší súd zistil, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe správne a v súlade so

zákonom zistil skutkový stav, nesprávne a v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uloţil obţalovanému neprimeraný trest odňatia slobody.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 účelom trestu je chrániť

spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej

činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných

členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 pri určení druhu trestu a jeho

výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr.

zák.), na moţnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa,

vezme do úvahy tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto

okolnosť.

V prerokúvanej veci je potrebné zdôrazniť, ţe trestnej činnosti sa obţalovaný

dopustil ešte v roku 1996, pričom trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené uznesením

vyšetrovateľa z 9. januára 2001. Obţaloba bola podaná dňa 24. februára 2005, pričom súd

prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok aţ 27. júna 2007.

14

Podľa účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní

musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať

občianske práva zaručené .

Podľa či. 48 ods. 2 , kaţdý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie v primeranej lehote poţaduje aj

Európsky dohovor o ľudských právach (či. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská

republika.

Ukončenie trestnej veci obţalovaného po jedenástich rokoch od spáchania skutku

nemoţno povaţovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote. Na druhej strane treba

uviesť, ţe na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný častými

ospravedlneniami a výmenou obhajcov. Niet sporu o tom, ţe prerokúvanie tejto trestnej veci

malo dopad nielen na spoločenské postavenie obţalovaného, ale aj na jeho osobné a rodinné

vzťahy.

Týmito úvahami sa riadil najvyšší súd, keď dospel k záveru, ţe trest odňatia slobody

uloţený súdom prvého stupňa je pre obţalovaného neprimerane prísny. Trest bol síce uloţený v

rámci zákonnej trestnej sadzby, avšak nebral do úvahy dĺţku času, ktorá uplynula od spáchania

skutku. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe účel trestu je v

vymedzený tak, aby spolu so splnením účelu () a Trestného

poriadku (§ 1 ods. 1) včasným odhalením a postihom páchateľov zamedzil im páchať trestnú

činnosť a ochrániť pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov.

Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prípade obţalovaného

moţno dosiahnuť účel trestu aj trestom pri úplne spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby,

preto mu uloţil trest vo výmere päť rokov. Trest je súhrnný, pretoţe obţalovaný sa skutku

dopustil skôr, neţ súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Preto najvyšší súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005,

sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn.

, a spôsobe jeho výkonu. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 taxatívne vymenúva

15

obzvlášť závaţné úmyselné trestné činy, medzi ktoré bol zaradený aj trestný čin podvodu podľa

§ 250 ods. 5 , pričom páchatelia trestných činov uvedených v tomto ustanovení sa spravidla na

výkon uloţeného trestu zaraďujú do III. (tretej) najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaný Ing. Ď. pred spáchaním skutku viedol riadny ţivot, súdne trestaný nebol. V jeho

prípade sa nejedná o tak váţne narušenú osobu, ţe by bolo potrebné pôsobiť na jeho prevýchovu

výkonom trestu v tejto najprísnejšej skupine. Z toho dôvodu ho najvyšší súd v súlade s

ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.januára 2006 zaradil na výkon trestu do I.

(prvej) najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Pri tomto zaradení podľa názoru najvyššieho

súdu bude moţné účinnejšie pôsobiť na prevýchovu obţalovaného.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uloţil obţalovanému i trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu šesť rokov. Ide o trest, ktorý súvisí s

trestnou činnosťou za ktorú bol právoplatne odsúdený vyššie citovaným rozsudkom okresného

súdu. Najvyšší súd nevidel dôvod na zmenu tohto trestu a ponechal jeho výmeru nezmenenú.

V posudzovanej veci sa obţalovaný snaţil získať trestnou činnosťou neoprávnený

majetkový prospech. Z toho dôvodu najvyšší súd dospel k záveru, ţe v jeho prípade je potrebné

uloţiť mu aj peňaţný trest. S prihliadnutím na výšku spôsobenej škody súd potom

obţalovanému vymeral peňaţný trest vo výške 1 000 000 Sk. Pre prípad, ţe by výkon tohto

trestu bol zo strany obţalovaného úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Obţalovaný sa v záverečnom návrhu domáhal aj zastavenia trestného stíhania z dôvodu

účinného do 1. januára 2006 s poukazom na či. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd, ku ktorému pristúpila i Slovenská republika, a preto je ním

viazaná. K tejto poţiadavke treba uviesť iba toľko, ţe ţiadna medzinárodná zmluva k takémuto

postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺţku konania môţe súd v zmysle vyššie

spomenutého článku Dohovoru zohľadniť pri výmere trestu a takto poskytnúť dotknutej osobe

spravodlivé zadosťučinenie. Najvyšší súd v zmysle tohto postupoval aj v prípade

obţalovaného, a preto mu zníţil výmeru uloţeného trestu.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila poškodená strana Daňový úrad

16

Bratislava IV, najvyšší súd vychádzal z ustanovenia účinného do 1.

januára 2006, podľa ktorého, ak súd odsudzuje obţalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil

inému majetkovú škodu, uloţí mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol

nárok včas uplatnený ( ).

upravuje postup súdu v adhéznom konaní pri rozhodovaní o nároku na

náhradu škody iba rámcovo a súd musí v takomto konaní uplatňovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, ţe za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil trestným

činom.

Poškodená strana svoj nárok na náhradu škody uplatnila včas, preto obţalovanému

spôsobením škody trestnou činnosťou vznikol záväzok uhradiť poškodenej strane spôsobenú

škodu. Z vyššie uvedených dôvodov potom najvyšší súd zaviazal obţalovaného uhradiť

poškodenej strane škodu vo výške 8 740 000 Sk .

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Cisárová