Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 454/2020
PDF · 128.53 KB
No categories available
III. ÚS 454/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra
2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku
a Roberta Šorla (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Petrou Hromádkovou, Széchenyiho 6, Štúrovo, pre namietané porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Er 917/2005 a postupom súdneho exekútora
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1582/2005 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
12. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu
Komárno (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 917/2005
a postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. EX 1582/2005. Okrem konštatovania porušenia jej práv sťažovateľka
od každého z porušovateľov žiada finančné zadosťučinenie 3 000 €, teda spolu 6 000 €,
a náhradu trov konania 375,24 €.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke bola platobným rozkazom, ktorý sa
stal vykonateľným ešte v roku 2005, proti obchodnej spoločnosti priznaná pohľadávka
na zaplatenie sumy 1 716,09 € s príslušenstvom. Následne okresný súd súdnemu
exekútorovi v roku 2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 15. júna 2020 bolo
sťažovateľke doručené upovedomenie o skončení starej exekúcie, na základe ktorého
exekútorovi uhradila trovy exekúcie v sume 42 €. Z výpisu z obchodného registra
sťažovateľka zistila, že povinná obchodná spoločnosť je stále zapísaná v obchodnom
registri. Porušenie svojich práv sťažovateľka vidí v tom, že exekučné konanie prebiehalo
15 rokov, no exekútor nič nevymohol.
3. Domnievala sa, že jej v konaní mohla vzniknúť škoda postupom súdneho
exekútora, preto podala na okresnom súde sťažnosť, aby preskúmal postup exekútora
a súdu. Sťažovateľka sa domnieva, že exekútor zmaril exekúciu, keď nezablokoval majetok
obchodnej spoločnosti a nezisťoval jej platobnú schopnosť. Predsedníčka okresného súdu
na jej sťažnosť uviedla, že ju považuje za nedôvodnú, keďže žiadne prieťahy v konaní
nezistila, a v časti voči súdnemu exekútorovi jej sťažnosť postúpila Slovenskej komore
exekútorov, od ktorej sa sťažovateľka odpovede do podania ústavnej sťažnosti nedočkala.
4. Sťažovateľka namietané porušenie svojich práv vidí v tom, že počas celého
konania nedostala od exekútora a ani zo súdu žiadne oznámenie. Súd sa nezaujímal o postup
exekútora a počas pätnástich rokov bol vo veci vykonaný len nepatrný počet úkonov.
Sťažovateľka exekútorovi osobitne vytkla, že nepodal podnet obchodnému registru
z dôvodu, že povinný neukladal do zbierky listín riadnu účtovnú závierku. Ďalej mu vytkla,
že už skôr mohol konanie zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Prieťahy v konaní jej
spôsobili stratu právnej istoty, ale aj nárast pohľadávky, a teda potenciálnej škody.
5. Sťažovateľka tvrdí, že exekučný súd a komora exekútorov sa nemôžu jej ujmou
zaoberať pre nedostatok právomoci. Z toho odvodzuje právomoc ústavného súdu a žiada
finančné zadosťučinenie vo výške vzniknutej škody, ktorá spočíva v tom, že jej pohľadávka
s príslušenstvom – spolu približne 6 000 € nebola vymožená.
II. Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
8. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je neprípustný.
10. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
III. Predbežné prerokovanie návrhu
11. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa napĺňa
na orgáne, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv
(II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, IV. ÚS 70/02). Podstata exekučného konania je
však odlišná. Konanie nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty právoplatným rozhodnutím
súdu, ale k vymoženiu pohľadávky. Štát túto činnosť zabezpečuje prostredníctvom
exekútorov, ktorí sú štátom určenými a splnomocnenými osobami na vykonávanie núteného
výkonu exekučných titulov.
12. Postavenie okresného súdu vo vzťahu k vykonávaniu kontroly nad exekúciou sa
obmedzuje len na rozhodovanie o čiastkových návrhoch účastníkov exekučného konania
tak, ako sú presne vymedzené v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku.
V prípade sťažovateľky je zrejmé, že okresný súd ešte v roku 2006 vyhovel jej návrhu
na vykonanie exekúcie a poveril ňou vybratého exekútora na vykonanie exekúcie. Žiadne
ďalšie návrhy sťažovateľky, o ktorých by bol okresný súd povinný rozhodnúť, z obsahu jej
ústavnej sťažnosti nevyplývajú. Sťažovateľka sa nesprávne domnieva, že okresný súd mal
vykonávať kontrolu exekučnej činnosti. Kontrola činnosti súdneho exekútora a jeho
zodpovednosť vo vzťahu k účastníkom exekučného konania a tretím subjektom je
predmetom osobitných konštrukcií, ktoré sú uvedené v jednotlivých ustanoveniach
Exekučného poriadku. V týchto mechanizmoch však okresný súd nemá žiadne osobitné
právomoci, keďže koná len o jednotlivých návrhoch účastníkov exekučného konania. Medzi
nepochybne dlhým časovým obdobím, v ktorom neúspešne prebiehala exekúcia,
a činnosťou okresného súdu nie je žiaden súvis. Preto sú tvrdenia sťažovateľky vo vzťahu
k porušeniu jej ústavného práva okresným súdom zjavne neopodstatnené a v tejto časti ich
treba podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnuť.
13. K tomu treba uviesť, že voľba súdneho exekútora počas trvania exekučného
konania, ktoré bolo začaté na návrh sťažovateľky, bolo vecou jej rozhodnutia. Sťažovateľka
si exekútora vybrala pri začatí exekučného konania (§ 29 Exekučného poriadku) a počas
celého roky trvajúceho exekučného konania mohla podať návrh na jeho zmenu
(§ 44 ods. 10 Exekučného poriadku). Ak nebola spokojná s výkonom exekučnej činnosti,
mohla podať sťažnosť na exekútora podľa § 218a Exekučného poriadku. Kontrolu nad
činnosťou exekútora nevykonáva okresný súd, ale iné orgány, predovšetkým Slovenská
komora exekútorov a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
14. Nemožno vylúčiť situáciu, že súdny exekútor pri výkone svojej činnosti
nesprávnym postupom vrátane vlastnej nečinnosti spôsobí ktorémukoľvek účastníkovi
exekučného konania alebo aj tretej osobe škodu. Pred poslednou veľkou novelizáciou
Exekučného poriadku, ktorá bola vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z., platil § 33 ods. 1
Exekučného poriadku, podľa ktorého ak zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
Exekučného poriadku. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Z týchto ustanovení pred novelizáciou Exekučného poriadku teda možno dospieť k záveru,
že v prípade, ak exekútor svojou nečinnosťou spôsobil škodu, bolo možné si ju uplatniť
podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
15. Po poslednej veľkej novelizácií Exekučného poriadku podľa § 31 tohto predpisu
platí, že exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti.
Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor sa
zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Náhradu
škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej
zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo
uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora
na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom,
len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.
16. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že zodpovednosť súdneho exekútora nie je len
v rovine možného vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti, ale aj v rovine zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci či občianskoprávnej zodpovednosti tak, ako
ju v súčasnosti upravuje § 31 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Možnosť uplatnenia škody voči exekútorovi v dôsledku porušenia jeho
povinností treba považovať za právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľke priznáva
na účel kompenzácie prípadných negatívnych dôsledkov porušenia jej základných práv
a slobôd, resp. na odstránenie následkov, ktoré jej podľa jej tvrdení boli spôsobené
nečinnosťou exekútora.
17. Napokon treba uviesť, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Preto je rozhodujúce zistenie
neodôvodnených prieťahov predovšetkým v čase podania sťažnosti. Ak v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej
sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 126/2019). Sťažovateľke bolo ešte 15. júna 2020 doručené upovedomenie o skončení
starej exekúcie, pričom sťažnosť podala 12. novembra 2020. Preto je jej ústavná sťažnosť
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde zjavne neopodstatnená.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu