Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 46 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (54)807/399573.df244d.pdf
PDF · 167.43 KB
No categories available
4To/2/2008
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 4 To 2/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta
a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obţalovanému Ing. P. Ď.
pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného do 1. januára
2006 na verejnom zasadnutí 30. októbra 2008 v Bratislave o odvolaní obţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa napadnutý
rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovaný
Ing. P. Ď., nar. X. v B., ţenatý, nezamestnaný,
súkromný podnikateľ, trvale bytom X., S. ul. č. X.,
t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby Prešov,
u z n á v a za v i n n é h o , ţe
ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od 27. mája
1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa
obohatiť, podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Ţiţkovej ul. č. 26 v Bratislave,
daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa 27. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca
apríl 1996, dňa 3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa 1. júla 1996 za
zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa 2. augusta 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl
1996, dňa 4. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa 30. októbra
1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za
mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl
1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk, a za mesiac september 1996
v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval
ako realizáciu zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 1. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami
C., s.r.o. a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení zákona č. 289/1995
Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o. nárok. Celkovo si uplatnil nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september
1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil spolu 8 769 177
Sk, ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ
august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o. na účet č. XXXXXXX/XXXX
vedený vo V., a.s. dňa 28. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, dňa 31. júla 1996 v sume 477 036 Sk,
dňa 2. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a dňa 4. októbra 1996 v sume 465 303 Sk.
Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903
937 Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na
ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu spolu vo výške 8
769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného
nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by tak Ing. P. Ď.
na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15 673 114 Sk,
teda
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a sčasti sa dopustil konania
nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, ţe
uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1.
januára 2006 sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa na výkon uloţeného trestu zaraďuje do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovanému ukladá
peňaţný trest vo výmere 1 000 000 Sk (jeden milión korún).
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, súd ustanovuje obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.
Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3 To 23/07, a spôsobe jeho výkonu a súčasne sa zrušujú
všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovaný zaväzuje uhradiť
poškodenej strane Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava, škodu vo výške 8
740 000 Sk (osemmiliónovsedemstoštyridsaťtisíc).
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, uznal
obţalovaného Ing. P. Ď. za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.
1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa
§ 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa podľa zistení krajského súdu dopustil
tým, ţe
ako konateľ spoločnosti C., s.r.o. so sídlom na H. ul. č. X. v B. v období od 27. mája
1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa
obohatiť, podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Ţiţkovej ul. č. 26 v Bratislave,
daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa 27. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca
apríl 1996, dňa 3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa 1. júla 1996 za
zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa 2. augusta 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl
1996, dňa 4. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa 30. októbra
1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944 Sk, za
mesiac máj 1996 v sume 6 902 116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036 Sk, za mesiac júl
1996 v sume 463 778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303 Sk a za mesiac september 1996
v sume 6 903 937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval
ako realizáciu zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 1. júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami
C., s.r.o. a P., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli
realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení
zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o. nárok. Celkovo si
uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov
apríl aţ september 1996 v sume 15 673 114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil
spolu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o. na účet č.
XXXXXXXX/XXXX vedený vo V., a.s. dňa 28. júna 1996 v sume 6 902 116 Sk, dňa 31. júla
1996 v sume 477 036 Sk, dňa 2. septembra 1996 v sume 463 778 Sk a dňa 4. októbra 1996 v
sume 465 303 Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september
1996 v sume 6 903 937 Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku
nevyplatil. Na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu
spolu vo výške 8 769 177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť
uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937 Sk, spôsobil by
tak Ing. P. Ď. na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15 673
114 Sk.
Za to bol obţalovaný Ing. P. Ď. odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1.
januára 2006 za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obţalovaný na výkon
uloţeného trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.
Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3 To 23/07, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
zároveň boli zrušené všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol obţalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej strane
Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava škodu vo výške 8 740 000 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote obţalovaný Ing. P.
Ď. prostredníctvom svojho obhajcu a taktieţ sám obţalovaný. V písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedol, ţe odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa
okrem výroku, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005. sp.
zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3 To
23/07, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Namietal, ţe vyhotovenie rozsudku, ktoré mu
bolo doručené nie je v súlade s vyhláseným rozsudkom. Vyhláseným rozsudkom bol odsúdený
podľa trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a v písomnom vyhotovení sa uvádza
Trestný zákon v znení zák. č. 100/1996. Výška škody bola vo vyhlásenom rozsudku taktieţ iná,
ako v písomnom vyhotovení, čo môţe potvrdiť jeho obhajca. Poukazoval, ţe trestné stíhanie
bolo vedené nezákonne, nakoľko nebol daný súhlas poškodeného na trestné stíhanie tak, ako to
vyţaduje ustanovenie § 163a Tr. por. Namietal splnomocnenie Ing. Š., nakoľko bolo dané pre
trestný čin skrátenia dane a poistného a nie pre trestný čin podvodu. V konaní nebola
relevantným spôsobom preukázaná výška škody a namietal, ţe neboli zadováţené originály
dokladov. Nesúhlasí s tvrdením súdu uvedenom na č.l. 335, pretoţe na hlavnom pojednávaní
nevypovedal, iba sa vyjadril k obţalobe. V písomných dôvodoch odvolania namietal i zaujatosť
senátu v zmysle § 30 ods. 1 Tr. por., pretoţe pri odročovaní hlavného pojednávania dňa 23.
februára 2006 na neurčito do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5 T
104/04, vopred prejudikoval jeho vinu. Záverom svojho odvolania poukazoval na prieťahy v
konaní, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a trestné stíhania zastaviť z dôvodov uvedených v
ustanovení § 11 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Obhajca obţalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa
sa dopustil pochybenia, keď dospel k skutkovému záveru o fiktívnosti zdaniteľných plnení
zaloţených predmetnými zmluvami o dielo (zo dňa 20. apríla 996 a 1. júna 1996) medzi spol.
C., s.r.o. a P., a.s. V konaní nebol produkovaný ţiaden dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom
preukazoval fiktívnosť týchto zdaniteľných plnení, ktoré podľa skutkovej vety v podstate
zakladajú trestnoprávnu zodpovednosť trestného činu. Absentuje tieţ odborný záver o
nesprávnom postupe obţalovaného v zmysle platných daňových predpisov, nebol spracovaný
ţiaden záver z daňovej kontroly, prípadne znalecký posudok preukazujúci akékoľvek porušenie
právnej povinnosti obţalovaného, preukazujúci
vznik škody a jej výšku. V dôsledku týchto pochybení súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu
skutkovému a právnemu záveru, keď uznal obţalovaného za vinného zo ţalovaného skutku.
Navrhol preto, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu
predchádzalo, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por., a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Podaním došlým najvyššiemu súdu 13. októbra 2008 sa obţalovaný Ing. P. Ď. domáhal
odročenia verejného zasadnutia z dôvodu, ţe na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie
o určenie neplatnosti poverenia na zastupovanie zo 16. júla 2002, ktoré vystavil riaditeľ
Daňového úradu Bratislava IV pre Ing. J. Š. pred orgánmi činnými v trestnom konaní a
domáhal sa rozhodnutia o podaných sťaţnostiach, ktorých kópie doloţil do spisu.
Ďalším podaním došlým toho istého dňa podal návrh na oslobodenie ustanoveného
obhajcu od povinnosti ho obhajovať a rozhodnúť o sťaţnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Bratislave z 23. marca 2006, ktorým predsedníčka senátu nevyhovela jeho ţiadosti o
oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať.
Podaním došlým najvyššiemu súdu 21. októbra 2008 obţalovaný doplnil svoju
predchádzajúcu ţiadosť o odročenie verejného zasadnutia a navrhol doplniť dokazovanie
výsluchmi ďalších svedkov a domáhal sa znaleckého dokazovania z odboru účtovníctva.
Podaním došlým 22. októbra 2008 oznámil najvyššiemu súdu, ţe si zvolil obhajcu
JUDr. J. H., ktorý ho v minulosti zastupoval v inej právnej veci, preto sa znovu doţadoval
odročenia verejného zasadnutia na neurčito, aby jeho zvolený obhajca mohol prevziať jeho
obhajobu a preštudovať spis.
Na verejnom zasadnutí obţalovaný Ing. P. Ď. prehlásil, ţe si zvolil vo veci nového
obhajcu JUDr. J. H., o čom predloţil predsedovi senátu vlastnoručne spísané splnomocnenie z
22. októbra 2008 pre uvedeného advokáta. Na otázku predsedu senátu uviedol, ţe JUDr. H. jeho
obhajobu doposiaľ neprevzal, nakoľko o tom nemá vedomosť. Vzhľadom k tomu predseda
senátu uznesením podľa § 40 Tr. por. účinného do 1. januára rozhodol, ţe Mgr. R. B. nebol
oslobodený od povinnosti obhajovať obţalovaného v predmetnej trestnej veci.
Napokon v záverečnom návrhu obţalovaný uviedol, ţe zotrváva na písomných
dôvodoch svojho odvolania, pričom dodal, ţe ţiada zastaviť trestné stíhanie, pretoţe je vedené
v rozpore s medzinárodnými normami. V prípade, ţe odvolací súd jeho návrhu nevyhovie,
alternatívne navrhol vzhľadom na neúmernú dĺţku trestného konania, aby mu odvolací súd
zníţil výmeru trestu a neprihliadal na trest uloţený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, pretoţe tento trest povaţuje za nesprávny a
nezákonný.
Obhajca obţalovaného v záverečnom návrhu uviedol, ţe sa pridrţiava písomne
podaných odvolaní a navrhol, aby najvyšší súd podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por. účinného do
1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil vec krajskému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie
obţalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje za
správne.
Zástupkyňa poškodenej strany v záverečnom návrhu ţiadala odvolanie obţalovaného
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na
ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z.)
účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zákona č. 141/1961
Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, ţe
neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol
odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolanie
obţalovaného Ing. P. Ď. je čiastočne dôvodné.
Hneď úvodom treba uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa na súde
prvého stupňa postupovalo podľa ustanovení vyššie uvedeného trestného poriadku. V tomto
konaní nedošlo k ţiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
9
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, ţe sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ţe ho spáchal obţalovaný Ing. P. Ď. a ţe z jeho
konania nastal tam uvedený následok.
Na takomto základe potom senát súdu prvého stupňa vyvodil z vykonaných dôkazov
správne skutkové zistenia, preto najvyšší súd v otázke skutkových zistení odkazuje na
podrobne rozvedené dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotoţňuje. Svoje rozhodnutie totiţ odôvodnil v rozsahu vyţadovanom ustanovením § 125 Tr.
por. Ani najvyšší súd nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe skutok sa stal tak, ako bol ustálený v
napadnutom rozsudku. Len pre úplnosť treba dodať, ţe najvyšší súd vzhľadom na námietky
obţalovaného si zadováţil overené kópie daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty
spoločnosti C., s.r.o. za kritické zdaňovacie obdobie, pričom zistil, ţe sú v plnej zhode s tými,
ktoré boli zadováţené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci prípravného konania a boli
oboznámené v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Niet sporu o tom, ţe ich
predloţil príslušnému daňovému úradu práve obţalovaný, ktorý si aj uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, hoci spoločnosť nemala na vrátenie nadmerného
odpočtu nárok, keďţe neboli preukázané ţiadne zdaniteľné plnenia. Taktieţ bolo preukázané,
ţe Daňový úrad Bratislava IV poukázal na účet spoločnosti C., s.r.o. za obdobie apríl aţ august
1996 celkovú sumu 8 769 177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty. Zostávajúca časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 vo
výške 6 903 937 Sk nebola vyplatená v dôsledku vykonanej kontroly daňového úradu. So
zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky obţalovaného
smerujúce proti skutkovým zisteniam.
Rovnako nemoţno akceptovať námietky obţalovaného, ţe v konaní došlo k porušeniu
procesných predpisov. Predovšetkým namietal, ţe trestné konanie bolo nezákonné, pretoţe
chýbal súhlas poškodeného, pričom sa odvolával na ustanovenie § 163a Tr. por. účinného do 1.
januára 2006.
Podľa názoru najvyššieho súdu obţalovaný nepochopil citované ustanovenie a
nesprávne si toto ustanovenie vyloţil. V citovanom ustanovení sú taxatívne vymenované
trestné činy (nachádza sa tam aj trestný čin podvodu), pri ktorých sa vyţaduje súhlas
poškodeného k tomu, aby sa proti určitej osobe mohlo viesť trestné stíhanie. Táto osoba však
10 4 To 2/2008
musí byt' vo vzťahu k poškodenému v takom vzťahu, ţe poškodený by mal voči nej právo
odoprieť vypovedať ako svedok (§100 ods. 2 Tr. por.). V posudzovanej veci bol poškodený
štát, ktorého zastupuje príslušný daňový úrad, preto ţiadny súhlas na trestné stíhanie
obţalovaného nebol potrebný.
Irelevantná je i ďalšia námietka obţalovaného, ţe súd prvého stupňa vo veci nenariadil
predbeţné prejednanie obţaloby, hoci sa toho domáhal. Predbeţné prejednanie obţaloby
prichádza do úvahy za podmienok uvedených v ustanovení § 186 Tr. por. Z tohto ustanovenia
však nemoţno vyvodzovať povinnosť predsedu senátu nariadiť predbeţné prejednanie
obţaloby, ako sa mylne domnieva obţalovaný. Trestný poriadok účinný do 1. januára 2006 a
podľa ktorého sa celé trestné konanie viedlo, takúto povinnosť predsedovi senátu neukladá.
Uvedený inštitút sa pouţije iba vtedy, ak predseda senátu po preštudovaní spisového materiálu
zistí, ţe je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 186 Tr. por., pre ktoré moţno predbeţné
prejednanie obţaloby nariadiť.
Rovnako neobstojí námietka obţalovaného voči povereniu Ing. J. Š., ktorá v konaní
zastupovala práva poškodeného. Obţalovanému treba pripomenúť, ţe poverenie na
zastupovanie (5.1. 21) v trestnom konaní sa týkalo trestného oznámenia voči daňovému
subjektu C. s.r.o. B.. Pre súd nie je záväzná právna kvalifikácia uvedená v poverení.
Rozhodujúci je skutok, ktorého sa týkalo.
Najvyšší súd v posudzovanej veci nezistil ani ţiadne porušenie práv obhajoby, ktorého
by sa dopustili orgány činné v trestnom konaní. V tomto smere neboli porušené práva
obţalovaného ani v priebehu odvolacieho konania. Obţalovaný podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa ešte 18. júla 2007 (v zákonom stanovenej lehote § 248 Tr. por.), teda mal
dostatok času na prípravu k verejnému zasadnutiu, resp. k zmene a zvoleniu nového obhajcu. Je
vţdy vecou obţalovaného kedy a koho z osôb oprávnených k poskytovaniu právnej pomoci
formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec svojho práva
vyuţije. Za túto voľbu nesie zodpovednosť sám obţalovaný, a preto súd nie je oprávnený
posudzovať „kvalitu" obhajoby, prípadne nečinnosť obhajcu. Rovnako súdu nevyplýva
povinnosť prispôsobovať reţim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám obţalovaného a
poţiadavkám jeho obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu nesie zodpovednosť samotný
obţalovaný. Je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či prevezme prípad obhajoby na
poslednú chvíľu. Prípadnou zmenou v osobe obhajcu
11 4 To 2/2008
nie je súd v priebehu konania čo do reţimu nijako viazaný. Zmena obhajcu preto v zásade nie je
dôvodom pre odvolanie uţ nariadených úkonov, o ktorých sú riadne upovedomení obţalovaný
i jeho doterajší obhajca. V takom prípade nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania
alebo verejného zasadnutia za účelom oboznámenia obhajcu s prejednávanou vecou.
