Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 642/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 10/20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiat eur a päť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 12. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Ide o konanie o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré nie je ešte

právoplatne skončené a celkovo trvá viac ako 8 rokov bez meritórneho rozhodnutia.

3. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa tiež

priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov konania v sume

475,05 €.

4. Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 4/2018 doručeným ústavnému súdu 7. februára 2018,

v ktorom okrem iného uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

ako aj ústavnej sťažnosti uvádzam nasledovné skutočnosti:

Rozpis procesných úkonov vo veci:

- dňa 13.06.2008 podaná žaloba na OS BA I. pod sp. zn. v právnej

veci žalobcu: ..., proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti SR, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 24.894,44 eur,

vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Kučerovej

- dňa 11.07.2008 spis predložený na odstránenie vád návrhu

- dňa 08.08.2008 úprava VSÚ na pripojenie spisov , ,

, , , , , ,

, , ...

- dňa 23.06.2009 žalobcovi a dňa 22.06.2009 žalovanému doručené upovedomenie

o postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na OS PN...

- dňa 08.10.2009 exp. žalobcovi upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti

doručenej dňa 18.09.2009

- dňa 16.11.2009 žalobcovi doručené tlačivo o osobných majetkových a zárobkových

pomeroch na vyplnenie...

- dňa 20.11.2009 doručené vyjadrenie žalobcu s požadovanými prílohami

- dňa 17.12.2009 vydané uznesenie - nepriznanie oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov + neustanovenie zástupcu z radov advokátov žalobcovi - PPL 27.08.2010

v spojení s uzn. KS TT 24022/2010-240

- dňa 29.12.2009 doručené odvolanie

- 21.01.2010 spis predložený KS v Trnave na základe odvolania žalobcu dňa

07.07.2010 vydané uznesenie KS v Trnave pod sp. zn. -240 súd priznal

žalobcovi oslobodenie od SP (95%) a ustanovil mu zástupcu CPP- PPL 27.08.2010...

- dňa 08.09.2010 doručené dovolanie žalobcu voči uzneseniu KS v Trnave č.l. 240

- dňa 29.09.2010 vydané uznesenie - ustanovenie PZ žalobcovi (JUDr. Milan

Kuhajda) – PPL 04.03.2011

- dňa 18.10.2010 doručený návrh na prerušenie konania PZ žalobcu do skončenia

konania o dovolaní

- dňa 03.11.2010 doručená žiadosť žalobcu o zaslanie uznesenia z 29.09.2010

o ustanovení PZ, ktoré mu nebolo doručené

- dňa 10.02.2011 exp. uznesenie z 29.09.2010 žalobcovi

- dňa 19.04.2011 vydané uznesenie o prerušení konania do skončenia dovolacieho

konania - PPL 13.05.2011

- dňa 09.06.2011 spis predložený NS SR na základe dovolania

- dňa 07.11.2011 doručené odmietnutie dovolania NS SR - dovolanie nebolo

parafované PZ dňa 09.11.2011 vec náhodným výberom pridelená JUDr. Jane Jarošovej na

základe opatrenia 1 Spr z 08.11.2011 (oddelenie C)

- dňa 01.06.2012 vec náhodným výberom pridelená JUDr. Lucii Chrupkovej PhD. na

základe opatrenia z 30.05.2012 (spisy 13C)

- dňa 04.09.2012 vec pridelená JUDr. Jane Jarošovej...

- dňa 31.12.2012 doručená žiadosť CPP o informáciu o výsledku dovolacieho

konania

- dňa 25.02.2013 - odpovedané na žiadosť

- dňa 17.05.2013 spis pridelený JUDr. Terézie Mecelovej na základe opatrenia

z 08.11.2011...

- dňa 24.07.2013 doručená kópia dovolania z č.l. 249 PZ žalobcu na podpísanie

a opät. zaslanie súdu

- dňa 25.07.2013 doručené právnym zástupcom žalobcu podpísané dovolanie

- dňa 01.08.2013 vydané uznesenie - výzva na doplnenie dovolania, PZ žalobcu

doručené 08.08.2013 - PPL 24.08.2013

- dňa 21.08.2013 doručené vyjadrenie PZ žalobcu k dovolaniu

- dňa 05.09.2013 doručené podanie žalobcu týkajúce sa výzvy na doplnenie

dovolania

- dňa 01.10.2013 predloženie spisu NS SR na rozhodnutie o dovolaní žalobcu

- dňa 14.07.2014 doručené uznesenie NS SR zo dňa 29.05.2014 - odmietnutie

dovolania, PPL 18.08.2014

- dňa 18.08.2014 mailom doručená žiadosť PZ žalobcu o predĺženie lehoty na

úhradu SP

- dňa 25.08.2014 doručené vyčíslenie trov konania PZ žalobcu dňa 2.10.2014

vykonaná lustrácia žalobcu v Sociálnej poisťovni

- dňa 02.10.2014 doručená výzva + fotokópia výzvy na úhradu SP žalobcovi z č.l.

246

- dňa 13.10.2014 doručená žiadosť CPP o poskytnutie súčinnosti - doručenie kópií

rozhodnutí a dovolania

- dňa 21.10.2014 CPP doručené požadované písomnosti

- dňa 27.10.2014 doručené rozhodnutie CPP o zmene právneho zastúpenia žalobu -

pridelený JUDr. Mgr. Marián Kropaj

- dňa 06.11.2014 zistené, že SP vo výške 40,54 eur nie je uhradený

- dňa 04.12.2014 bol JUDr. Mgr. Marián Kropaj nahliadnuť do spisu + predloženie

splnomocnenia na PZ žalobcu

- dňa 12.01.2015 doručená žiadosť JUDr. Mariany Lechmanovej o zaslanie fotokópií

rozhodnutí (KS a NS) a plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu

- dňa 15.01.2015 vydané uznesenie na úhradu SP za vyhotovenie fotokópií pre PZ

žalobcu, PPL 07.02.2015

- dňa 17.06.2015 vytýčený termín pojednávania na T: 21.10.2015, exp. predvolania

s prílohami dňa 15.10.2015 mailom doručené vyjadrenie žalovanej k návrhu

- dňa 20.10.2015 mailom doručená žiadosť PZ žalobcu o odročenie pojednávania

z dôvodu krátkosti času na vykonanie konzultácie s klientom

- dňa 20.10.2015 mailom oznámené žalovanej o odročení pojednávania na žiadosť

PZ žalobcu dňa 20.10.2015 mailom doručené oznámenie žalovanej, že berie odročenie na

vedomie dňa 21.10.2015 doručené vyjadrenie žalovanej k návrhu s poverením na

zastupovanie zamestnancom

- dňa 21.10.2015 pojednávanie odročené na T: 13.01.2016 o 09,00 hod. v budove

ÚVTOS

- dňa 29.05.2015 expedované predvolania + upovedomený ÚVTOS za účelom

zabezp. poj. miest.

- dňa 09.11.2015 doručená kladná odpoveď ÚVTOS

- dňa 10.11.2015 doručený návrh PZ žalobcu na pripustenie ďalších účastníkov do

konania na strane žalovanej

- dňa 16.12.2015 vydané uznesenie o pripustení ďalších účastníkov na strane

žalovanej (GR ZVS a ÚVTOS a ÚVV Leopoldov), PPL 23.12.2015

- dňa 16.12.2015 doručovanie uznesenia účastníkom a predvolania na novým

účastníkom s prílohami

- dňa 21.12.2015 doručený návrh PZ žalobcu na pripustenie ďalších účastníkov do

konania na strane žalovanej + návrh na odročenie pojednávania z dôvodu posúdenia

splnenia podmienok na vykonanie pojednávania na základe rozhodnutia o pripustení

ďalších účastníkov do konania na strane žalovanej

- dňa 22.12.2015 mailom zaslané upovedomenie o ponechaní termínu pojednávania

PZ žalobcu dňa 22.12.2015 mailom PZ žalobcu doručená akceptácia upovedomenia súdu

dňa 22.12.2015 vydané uznesenie o pripustení ďalších účastníkov do konania na strane

žalovanej (MS SR, ÚVTOS a ÚVV )- PPL 31.12.2015

- dňa 05.01.2016 požiadal telefonicky pracovník ÚVTOS a ÚVV o zaslanie

fotokópie návrhu - doručené 11.01.2016

- dňa 04.01.2016 doručená námietka miestnej príslušnosti, premlčania, nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie a vyjadrenie GR ZVJS k návrhu, prílohy

- dňa 07.01.2016 doručené vyjadrenie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov k návrhu

- dňa 08.01.2016 mailom doručené ospravedlnenie neúčasti žalovanej v I. rade na

pojednávaní 13.01.2016 z dôvodu kolízie pojednávaní

- dňa 08.01.2016 mailom doručené ospravedlnenie neúčasti žalovaného v IV. rade

na pojednávaní 13.01.2016 z dôvodu kolízie pojednávaní

dňa 08.01.2016 doručená námietka premlčania ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

- dňa 11.01.2016 mailom upovedomení účastníci o zrušení termínu pojednávania

z dôvodu, že uznesenie č.l. 394 z 22.12.2015 nie je právoplatné

- dňa 13.01.2016 doručené ospravedlnenie neúčasti žalovanej v I. rade a žalovanej

v IV. rade na pojednávaní 13.01.2016 z dôvodu kolízie pojednávaní, vyjadrenie žalovaného

v IV. rade k návrhu

- dňa 14.07.2016 doručená žiadosť žalobcu o odstúpenie podaní príslušným sudcom

a žiadosť o vytýčenie pojednávania

- dňa 17.08.2016 zistené telefonicky na GR ZVJS, že žalobca sa toho času nachádza

v ÚVTOS a ÚVV

- dňa 22.08.2016 doručená žiadosť do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o oznámenie

vhodných dní na pojednávanie v októbri a novembri

- dňa 08.09.2016 doručená odpoveď ÚVTOS a ÚVV Leopoldov - kedykoľvek

- dňa 30.09.2016 doručená urgencia priznania trov konania od JUDr. Milana

Kuhajdu

- dňa 14.10.2016 doručené plnomocenstvo na nahliadnutie do spisu udelené

žalobcom JUDr. Mariane Lechmanovej zo dňa 12.03.2016

- dňa 09.11.2016 bolo JUDr. Kuhajdovi doručené oznámenie - o nároku na náhradu

trov rozhoduje CPP

- dňa 04.11.2016 boli PZ žalobcu doručené vyjadrenia žalovaných, poučenie a výzva

na vyjadrenie

- dňa 11.11.2016 doručený mailom dopyt JUDr. Kuhajdu ohľadom vyúčtovania trov

konania

- dňa 18.11.2016 doručené vyjadrenie žalobcu k tvrdeniam žalovaných

- dňa 28.11.2016 doručené vyjadrenie PZ žalobcu k tvrdeniam žalovaných

- dňa 06.12.2016 bol na účet súdu žalobcom zložený súdny poplatok za podanie

žaloby vo výške 40,64 eur

- dňa 06.12.2016 bol na účet súdu žalobcom zložený súdny poplatok za podanie

žaloby vo výške 34,04 eur

- dňa 22.12.2016 spísaný VSÚ úradný záznam, že žalobca bol vyzvaný na úhradu SP

v nesprávnej výške, preto je potrebné mu vrátiť 34,04 eur - vrátené 22.12.2016

- dňa 27.03.2017 vyhotovených 5 fotokópií vyjadrenia žalobcu z č.l. 495 a exp. spolu

s vyjadrením PZ žalobcu z č.l. 499 žalovaným elektronicky so zaručeným elektronickým

podpisom

- dňa 02.01.2017 doručená žiadosť žalobcu o zaslanie čitateľného platobného

predpisu

- dňa 03.01.2017 zadaná úprava VSÚ na oznámenie žalobcovi, že bol vyzvaný na

úhradu SP v nesprávnej výške, preto je potrebné mu vrátiť 34,04 eur - vrátené 22.12.2016

- dňa 20.01.2017 informovaný JUDr. Kuhajda o tom, že jeho podklady budú

odstúpené CPP

- dňa 07.03.2017 doručená žiadosť JUDr. Kuhajdu o vrátenie podkladov

k vyúčtovaniu

- dňa 06.04.2017 doručené vyjadrenie GR ZVJS k vyjadreniu žalobcu zo dňa

11.11.2016

- dňa 10.04.2017 doručené vyjadrenie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v zmysle výzvy

- dňa 11.04.2017 doručené vyjadrenie ÚVTOS a ÚVV v zmysle výzvy

- dňa 05.06.2017 doručená opakovaná žiadosť žalobcu ohľadom zaslania čitateľnej

výzvy na úhradu SP

- dňa 18.08.2017 doručená žalovaným listiny z č.l. 518-521, 523, 525 s výzvou na

vyjadrenie, ak uznajú za vhodné

- dňa 23.08.2017 doručená žalobcovi výzva

- dňa 05.09.2017 doručená odpoveď žalobcu na výzvu

- dňa 04.10.2017 doručené oznámenie žalobcovi

- dňa 16.11.2017 doručené vyjadrenie žalobcu (stále zastúpený JUDr. Mgr.

Kropajom)

- dňa 06.12.2017 preverenie vrátenia súdneho poplatku v sume 34,04 eur

- dňa 08.01.2018 exp. predvolanie na pojednávanie na

V predmetnom konaní sa rozhodovalo o procesnom podaní žalobcu týkajúceho sa

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, preto sa týmto podaním súd musel zaoberať

až do právoplatného rozhodnutia o tomto podaní, pričom žalobca využil nie len riadny ale

aj mimoriadny opravný prostriedok, napriek tomu, že mu bolo takmer úplne vyhovené, čo sa

jeho oslobodenia od súdnych poplatkov týkalo.

Obdobia nečinnosti súdu boli spôsobené množstvom vecí v senáte sudcov, ktorí

v danom období vybavovali od 600 do 900 vecí v pojednávacej agende, z toho dôvodu boli

prednostne vykonávané úkony vo veciach, ktoré na súd napadli skôr, teda boli staršie ako

5 rokov.“

5. Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie úkonov, aké

uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

6. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 22. februára

2018 sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu takto:

„Vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní na

Okresnom súde Piešťany, predsedníčka Okresného súdu Piešťany predložila k veci svoje

stanovisko, v ktorom iba rozpísala chronológiu úkonov a v závere uviedla, že obdobia

nečinnosti súdu boli spôsobené množstvom vecí v senáte sudcov, ktorí v danom období

vybavovali od 600 do 900 vecí v pojednávacej agende, z toho dôvodu boli prednostne

vykonávané úkony vo veciach, ktoré súdu napadli skôr. teda boli staršie ako 5 rokov.

Sťažovateľ využíval všetky procesné práva, ktoré v postavení účastníka konania má.

Ani množstvo nevybavených vecí a veľká agenda spisov pripadajúca na jedného sudcu,

nezbavujú súd povinnosti konať bez prieťahov.

Sťažovateľ sa aktívne podieľa na rýchlom ukončení súdneho sporu, na každé podanie

zo strany súdu reagoval rýchlo a bezodkladne.

Zo súdneho spisu vyplýva, že súd mal od samého začiatku k dispozícii všetko

potrebné. Uplatňovanie procesných práv účastníkom konania, nemôže byť na ťarchu

sťažovateľovi. Súd vo veci mohol a mal riadne a včas konať od začiatku. Nesprávne

rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa súdneho poplatku spôsobilo značné prieťahy

v súdnom spore sťažovateľa.

Aj ESĽP uviedol, že prevzatie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru si často vyžaduje

prijatie pozitívnych opatrení. V takom prípade sa štát nemôže obmedziť na to. aby ostal

pasívny. Preto nečinnosť alebo neefektívnosť pri prijatí takýchto opatrení je dôvodom na

skonštatovanie porušenia práva. Právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru spadá do tejto kategórie záväzkov.

Takže už len to, že v jednom konaní spis putoval niekoľko rokov medzi viacerými

sudcami svedčí o tom, že neboli prijaté ani použité žiadne pozitívne opatrenia (alebo boli

neefektívne), ktoré by zabránili prieťahom. Toto teda tiež nemožno použiť na

ospravedlnenie prieťahov.

Sťažovateľ podal hneď na začiatku riadne spísaný návrh - čo nespochybnil ani súd

I. stupňa. Hneď na začiatku predložil všetky podklady a žiadosti potrebné k tomu, aby súd

mohol vo veci konať hneď od začiatku riadne a plynule.

Upriamujeme pozornosť Ústavného súdu na fakt, že ani Okresný súd Piešťany vo

svojom stanovisku nenamietal, že by sa sťažovateľ nejakým spôsobom pričinil o prieťahy, že

by podal nekvalifikovaný návrh, že by spravil niečo nesprávne, a Okresný súd Piešťany ani

nenamietal výšku finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje sťažovateľ.“

K veci sa vyjadril aj samotný sťažovateľ v podaní z 24. februára 2018 doručenom

ústavnému súdu 1. marca 2018, v ktorom v závere žiadal ústavný súd, aby jeho sťažnosti

v plnom rozsahu vyhovel.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom...

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z (ďalej len „“), ktorý určuje, že súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania (obdobne predtým a

účinného do 30. júna 2016).

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

12.1 Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd zo spisu nezistil, že

by išlo o zložitú vec. Sťažovateľ si uplatňoval od žalovaného (Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky a neskôr aj ďalších žalovaných, ústavov na výkon trestu odňatia

slobody Leopoldov a , Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a podobne) zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 750 000 Sk za to, že

boli údajne porušené jeho osobnostné práva podľa a nasl.

v súvislosti s rozsahom sledovania televízie v od 23. novembra 2007 do 30. mája 2008

[podľa vyjadrenia jedného zo žalovaných, a to generálneho riaditeľstva z 30. decembra

2015 (č. l. 400 v spise) sa sťažovateľ v období („od 15.02.2008 do 05.03.2008 nachádzal

na liečení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu slobody

v Trenčíne“, pozn.)], keď mal byť znevýhodnený oproti iným väzňom, obdobne mal byť

vystavený pobytu v ponižujúcom prostredí a napokon sa mal stať objektom týrania zo

strany personálu väznice, čím mal byť porušený o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), o výkone trestu

odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jednotlivých čl. dohovoru, ako

aj o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [zo spisu vyplýva, že v

obdobnej veci sťažovateľa ochrana osobnosti – sledovanie televízie bol vydaný rozsudok

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 25. októbra 2011 o zamietnutí jeho

žalobného návrhu, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co

140/2012 z 15. mája 2013 (č. l. 406 až č. l. 427 v spise)].

12.2 Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, dospel ústavný súd k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

v podstatnej miere prispeli aj niektoré okolnosti na strane sťažovateľa. Návrh sťažovateľa

na začatie konania nemal zákonom požadované náležitosti, bol nejasný, nezrozumiteľný

a tiež aj nečitateľný, k návrhu nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy a podal ho navyše

na miestne nepríslušnom súde (Okresný súd Bratislava I, pozn.). Sťažovateľ dopĺňal svoj

návrh na začatie konania a jeho petit a tiež navrhol ďalších účastníkov na strane žalovaných

prvýkrát až 10. novembra 2015 (č. l. 370 spisu), teda po viac ako 7 rokoch od podania

žaloby. Obdobne podával opravné prostriedky proti procesným rozhodnutiam okresného

súdu (pozri bod 4) a žiadal tiež dvakrát odročiť termín pojednávania (prvýkrát, že nemal

možnosť sa oboznámiť s vyjadrením žalovaného v októbri 2015 a tiež 21. decembra 2015

žiadal odročiť pojednávanie konané v januári 2016) z dôvodu, že neboli pribratí do konania

ďalší žalovaní. Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako

účastník konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy

vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša

zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani

na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach

ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne

, ).

12.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania od roku 2008, resp. 2009, po

postúpení veci okresnému súdu je už samo osebe neprimerané. Okresný súd rozhodoval

v priebehu konania iba o procesných otázkach, ako to vyplýva z uvedenej chronológie jeho

úkonov, a tieto úkony spočiatku vykonával s veľkým časovým odstupom a neefektívne.

Svedčí o tom skutočnosť, že po vrátení spisu z dovolacieho súdu (7. november 2011) ako

predčasne predloženého urobil ďalší procesný úkon až 11. júla 2013 (nečinnosť viac ako 20

mesiacov). Takisto návrh sťažovateľa predložil na vyjadrenie žalovanému až po 7 rokoch

od postúpenia návrhu okresnému súdu ako miestne príslušnému súdu (17. jún 2009). Prvé

pojednávanie nariadené už 16. júna 2015 na 21. október 2015 musel okresný súd tiež

odročiť, pretože vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo doručené okresnému súdu až

15. októbra 2015. Vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 21. októbra 2015 (č. l. 357 až

č. l. 361) navyše žalovaný (ministerstvo) spochybnil svoju pasívnu legitimáciu v spore

a žiadal jeho žalobu odmietnuť aj pre vady žalobného návrhu. Obdobne spochybnili svoju

pasívnu legitimáciu a premlčanie nároku aj ostatní žalovaní vo vyjadreniach doručených

okresnému súdu v januári 2016. Okresnému súdu možno vytknúť najmä to, že sa dostatočne

nevenoval zákonným náležitostiam návrhu, nevyzýval jeho právneho zástupcu na

odstraňovanie nedostatkov a zrušil tiež dve nariadené pojednávania, čím nedokázal o návrhu

sťažovateľa rozhodnúť, čo nemožno vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania akceptovať.

Ústavný súd berie na zreteľ, že v konaní je nariadené pojednávanie na 14. máj 2018.

13. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za

zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho

neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Ústavný súd tak

nemohol súhlasiť ani s obranou okresného súdu spočívajúcou v personálnych problémoch

(počet vecí) ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy

v konaní. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

III. ÚS 17/0, ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že

doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn.

, došlo aj k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

17. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Ústavný súd môže podľa , ale aj nemusí

priznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom

súde.

18. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodu, že „dochádza k prieťahom už osem rokov. Dlhých osem rokov

odo dňa podania návrhu na začatie konania je sťažovateľ v stave právnej neistoty“.

19. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie aj

finančného zadosťučinenia, ale nie v požadovanej výške (v tejto časti jeho žiadosti

nevyhovel – pozri výrok nálezu v bode 5). Z ďalšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu

(sťažovateľ podal už celkom 106 sťažností, pozn.) je známe, že sťažovateľ opakovane

podáva na všeobecné súdy nedostatočne kvalifikované až chaotické podania, ktorými

zaťažuje súdne a iné štátne orgány v Slovenskej republike. Rovnako zneužíva vyťaženosť

orgánov ochrany ľudských práv v Európskej únii, ktoré niekedy dobre nerozpoznajú

skutočné ciele a zámery sťažovateľa (právoplatne odsúdeného za závažné trestné činy na

doživotný trest) získať zo svojich káuz čo najviac finančných prostriedkov bez ohľadu na

podstatu týchto sporov, ktoré sú prevažne len hypotetickej povahy, keďže nie sú reálne

podložené aj riadnymi dôkazmi. K tomuto konštatovaniu o priznaní finančného

zadosťučinenia sťažovateľovi v minimálnej výške podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku) však prispeli aj iné okolnosti danej veci (správanie sťažovateľa bod

12.2) a najmä charakter veci (v obdobnej veci nebolo všeobecným súdom takejto žalobe

sťažovateľa už vyhovené, pozri bod 12.1).

20. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 475,05 €, a to za tri úkony právnej služby (dva

úkony urobené v roku 2017 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie sťažnosti)

a jeden urobený v roku 2018 (vyjadrenie sťažovateľa z 20. februára 2018 v sume 153,50 €

a k tomu 9,21 € režijný paušál.)

21. Ústavný súd v tejto právnej veci rozhodol priznať sťažovateľovi úhradu za tri

úkony právnej služby v celkovej sume 475,05 €, ktorú uložil zaplatiť okresnému súdu na

účet jeho právnej zástupkyne ( v spojení s

) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu (

).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 7. marca 2018