Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 371/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Tomášovou, Železničná 12, Považská Bystrica, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom okresného súdu v konaniach označených v záhlaví. Žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutých konaniach bez zbytočných prieťahov a priznal mu náhradu trov konania.

2. Matka maloletej , ktorá je dcérou sťažovateľa, podala 26. januára 2024 na okresnom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Konanie je vedené pod sp. zn. .

3. Na základe návrhu matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. mája 2024 (právoplatným 18. augusta 2024) dočasne upravil styk sťažovateľa s maloletou, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní uznesením z 15. augusta 2024 (sp. zn. ).

4. Sťažovateľ podal 19. septembra 2025 návrh na úpravu práv a povinností k maloletej do ukončenia konania o rozvode manželstva, ktorý je vedený okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd nariadil uznesením zo 6. novembra 2025 vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychológie, ktorý bol súdu doručený vo februári 2026.

5. Dňa 11. mája 2026 adresoval sťažovateľ okresnému súdu písomnú urgenciu, v ktorej žiadal, aby súd bezodkladne nariadil pojednávanie a rozhodol vo veci. Na urgenciu okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval.

6. Ani v jednom z oboch ústavnou sťažnosťou napadnutých konaní okresný súd ešte nerozhodol.

II. Argumentácia sťažovateľa

7. Podľa sťažovateľa s prihliadnutím na povahu veci, vek maloletej, doterajšiu dĺžku konaní, vykonané dôkazy a absenciu meritórneho rozhodnutia postupom okresného súdu dochádza k neprimeraným prieťahom v konaniach a k zásahu do jeho právnej istoty.

8. Maloletá dcéra má v súčasnosti takmer tri a pol roka. Nachádza sa v období, v ktorom sa formujú základné citové väzby a v ktorom je stabilita rodinných pomerov mimoriadne dôležitá. Dlhodobá nečinnosť súdu spôsobuje, že sťažovateľ nemá stabilne upravený styk s dcérou a nemôže s ňou budovať vzťah v rozsahu, ktorý odporučil súdny znalec.

9. Sťažovateľ poskytuje súdu súčinnosť, podal vlastný návrh na úpravu práv a povinností, reagoval na priebeh konania a opakovane žiadal, aby súd vo veci konal. Matka maloletej síce vyjadrila nesúhlas so znaleckým posudkom, uvedené však nemôže ospravedlniť stav, v ktorom sa vec sťažovateľa po dlhý čas neposúva k rozhodnutiu. Konania s maloletými deťmi patria medzi najcitlivejšie konania, v ktorých je súd povinný konať prednostne a bezodkladne, pretože prieťahy môžu mať nenapraviteľné následky na vývoj dieťaťa aj na výkon rodičovských práv. Vo veci sťažovateľa súd počas viac ako dvoch rokov neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, hoci všetky podstatné dôkazy sú vykonané a nič nebráni tomu, aby súd rozhodol.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. V kontexte namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd zdôrazňuje, že účelom predmetného základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie základného práva podľa preto nestačí, aby súd alebo štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva k zodpovedajúcemu právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , , ), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, , ).

13. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých si vo všeobecnosti zo strany všeobecných súdov vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a zároveň aj urýchlenosť pri rozhodovaní (m. m. ). Predmetom napadnutých konaní, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je rozhodovanie o návrhoch na úpravu, resp. zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu a po rozvode, t. j. ide o prednostnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu.

14. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na možný vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

15. Pokiaľ ide o postup vo veci konajúceho súdu, ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že konania, ktoré na okresnom súde prebiehajú o maloletej, nie je možné posudzovať jednotlivo, ale komplexne, pretože v konečnom dôsledku sa výsledky jednotlivých konaní ovplyvňujú. Ako z odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyplýva, rodičia maloletej nie sú schopní dospieť k vzájomnej dohode týkajúcej sa výkonu rodičovských práv. Svedčí o tom aj nariadené a vykonané znalecké dokazovanie a aj následný nesúhlas matky maloletej s jeho výsledkami. Pri určení ďalšieho postupu súdu je pritom potrebné zvoliť také prostriedky, aby sa zohľadnil najlepší záujem maloletej.

16. Vo veci konajúci okresný súd rozhodol o úprave výkonu práv a povinností k maloletej neodkladným opatrením (podaným matkou) právoplatným v auguste 2024, ktorým dočasne upravil styk maloletej so sťažovateľom. Sťažovateľ následne sám podal v septembri 2025 svoj návrh na úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu a okresný súd pristúpil v novembri 2025 k vykonaniu znaleckého dokazovania. Znalecký posudok mu bol doručený vo februári 2026 a, ako z prílohy preloženej sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, ten sa v máji 2026 vyjadril k vyjadreniu matky k znaleckému posudku.

17. Z uvedeného postupu okresného súdu v konaniach, ktoré spolu súvisia, nemožno konštatovať, že by okresný súd bol nečinný, keďže aktuálne zisťuje stanovisko rodičov k podanému znaleckému posudku. Preto nemožno súhlasiť s vyjadrením sťažovateľa, že okresný súd počas viac ako dvoch rokov neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Vykonanie dokazovania znaleckým posúdením je činnosťou, ktorou súd smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, a vzhľadom

na neschopnosť rodičov dohodnúť sa na úprave práv a povinností k maloletej je práve vykonané znalecké dokazovanie nevyhnutným základom pre konečné rozhodnutie vo veci, a to pre také rozhodnutie, ktoré bude v najlepšom záujme maloletej. Ústavný súd chápe a citlivo vníma potrebu sťažovateľa čo najrýchlejšieho skončenia veci týkajúcej sa úpravy jeho styku s maloletou, avšak na druhej strane je potrebné, aby rozhodnutie súdu reflektovalo v prvom rade najlepší záujem maloletej, a na to bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo si vyžaduje určitý časový priestor.

18. Celková doterajšia dĺžka konania o návrhu matky na rozvod a úpravu výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode (viac ako dva roky), ako aj konania o návrhu sťažovateľa na úpravu práv a povinností k maloletej do rozvodu (7 mesiacov) a jeho doterajší priebeh determinovaný skutočnosťou, že od augusta 2024 je dočasne upravený styk sťažovateľa s maloletou, ako aj potrebou vykonania znaleckého dokazovania nesignalizujú nečinnosť okresného súdu, ktorá by ústavnému súdu dovolila po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť sťažovateľom namietané porušenie základného práva zaručeného . Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) ako zjavne neopodstatnenú.

19. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa , a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Libor Duľa

predseda senátu