Neobstojí ani námietka obţalovaného, ţe vo veci rozhodoval zaujatý senát, nakoľko uţ
vopred prejudikoval jeho vinu pri odročovaní hlavného pojednávania. Ktorý orgán činný v
trestnom konaní je vylúčený z vykonávania úkonov, upravuje jednoznačne ustanovenie § 30 Tr.
por. účinného do 1. januára 2006. Námietky vznesené obţalovaným nespĺňajú dôvody uvedené
v spomenutom ustanovení. Senát v prípade obţalovaného nepostupoval svojvoľne, ale striktne
podľa zákona. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil, ţe v inom trestnom
konaní bol uţ voči obţalovanému vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Prichádzal do úvahy postup podľa ustanovení o súhrnnom treste, preto zo zákona musel senát
súdu prvého stupňa vyčkať do právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Pri takomto výklade
ustanovení o súhrnnom treste, ktorý zvolil obţalovaný, by nikdy nebolo moţné uloţiť
páchateľom viacčinného súbehu trestných činov súhrnný trest, čo by bolo zjavne v neprospech
obţalovaných.
Obţalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania tieţ namietal, ţe súd sa
nevysporiadal s jeho obranou, ţe činnosť nevykonával svojim menom, ale všetka činnosť bola
vykonávaná spoločnosťami, daňovými subjektmi, konajúcimi v zmysle § 23 ods. 1 Obch. zák.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe právnická osoba ako subjekt práva nemá ako celok vlastnú
vôľu, teda nemôţe podľa nej konať a navonok ju prejavovať. Preto predpisy občianskeho a
obchodného práva stanovujú, kto koná v mene právnických osôb, resp. v ich zastúpení.
Trestnoprávne dôsledky určitého konania však znáša potom priamo fyzická osoba, ktorá svojim
konaním (hoci v rámci zastupovania právnickej osoby) naplnila všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty trestného činu.
Čo sa týka právneho posúdenia konania obţalovaného, najvyšší súd dospel k záveru, ţe
obţalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti dokonaného a sčasti v
štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., pretoţe vyhotovil fingované doklady, ktorými
predstieral, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu. V skutočnosti k ţiadnemu reálnemu
12 4 To 2/2008
plneniu nedošlo, teda nevznikla povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty a celé jeho konanie
smerovalo k tomu, aby na základe týchto fingovaných dokladov získal neoprávnený nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty. Na podklade týchto fingovaných dokladov získal zo štátneho
rozpočtu neoprávnene celkovú sumu 8 769 177 Sk, čím spôsobil škodu veľkého rozsahu
vzhľadom na ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V prípade
vyplatenia uplatneného nadmerného odpočtu aj za mesiac september 1996 v sume 6 903 937
Sk, by celková škoda dosahovala čiastku 15 673 114 Sk.
V prejednávanej veci ide o majetkový trestný čin, pričom skutok bol spáchaný ešte v
roku 1996, preto pri posudzovaní trestnej činnosti obţalovaného najvyšší súd vychádzal z
ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe pre obţalovaného je priaznivejší Trestný zákon účinný
do 1. januára 2006. V prípade trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb,
ďalším kritériom pre posúdenie priaznivejšieho zákona v zmysle § 16 ods. 1 je i výška
spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní
protispoločenského konania obţalovaného, aleje i jedným z kritérií určujúcich stupeň
spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák.
Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. sa pri určovaní výšky škody vychádza z výšky minimálnej
mzdy. V roku 1996 bola výška minimálnej mzdy určená zákonom Národnej rady SR z 21.
marca 1996 č. 90/1996 Z.z. účinného od 1. apríla 1996 sumou 2 700 Sk. Škoda veľkého rozsahu
v čase spáchania skutku predstavovala 500 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 1 350 000 Sk.
Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania činu pri trestnom čine podvodu podľa § 250
obsahoval iba štyri odseky, pričom škoda veľkého rozsahu bola upravená v odseku 4
citovaného ustanovenia. Páchateľovi tohto trestného činu bolo moţné uloţiť trest odňatia
slobody od 5 do 12 rokov.
Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa škodou veľkého rozsahu
rozumie škoda dosahujúca sumu 3 450 000 Sk, pričom sa vychádza z minimálnej mzdy
stanovenej na sumu 6 900 Sk Nariadením vlády SR zo 14. septembra 2005 č. 428/2005 Z.z.
účinného od 1. októbra 2005. Pri trestnom čine podvodu podľa § 250 Tr. zák. je škoda
13 4 To 2/2008
veľkého rozsahu upravená v odseku 5 citovaného ustanovenia, pričom páchateľovi tohto
trestného činu je moţné uloţiť trest odňatia slobody od 5 do 12 rokov. Trestné sadzby sa teda
nezmenili, zmenila sa však hranica výšky spôsobenej škody, z čoho vyplýva, ţe Trestný zákon
účinný do 1. januára 2006 je pre obţalovaného ako celok priaznivejší.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe obţalovaný svojim
konaním naplnil znaky trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák., avšak pochybil pri ustálení
právnej kvalifikácie. V právnej vete napadnutého rozsudku síce ustálil, ţe obţalovaný svojim
konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu, napriek tomu uznal vinu iba podľa odseku 4 § 250
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil potom
Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Pri skúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch, ktoré boli obţalovanému
uloţené, najvyšší súd zistil, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe správne a v súlade so
zákonom zistil skutkový stav, nesprávne a v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uloţil obţalovanému neprimeraný trest odňatia slobody.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 účelom trestu je chrániť
spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej
činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných
členov spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 pri určení druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr.
zák.), na moţnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa,
vezme do úvahy tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto
okolnosť.
V prerokúvanej veci je potrebné zdôrazniť, ţe trestnej činnosti sa obţalovaný
dopustil ešte v roku 1996, pričom trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené uznesením
vyšetrovateľa z 9. januára 2001. Obţaloba bola podaná dňa 24. februára 2005, pričom súd
prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok aţ 27. júna 2007.
14 4 To 2/2008
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní
musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.
Podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie v primeranej lehote poţaduje aj
Európsky dohovor o ľudských právach (či. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská
republika.
Ukončenie trestnej veci obţalovaného po jedenástich rokoch od spáchania skutku
nemoţno povaţovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote. Na druhej strane treba
uviesť, ţe na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný častými
ospravedlneniami a výmenou obhajcov. Niet sporu o tom, ţe prerokúvanie tejto trestnej veci
malo dopad nielen na spoločenské postavenie obţalovaného, ale aj na jeho osobné a rodinné
vzťahy.
Týmito úvahami sa riadil najvyšší súd, keď dospel k záveru, ţe trest odňatia slobody
uloţený súdom prvého stupňa je pre obţalovaného neprimerane prísny. Trest bol síce uloţený v
rámci zákonnej trestnej sadzby, avšak nebral do úvahy dĺţku času, ktorá uplynula od spáchania
skutku. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe účel trestu je v Trestnom zákone
vymedzený tak, aby spolu so splnením účelu Trestného zákona (§ 1 ods. 1) a Trestného
poriadku (§ 1 ods. 1) včasným odhalením a postihom páchateľov zamedzil im páchať trestnú
činnosť a ochrániť pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov.
Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, ţe v prípade obţalovaného
moţno dosiahnuť účel trestu aj trestom pri úplne spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby,
preto mu uloţil trest vo výmere päť rokov. Trest je súhrnný, pretoţe obţalovaný sa skutku
dopustil skôr, neţ súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Preto najvyšší súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005,
sp. zn. 5 T 104/04, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn.
3 To 23/07, a spôsobe jeho výkonu. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 taxatívne vymenúva
15 4 To 2/2008
obzvlášť závaţné úmyselné trestné činy, medzi ktoré bol zaradený aj trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 5 , pričom páchatelia trestných činov uvedených v tomto ustanovení sa spravidla na
výkon uloţeného trestu zaraďujú do III. (tretej) najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaný Ing. Ď. pred spáchaním skutku viedol riadny ţivot, súdne trestaný nebol. V jeho
prípade sa nejedná o tak váţne narušenú osobu, ţe by bolo potrebné pôsobiť na jeho prevýchovu
výkonom trestu v tejto najprísnejšej skupine. Z toho dôvodu ho najvyšší súd v súlade s
ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.januára 2006 zaradil na výkon trestu do I.
(prvej) najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Pri tomto zaradení podľa názoru najvyššieho
súdu bude moţné účinnejšie pôsobiť na prevýchovu obţalovaného.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uloţil obţalovanému i trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu šesť rokov. Ide o trest, ktorý súvisí s
trestnou činnosťou za ktorú bol právoplatne odsúdený vyššie citovaným rozsudkom okresného
súdu. Najvyšší súd nevidel dôvod na zmenu tohto trestu a ponechal jeho výmeru nezmenenú.
V posudzovanej veci sa obţalovaný snaţil získať trestnou činnosťou neoprávnený
majetkový prospech. Z toho dôvodu najvyšší súd dospel k záveru, ţe v jeho prípade je potrebné
uloţiť mu aj peňaţný trest. S prihliadnutím na výšku spôsobenej škody súd potom
obţalovanému vymeral peňaţný trest vo výške 1 000 000 Sk. Pre prípad, ţe by výkon tohto
trestu bol zo strany obţalovaného úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Obţalovaný sa v záverečnom návrhu domáhal aj zastavenia trestného stíhania z dôvodu
§ 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 s poukazom na či. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd, ku ktorému pristúpila i Slovenská republika, a preto je ním
viazaná. K tejto poţiadavke treba uviesť iba toľko, ţe ţiadna medzinárodná zmluva k takémuto
postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺţku konania môţe súd v zmysle vyššie
spomenutého článku Dohovoru zohľadniť pri výmere trestu a takto poskytnúť dotknutej osobe
spravodlivé zadosťučinenie. Najvyšší súd v zmysle tohto postupoval aj v prípade
obţalovaného, a preto mu zníţil výmeru uloţeného trestu.
Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila poškodená strana Daňový úrad
16 4 To 2/2008
Bratislava IV, najvyšší súd vychádzal z ustanovenia § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1.
januára 2006, podľa ktorého, ak súd odsudzuje obţalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému majetkovú škodu, uloţí mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol
nárok včas uplatnený (§ 43 ods. 2 Tr. por.).
Trestný poriadok upravuje postup súdu v adhéznom konaní pri rozhodovaní o nároku na
náhradu škody iba rámcovo a súd musí v takomto konaní uplatňovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, ţe za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil trestným
činom.
Poškodená strana svoj nárok na náhradu škody uplatnila včas, preto obţalovanému
spôsobením škody trestnou činnosťou vznikol záväzok uhradiť poškodenej strane spôsobenú
škodu. Z vyššie uvedených dôvodov potom najvyšší súd zaviazal obţalovaného uhradiť
poškodenej strane škodu vo výške 8 740 000 Sk .
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Cisárová