Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 361/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36, Martin, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej aj „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu v roku 2009.

Konanie stále prebieha, teda trvá už 10 rokov, čo je neprimeraná lehota a podľa viacerých

sťažovateľom odkazovaných rozhodnutí ústavného súdu je porušením práva na konanie

bez prieťahov už konanie o dĺžke 6 rokov. Závažnosť porušenia odôvodňuje aj priznanie

odškodného v peniazoch. V prípade sťažovateľa majú súdy tendenciu po predložení veci

na ústavný súd narýchlo umelo vyvolať ukončenie konania rozhodnutím o zastavení

konania, zamietnutím žaloby a pod., aby ústavný súd mal čím argumentovať. Odvolacie

súdy takto narýchlo a umelo vyvolané ukončenia konaní nezákonnými rozhodnutiami vždy

zrušili, čo ústavný súd vždy zamlčí. Aj keby konanie všeobecné súdy ukončili uvedeným

spôsobom, na podstate veci to nič nemení. Konanie by ďalej pokračovalo podaním

dovolania a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) už stanovil, že do celkovej

dĺžky konania sa musí započítať aj doba, keď sa vec riešila pred súdmi rozhodujúcimi

o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Predsedovi okresného súdu sťažovateľ podal aj

sťažnosti na prieťahy, na ktoré neodpovedal, alebo mu odpísal, že prieťahy nevidí.

3. Sťažovateľ uviedol, že nemôže nie vlastnou vinou splniť požiadavku povinného

zastúpenia, pretože nemá peniaze na zaplatenie advokáta. Požiadal Centrum právnej pomoci

(ďalej len „CPP“) o určenie advokáta, avšak nevedel určiť, ako dlho potrvá, kým sa o veci

rozhodne. Žiadal preto ústavný súd, aby vyčkal s rozhodovaním, kým CPP určí advokáta,

ktorý doplní ústavnú sťažnosť. Z dôvodu opatrnosti, pre prípad nepriznania právnej pomoci

alebo nekonania CPP žiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným

súdom. Priložil doklady o svojom zárobku a o výdavkoch.

4. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že sťažovateľom označené práva boli v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. porušené, a že sťažovateľovi priznáva zadosťučinenie vo výške

10 000 €, ktoré je mu okresný súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Sťažovateľ doručil 16. októbra 2019 a 19. decembra 2019 ústavnému súdu

podanie, ktorým namietal zaujatosť proti všetkým sudcom ústavného súdu. Ďalej 16. marca

2020 doručil ústavnému súdu potvrdenia o svojich príjmoch, výdavkoch a záväzkoch,

žiadajúc o ustanovenie advokáta vo všetkých na ústavnom súde vedených veciach.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 12. mája 2020 (ktoré bolo omylom zapísané

ako nový návrh pod sp. zn. , podľa obsahu ide ale o doplnenie pôvodnej

ústavnej sťažnosti), týkajúcim sa napadnutého konania na okresnom súde, sťažovateľ

zastúpený advokátom JUDr. Petrom Belicom namietal porušenie už označených práv v tej

istej veci aj postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorých označil za porušovateľov, ale

bez uvedenia spisových značiek jednotlivých konaní. Sťažnosť mieni sťažovateľ doplniť

do 31. júla 2020 v časti odôvodnenia skutkového stavu po sprístupnení spisu v informačnom

centre na nahliadnutie, ktoré bolo približne od 9. marca 2020 zatvorené. Preto žiada

o vyčkanie s rozhodnutím o ústavnej sťažnosti. Túto sťažnosť podával v neúplnom rozsahu

z dôvodu predídenia zmeškania lehoty a právnej opatrnosti. Predmetom sťažnosti je celé

konanie, aj odvolacie a dovolacie konanie, ak medzičasom prebehli. Vec nie je tak právne

ani skutkovo zložitá, aby to odôvodňovalo nerozhodnutie za jedenásť rokov od podania

žaloby právoplatným rozhodnutím. Najmä okresný súd nekonal efektívne, v určitých

obdobiach nekonal vôbec. Správanie sťažovateľa v žiadnom prípade neprispelo k prieťahom

v súdnom konaní, mal a má záujem na rýchlom prejednaní a rozhodnutí vo veci. Na výzvy

okresného súdu reagoval v každom prípade okamžite. Už pri podaní žaloby podal súdu

všetky procesné veci, ako napr. žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku. Okresný súd

však konal pomaly, nesprávne a neefektívne. Uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy

odôvodnil 11 rokov trvajúcim stavom právnej neistoty, neustálym spôsobovaním ďalšej

majetkovej ujmy okresným súdom prevyšujúcej požadované zadosťučinenie, negatívnymi

následkami v podobe duševného utrpenia, stresu, traumy, krivdy, úplnej neistoty, poníženia,

bezmocnosti v priamom dôsledku s namietaným porušením práva. Podľa doplneného petitu

ústavnej sťažnosti sa domáha rozhodnutia, ktorým ústavný súd vysloví porušenie

označených práv postupom okresného súdu v namietanom konaní, postupom krajského

súdu v odvolacom konaní a postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní.

7. Potvrdenia o svojom zárobku, o došlých finančných prostriedkoch na účet

a o výdavkoch s uvedením konečného stavu účtu za posledných 6 mesiacov doručil

sťažovateľ podaním z 19. mája 2020. Ústavnému súdu zároveň oznámil, že má

zabezpečeného právneho zástupcu JUDr. Petra Belicu, ktorý z dôvodu opatrnosti podal

aspoň predbežnú ústavnú sťažnosť, lebo z dôvodu obmedzení kvôli koronavírusu sa nedá

dostať do súdnych spisov, nemôžu sa realizovať návštevy vo väznici. Riadnu ústavnú

sťažnosť bude možné predložiť až po zmiernení opatrení. Sťažovateľ doplnil, že predseda

okresného súdu mu v odpovedi z 28. apríla 2016 sp. zn. Spr 208/17 priznal, že sťažnosť

na prieťahy je dôvodná, pričom odvtedy prešli ďalšie 4 roky. Vec bola na odvolacom súde

asi rok a teraz je spis na dovolacom súde iba niekoľko mesiacov, čo nemožno napadnúť

sťažnosťou predsedovi súdu. Konanie trvá už dvanásty rok, čo je neprimeraná doba.

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 4. júna 2020 sťažovateľ vzal námietky

zaujatosti proti všetkým sudcom ústavného súdu okrem sudkyne JUDr. Laššákovej späť.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9.2 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) účastník konania má právo vzniesť námietku zaujatosti voči

sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Námietku zaujatosti

je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch

vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia.

Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť. Sudca ústavného súdu, proti ktorému

námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti vyjadriť. Na opakované námietky

zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný

súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej námietke zaujatosti rozhodol.

10.1 Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10.2 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

12.1 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

III.

Námietka zaujatosti a priebeh napadnutého konania

III.1 K námietke zaujatosti

13. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi.

Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

13.1 Sťažovateľ namieta zaujatosť sudkyne ústavného súdu, ktorá nie je

predsedníčkou ani členkou štvrtého senátu, ktorý je príslušný na konanie vo veci sťažnosti

sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu nie je splnený predpoklad účinného vznesenia námietky

zaujatosti v zmysle prvej vety , preto ústavný súd

na podanie sťažovateľa, ktorým namietal zaujatosť sudkyne ústavného súdu Jany

Laššákovej, neprihliadal. Navyše vo vzťahu k tejto sudkyni sťažovateľ poukazuje na postup

v inej ňou rozhodnutej veci, ktorý v zmysle nie je

dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovania vo veci.

III.2 Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

14. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie okresného súdu už bolo

predmetom posúdenia ústavným súdom, ktorý nálezom č. k. -32

z 24. januára 2018 (ďalej len „predchádzajúci nález“) vyslovil, že základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli, okresnému súdu

prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi nepriznal finančné

zadosťučinenie. Nález nadobudol právoplatnosť 13. marca 2018.

14.1 Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil tento priebeh napadnutého

konania od predchádzajúceho nálezu:

- 27. marca 2018 uznesenie krajského súdu sp. zn. zrušujúce

uznesenie okresného súdu z 3. marca 2017 (o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku), právoplatnosť nadobudlo 19. júna 2018,

- 9. apríla 2018 žiadosť sťažovateľa o informácie zo spisu,

- 24. apríla 2018 opakovaná žiadosť sťažovateľa o informácie,

- 3. mája 2018 vrátenie spisu okresnému súdu,

- 4. mája 2018 referát na doručenie uznesenia krajského súdu stranám, odpoveď

na žiadosti sťažovateľa,

- 19. júna 2018 opakovaný referát na doručenie uznesenia krajského súdu advokátovi

žalovanej (pretože predtým bolo nesprávne doručené priamo žalovanej),

- 30. júla 2018 referát sudcu pre vyššieho súdneho úradníka - výzva na oznámenie

formy zastúpenia,

- 7. augusta 2018 referát vyššieho súdneho úradníka pre kanceláriu – výzva

sťažovateľovi na označenie zástupcu,

- 27. augusta 2018 odpoveď sťažovateľa,

- 4. septembra 2018 nariadenie pojednávania, predvolanie na 5. december 2018

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,

- 14. novembra 2018 žiadosť o súčinnosť Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Leopoldov s pojednávaním,

- 30. novembra 2018 vyjadrenie žalovanej k žalobe,

- 5. decembra 2018 vyjadrenie doručené sťažovateľovi, zápisnica o pojednávaní,

odročené na 20. máj 2019,

- 10. december 2018 referát na doručenie zápisnice stranám,

- 3. januára 2019 žiadosť od CPP Nitra o súčinnosť,

- 17. januára 2019 odpoveď CPP,

- 18. apríla 2019 žiadosť o súčinnosť Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava

s pojednávaním 20. mája 2019,

- 15. mája 2019 referát - zrušenie termínu pojednávania pre pridelenie advokáta

sťažovateľovi, dožiadanie Okresnému súdu Trenčín na nahliadanie,

- 20. mája 2019 žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania,

- 20. mája 2019 zápisnica o pojednávaní (otvorenie pojednávania, prednes žaloby,

oboznámené dôkazy, odročené na 1. júl 2019, referát na dožiadanie),

- 23. mája 2019 doručenie spisu Okresnému súdu Trenčín,

- 3. júna 2019 doručenie plnomocenstva (z 15. apríla 2019) ustanoveným advokátom

sťažovateľa,

- 17. júna 2019 zápisnica o nahliadnutí sťažovateľom pod sp. zn.

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

- 20. júna 2019 úradný záznam o zisťovaní stavu dožiadania, žiadosť o súčinnosť

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

- 24. júna 2019 vrátenie spisu okresnému súdu,

- 27. júna 2019 žiadosť advokáta sťažovateľa o odročenie pojednávania pre

predloženie dôkazov a prípravu,

- 1. júla 2019 zápisnica o pojednávaní, vyhlásený žalobu zamietajúci rozsudok,

- 3. júla 2019 opakovaná žiadosť sťažovateľa o preštudovanie spisu,

- 17. júla 2019 žiadosť sudkyne o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho

rozhodnutia, predĺžená predsedom súdu do 31. augusta 2019,

- 14. augusta 2019 zaslanie vyhotovenia rozsudku,

- 16. septembra 2019 odvolanie sťažovateľa,

- 19. septembra 2019 referát - doručenie odvolania protistrane,

- 2. októbra 2019 vyjadrenie žalovanej,

- 3. októbra 2019 zaslanie vyjadrenia žalovanej sťažovateľovi,

- 12. novembra 2019 predloženie spisu krajskému súdu,

- 18. novembra 2019 doplnenie odvolania doručené okresnému súdu,

- 26. novembra 2019 doplnenie doručené krajskému súdu,

- 24. marca 2020 žiadosť sťažovateľa o nahliadnutie doručená okresnému súdu,

- 7. apríla 2020 úprava predsedníčky senátu, termín verejného vyhlásenia rozsudku

15. apríla 2020,

- 15. apríla 2020 zápisnica, vyhlásený rozsudok sp. zn. ,

- 4. mája 2020 vrátenie spisu okresnému súdu,

- 5. mája 2020 referát na doručenie rozsudku,

- 21. mája 2020 doručenie rozsudku sťažovateľovi.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať ako

ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

IV.1 K výsledkom prípravy konania a podmienkam konania

16. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), neobsahuje však

všetky všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( )

a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ

nejasne vymedzil petit sťažnosti, pokiaľ navrhoval vyslovenie porušenia označených práv

v namietanom konaní krajského súdu a najvyššieho súdu.

17. Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom

súde) môže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzovať označené porušenie práv

sťažovateľa vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označil v sťažnosti, teda vo vzťahu

k okresnému súdu, voči krajskému súdu a najvyššiemu súdu podľa doplnenej sťažnosti

(hoci vo vzťahu ku krajskému a najvyššiemu súdu sťažovateľ neuviedol spisovú značku

príslušného konania, ústavný súd si ju doplnil do záhlavia tohto uznesenia po jej zistení

z pripojeného spisu).

18. Ústavný súd preto predmet konania ustálil tak, že sťažovateľ namieta, že

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, postupom krajského súdu v nadväzujúcom

odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu

v dovolacom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konanie trvá už jedenásť rokov, čo je

neprimeraná lehota a prieťah. Takýmto spôsobom podľa ústavného súdu bude učinené

zadosť požiadavke materiálneho skúmania porušenia namietaných základných práv

a slobôd.

19. Posúdenie dodržania lehoty podľa vzhľadom

na svoju ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných veciach ústavný súd spojil s posúdením

opodstatnenosti ústavnej sťažnosti, ako je uvedené v ďalšej časti tohto rozhodnutia.

Sťažnosť je podaná procesne legitimovanou osobou – stranou civilného sporu (§ 122 zákona

o ústavnom súde), po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy priznaných zákonom (§ 132

ods. 2 ).

20. Pri posudzovaní prípustnosti ústavnej sťažnosti podľa § 55 zákona o ústavnom

súde vzal do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ už v minulosti (31. augusta 2017) podal

ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie totožných práv v tom istom namietanom

konaní okresného súdu, o ktorej ústavný súd rozhodol predchádzajúcim nálezom (bod 14

odôvodnenia). Ústavný súd vtedy vychádzal z dovtedajšej dĺžky napadnutého konania

takmer 9 rokov.

21. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd

opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.

Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo, ak

chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci ().

22. Ústavný súd chápe predmet konania v širšom zmysle slova ako sťažnostný nárok

spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal návrh vyplývať. Porovnaním obsahu

ústavných sťažností dospel ústavný súd k záveru, že námietky sťažovateľa v jeho prvej

sťažnosti sa zhodujú s námietkami v teraz posudzovanej veci v tom, že namieta celkovú

dĺžku konania. Jeho prvá sťažnosť smerovala len proti okresnému súdu. Totožnosť

predmetu je preto daná len v časti namietaného konania okresného súdu, v období

od začatia konania (5. januára 2009) do posledného zohľadneného úkonu

v predchádzajúcom náleze ústavného súdu (tým bolo predloženie spisu s odvolaním

krajskému súdu od 22. augusta 2017). Na okresnom súde sa spis nachádzal aj

od 10. novembra 2017 do 22. novembra 2017, keď bol zapožičaný z krajského súdu

na vypracovanie vyjadrenia predsedníčky súdu k ústavnej sťažnosti.

23. Súčasťou rozhodovacej praxe ústavného súdu je, že ako neprípustné odmieta

opakované ústavné sťažnosti na zbytočné prieťahy v prípade, ak sa v nich namieta obdobie

predchádzajúce právoplatnosti nálezov ústavného súdu, ktorými vyslovil porušenie práva

na prerokovanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Vzhľadom na to, že

ústavná sťažnosť sa čiastočne týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, bolo potrebné ju

odmietnuť v tejto časti ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a)

.

24. To všetko ale ústavnému súdu nebránilo, aby v konaní o zvyšnej časti ústavnej

sťažnosti naďalej nemohol prihliadnuť na celkovú dĺžku konania tak, aby bola zachovaná

účinnosť ústavnej sťažnosti ako vnútroštátneho prostriedku nápravy podľa čl. 13 dohovoru

(rozsudok ESĽP Obluk proti Slovensku z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 60, alebo

Bako proti Slovensku z 15. 3. 2005 k sťažnosti č. 60227/00). Po tomto posúdení ústavný súd

prišiel k záveru, že napriek už uvedenému záveru o čiastočnej neprípustnosti (a aj v prípade

ak by neprípustnosť v uvedenej časti nebola daná) sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

.

IV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. po predchádzajúcom náleze ústavného súdu

25. V namietanom konaní ústavný súd z pripojeného spisu zistil, že okresný súd

rozhodol o žalobe sťažovateľa rozsudkom z 1. júla 2019, ktorý bol doručený sťažovateľovi

30. augusta 2019. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 16. septembra 2019

odvolanie.

26. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom súdu, ústavný súd

ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

27. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

). Táto prax ústavného súdu bola odobrená aj Európskym súdom pre ľudské

práva vo viacerých konaniach vedených proti Slovenskej republike (napr. Obluk proti

Slovensku z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 61, resp. Mazurek proti Slovensku

z 3. 3. 2009, k sťažnosti č. 16970/05).

28. Zo skutočností uvedených v bode 25 vyplýva, že okresný súd v namietanom

konaní ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu o žalobe

sťažovateľa meritórne rozhodol a doručil rozsudok sťažovateľovi. Sťažovateľ tri týždne

po podaní odvolania podal ústavnému súdu opakovanú ústavnú sťažnosť. Vydaním

rozsudku vo veci samej bola úloha okresného súdu v odstránení právnej neistoty

sťažovateľa v zásade naplnená. Sťažovateľ, ktorý sa domáha ochrany svojich označených

práv vo vzťahu k označenému konaniu okresného súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou

na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému

konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel. V tejto časti ústavný

súd zistil zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti.

29. Ďalší postup okresného súdu je možné preskúmavať z hľadiska plnenia jeho

povinností súvisiacich s vyhotovením, príp. doručením rozsudku, predkladaním odvolania

na rozhodnutie krajskému súdu. Ide o činnosti súdu primárne nespojené s rozhodovacou

činnosťou ako vyhotovenie rozhodnutia, doručovanie, zasielanie odvolania protistrane

a preposielanie vyjadrení k nemu. Rozhodnutie by si vyžiadalo napríklad vyrubenie

poplatkovej povinnosti za odvolanie a prípadná žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Obidve možnosti ale neprichádzali do úvahy v tomto prípade.

30. Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie napadnutého postupu okresného súdu

a skúmanie intenzity namietaného porušenia označeného základného práva vo vzťahu

k nemu. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil

názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte

nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. ). Oneskorenie v niektorej fáze

konania môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť považovaná

za neúmernú (rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983, sťažnosť

č. 7984/77, bod 37).

31. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

32. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní

o občianskoprávne konanie na ochranu osobnosti, v ktorom sa sťažovateľ domáha

zaplatenia sumy 100 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaná ako vydavateľ

tlačového periodika SME uverejnila o sťažovateľovi články, čím podľa názoru sťažovateľa

porušila právo na prezumpciu neviny, keďže ho prezentovala ako páchateľa trestného činu

pred tým, ako bol za tieto trestné činy právoplatne odsúdený, čím mu spôsobila ujmu v jeho

osobnostnej sfére, a to stres, traumu, duševné a morálne utrpenie.

32.1 Vo všeobecnosti ide o štandardnú agendu súdov prvej inštancie a druh konania,

ktorého povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis , ,

). V tomto prípade ale ústavný súd nezistil prítomnosť faktickej či právnej

zložitosti veci.

32.2 Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj

význam konania pre sťažovateľa. V namietanom konaní žalobu podal sťažovateľ,

rozhodnutie o nej preto preňho nepochybne subjektívne má význam. Spor je však podľa

poznatkov ústavného súdu z jeho rozhodovacej činnosti a podľa obsahu zapožičaného spisu

okresného súdu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach. Vyžaduje sa uviesť, že ide

o jeden z deviatich sporov, ktoré prebiehali na okresnom súde od roku 2009 na základe

žalôb sťažovateľa proti rôznym žalovaným (vydavateľom tlače alebo vysielateľom), ktorí

v minulosti zverejnili o sťažovateľovi informácie z prebiehajúceho trestného konania, čím

mali zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti (sp. zn. , ,

, , , , ). Postup okresného súdu

v týchto konaniach bol viackrát aj predmetom rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr.

, , , , ).

Navyše podľa verejne dostupných údajov boli tie konania, v ktorých všeobecné súdy

pristúpili k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, skončené zamietnutím žaloby a rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť pred podaním tejto ústavnej sťažnosti (sp. zn. ,

, ). Sťažovateľ si mal byť vzhľadom na závery uvedené

v právoplatných rozhodnutiach všeobecných súdov a vzhľadom na podobnosť skutkových

okolností tvoriacich základ jeho žaloby vedomý (minimálne od júna 2019, keď bol prvý

spor právoplatne skončený), že osud jeho žaloby prejednávanej v namietanom konaní by

mal byť vzhľadom na zásadu právnej istoty podobný. Preto akékoľvek úvahy o význame

práve tohto konania pre sťažovateľa musia byť zasadené v uvedenom kontexte. Povaha

konania preto za daných okolností nie je taká citlivá, že by si vyžadovala osobitnú

pozornosť. Stav neistoty týkajúci sa zásahov do osobnostných práv sťažovateľa závažne

neovplyvňuje zabezpečovanie jeho životných potrieb ako strany sporu, prípadne jeho rodiny

(m. m. ).

33. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu priamu spojitosť medzi správaním

sťažovateľa a dĺžkou trvania konania na okresnom súde.

34. Z prehľadu úkonov súdu nie je možné spozorovať neprimerané časové obdobia

pri vypracovaní rozsudku vo veci samej, jeho doručovaní, alebo predkladaní veci krajskému

súdu na rozhodnutie. Od doručenia rozsudku okresného súdu po predloženie spisu

odvolaciemu súdu sa konalo priebežne, odvolanie sťažovateľa bolo zasielané žalovanej

na vyjadrenie, tá sa vyjadrila, a bezprostredne nasledoval referát sudcu na doručenie

vyjadrenia sťažovateľovi. Od podania odvolania do predloženia krajskému súdu prebehli

necelé 2 mesiace, čo je možné považovať za primeraný čas. Úkony súdu boli v tomto čase

efektívne.

35. Ani po vydaní rozhodnutia krajského súdu vo veci samej a vrátení spisu

okresnému súdu na doručenie stranám (čo nie je primárne činnosť spočívajúca

v rozhodovaní súdu) ústavný súd nespozoroval zbytočné prieťahy v konaní.

36. Vzhľadom na závery uvedené v bode 25 až 35 odôvodnenia tohto uznesenia

ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

IV.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

37. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti zistil, že krajskému súdu bol spis s odvolaním predložený 12. novembra 2019

a bola mu pridelená sp. zn. . Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (7. októbra 2019) ešte krajský súd nemohol byť

porušovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru, keďže

v tom čase mu ešte nebol predložený spisový materiál s odvolaním.

38. Žiada sa doplniť, že už hneď na prvý pohľad je zo zistených časových údajov

zrejmé, že uplynulý čas necelých 6 mesiacov, odkedy sa spis nachádzal na rozhodnutie

o odvolaní na krajskom súde (od 12. novembra 2019 do 4. mája 2020), nemožno

v okolnostiach tejto veci pri zohľadnení právnej a faktickej zložitosti veci, významu veci

pre sťažovateľa, správania sťažovateľa a postupu krajského súdu v súčasnosti vyhodnotiť

ako skutočnosť, ktorá by poukazovala na nečinnosť krajského súdu v takej ústavne

relevantnej intenzite, že by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť

porušenie sťažovateľom označených práv podľa a podľa

dohovoru. Preto v tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil zjavnú neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti sťažovateľa, čo ho viedlo k jej odmietnutiu podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

IV.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu

39. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti zistil, že dovolanie nebolo sťažovateľom na okresnom súde podané, a nebol preto

doteraz spis predložený najvyššiemu súdu. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu 7. októbra 2019 ani v čase doručenia doplnenia ústavnej

sťažnosti 12. mája 2020 najvyšší súd nemohol byť porušovateľom označeného základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, keďže vo veci dovolania sťažovateľa mu ešte

nebol predložený spisový materiál s dovolaním.

40. Preto v tejto časti ústavnej sťažnosti súd zistil zjavnú neopodstatnenosť ústavnej

sťažnosti sťažovateľa, čo ho viedlo k jej odmietnutiu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

41. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu nebol dôvod zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu