Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 454/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku

a Roberta Šorla (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Petrou Hromádkovou, Széchenyiho 6, Štúrovo, pre namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom súdneho exekútora

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1582/2005 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

12. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

48 ods. 2 (ďalej len ,a“) postupom Okresného súdu

Komárno (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. EX 1582/2005. Okrem konštatovania porušenia jej práv sťažovateľka

od každého z porušovateľov žiada finančné zadosťučinenie 3 000 €, teda spolu 6 000 €,

a náhradu trov konania 375,24 €.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke bola platobným rozkazom, ktorý sa

stal vykonateľným ešte v roku 2005, proti obchodnej spoločnosti priznaná pohľadávka

na zaplatenie sumy 1 716,09 € s príslušenstvom. Následne okresný súd súdnemu

exekútorovi v roku 2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 15. júna 2020 bolo

sťažovateľke doručené upovedomenie o skončení starej exekúcie, na základe ktorého

exekútorovi uhradila trovy exekúcie v sume 42 €. Z výpisu z obchodného registra

sťažovateľka zistila, že povinná obchodná spoločnosť je stále zapísaná v obchodnom

registri. Porušenie svojich práv sťažovateľka vidí v tom, že exekučné konanie prebiehalo

15 rokov, no exekútor nič nevymohol.

3. Domnievala sa, že jej v konaní mohla vzniknúť škoda postupom súdneho

exekútora, preto podala na okresnom súde sťažnosť, aby preskúmal postup exekútora

a súdu. Sťažovateľka sa domnieva, že exekútor zmaril exekúciu, keď nezablokoval majetok

obchodnej spoločnosti a nezisťoval jej platobnú schopnosť. Predsedníčka okresného súdu

na jej sťažnosť uviedla, že ju považuje za nedôvodnú, keďže žiadne prieťahy v konaní

nezistila, a v časti voči súdnemu exekútorovi jej sťažnosť postúpila Slovenskej komore

exekútorov, od ktorej sa sťažovateľka odpovede do podania ústavnej sťažnosti nedočkala.

4. Sťažovateľka namietané porušenie svojich práv vidí v tom, že počas celého

konania nedostala od exekútora a ani zo súdu žiadne oznámenie. Súd sa nezaujímal o postup

exekútora a počas pätnástich rokov bol vo veci vykonaný len nepatrný počet úkonov.

Sťažovateľka exekútorovi osobitne vytkla, že nepodal podnet obchodnému registru

z dôvodu, že povinný neukladal do zbierky listín riadnu účtovnú závierku. Ďalej mu vytkla,

že už skôr mohol konanie zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Prieťahy v konaní jej

spôsobili stratu právnej istoty, ale aj nárast pohľadávky, a teda potenciálnej škody.

5. Sťažovateľka tvrdí, že exekučný súd a komora exekútorov sa nemôžu jej ujmou

zaoberať pre nedostatok právomoci. Z toho odvodzuje právomoc ústavného súdu a žiada

finančné zadosťučinenie vo výške vzniknutej škody, ktorá spočíva v tom, že jej pohľadávka

s príslušenstvom – spolu približne 6 000 € nebola vymožená.

II. Relevantná právna úprava

6. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

8. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je neprípustný.

10. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III. Predbežné prerokovanie návrhu

11. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa napĺňa

na orgáne, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv

(, , , ). Podstata exekučného konania je

však odlišná. Konanie nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty právoplatným rozhodnutím

súdu, ale k vymoženiu pohľadávky. Štát túto činnosť zabezpečuje prostredníctvom

exekútorov, ktorí sú štátom určenými a splnomocnenými osobami na vykonávanie núteného

výkonu exekučných titulov.

12. Postavenie okresného súdu vo vzťahu k vykonávaniu kontroly nad exekúciou sa

obmedzuje len na rozhodovanie o čiastkových návrhoch účastníkov exekučného konania

tak, ako sú presne vymedzené v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku.

V prípade sťažovateľky je zrejmé, že okresný súd ešte v roku 2006 vyhovel jej návrhu

na vykonanie exekúcie a poveril ňou vybratého exekútora na vykonanie exekúcie. Žiadne

ďalšie návrhy sťažovateľky, o ktorých by bol okresný súd povinný rozhodnúť, z obsahu jej

ústavnej sťažnosti nevyplývajú. Sťažovateľka sa nesprávne domnieva, že okresný súd mal

vykonávať kontrolu exekučnej činnosti. Kontrola činnosti súdneho exekútora a jeho

zodpovednosť vo vzťahu k účastníkom exekučného konania a tretím subjektom je

predmetom osobitných konštrukcií, ktoré sú uvedené v jednotlivých ustanoveniach

Exekučného poriadku. V týchto mechanizmoch však okresný súd nemá žiadne osobitné

právomoci, keďže koná len o jednotlivých návrhoch účastníkov exekučného konania. Medzi

nepochybne dlhým časovým obdobím, v ktorom neúspešne prebiehala exekúcia,

a činnosťou okresného súdu nie je žiaden súvis. Preto sú tvrdenia sťažovateľky vo vzťahu

k porušeniu jej ústavného práva okresným súdom zjavne neopodstatnené a v tejto časti ich

treba podľa odmietnuť.

13. K tomu treba uviesť, že voľba súdneho exekútora počas trvania exekučného

konania, ktoré bolo začaté na návrh sťažovateľky, bolo vecou jej rozhodnutia. Sťažovateľka

si exekútora vybrala pri začatí exekučného konania (§ 29 Exekučného poriadku) a počas

celého roky trvajúceho exekučného konania mohla podať návrh na jeho zmenu

(§ 44 ods. 10 Exekučného poriadku). Ak nebola spokojná s výkonom exekučnej činnosti,

mohla podať sťažnosť na exekútora podľa § 218a Exekučného poriadku. Kontrolu nad

činnosťou exekútora nevykonáva okresný súd, ale iné orgány, predovšetkým Slovenská

komora exekútorov a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

14. Nemožno vylúčiť situáciu, že súdny exekútor pri výkone svojej činnosti

nesprávnym postupom vrátane vlastnej nečinnosti spôsobí ktorémukoľvek účastníkovi

exekučného konania alebo aj tretej osobe škodu. Pred poslednou veľkou novelizáciou

Exekučného poriadku, ktorá bola vykonaná , platil

Exekučného poriadku, podľa ktorého ak o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá

za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa

Exekučného poriadku. Podľa bodu 3 vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri

výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Z týchto ustanovení pred novelizáciou Exekučného poriadku teda možno dospieť k záveru,

že v prípade, ak exekútor svojou nečinnosťou spôsobil škodu, bolo možné si ju uplatniť

podľa ustanovení

15. Po poslednej veľkej novelizácií Exekučného poriadku podľa § 31 tohto predpisu

platí, že exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti.

Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia . Exekútor sa

zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Náhradu

škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej

zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo

uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora

na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom,

len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.

16. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že zodpovednosť súdneho exekútora nie je len

v rovine možného vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti, ale aj v rovine zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci či občianskoprávnej zodpovednosti tak, ako

ju v súčasnosti upravuje § 31 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. Možnosť uplatnenia škody voči exekútorovi v dôsledku porušenia jeho

povinností treba považovať za právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľke priznáva

na účel kompenzácie prípadných negatívnych dôsledkov porušenia jej základných práv

a slobôd, resp. na odstránenie následkov, ktoré jej podľa jej tvrdení boli spôsobené

nečinnosťou exekútora.

17. Napokon treba uviesť, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Preto je rozhodujúce zistenie

neodôvodnených prieťahov predovšetkým v čase podania sťažnosti. Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(). Sťažovateľke bolo ešte 15. júna 2020 doručené upovedomenie o skončení

starej exekúcie, pričom sťažnosť podala 12. novembra 2020. Preto je jej ústavná sťažnosť

podľa zjavne neopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu