Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 371/2026
PDF · 159.27 KB
No categories available
IV. ÚS 371/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Tomášovou, Železničná 12, Považská Bystrica, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. 14P/13/2024 a sp. zn. 14P/116/2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaniach označených v záhlaví. Žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutých konaniach bez zbytočných prieťahov a priznal mu náhradu trov konania.
2. Matka maloletej , ktorá je dcérou sťažovateľa, podala 26. januára 2024 na okresnom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Konanie je vedené pod sp. zn. 14P/13/2024.
3. Na základe návrhu matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd uznesením sp. zn. 14P/66/2024 zo 16. mája 2024 (právoplatným 18. augusta 2024) dočasne upravil styk sťažovateľa s maloletou, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní uznesením z 15. augusta 2024 (sp. zn. 15CoP/148/2024).
4. Sťažovateľ podal 19. septembra 2025 návrh na úpravu práv a povinností k maloletej do ukončenia konania o rozvode manželstva, ktorý je vedený okresným súdom pod sp. zn. 14P/116/2025. Okresný súd nariadil uznesením zo 6. novembra 2025 vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychológie, ktorý bol súdu doručený vo februári 2026.
5. Dňa 11. mája 2026 adresoval sťažovateľ okresnému súdu písomnú urgenciu, v ktorej žiadal, aby súd bezodkladne nariadil pojednávanie a rozhodol vo veci. Na urgenciu okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval.
6. Ani v jednom z oboch ústavnou sťažnosťou napadnutých konaní okresný súd ešte nerozhodol.
II. Argumentácia sťažovateľa
7. Podľa sťažovateľa s prihliadnutím na povahu veci, vek maloletej, doterajšiu dĺžku konaní, vykonané dôkazy a absenciu meritórneho rozhodnutia postupom okresného súdu dochádza k neprimeraným prieťahom v konaniach a k zásahu do jeho právnej istoty.
8. Maloletá dcéra má v súčasnosti takmer tri a pol roka. Nachádza sa v období, v ktorom sa formujú základné citové väzby a v ktorom je stabilita rodinných pomerov mimoriadne dôležitá. Dlhodobá nečinnosť súdu spôsobuje, že sťažovateľ nemá stabilne upravený styk s dcérou a nemôže s ňou budovať vzťah v rozsahu, ktorý odporučil súdny znalec.
9. Sťažovateľ poskytuje súdu súčinnosť, podal vlastný návrh na úpravu práv a povinností, reagoval na priebeh konania a opakovane žiadal, aby súd vo veci konal. Matka maloletej síce vyjadrila nesúhlas so znaleckým posudkom, uvedené však nemôže ospravedlniť stav, v ktorom sa vec sťažovateľa po dlhý čas neposúva k rozhodnutiu. Konania s maloletými deťmi patria medzi najcitlivejšie konania, v ktorých je súd povinný konať prednostne a bezodkladne, pretože prieťahy môžu mať nenapraviteľné následky na vývoj dieťaťa aj na výkon rodičovských práv. Vo veci sťažovateľa súd počas viac ako dvoch rokov neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, hoci všetky podstatné dôkazy sú vykonané a nič nebráni tomu, aby súd rozhodol.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. V kontexte namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd zdôrazňuje, že účelom predmetného základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby súd alebo štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva k zodpovedajúcemu právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
12. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. II. ÚS 93/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08, I. ÚS 210/2018), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 192/2015).
13. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých si vo všeobecnosti zo strany všeobecných súdov vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a zároveň aj urýchlenosť pri rozhodovaní (m. m. IV. ÚS 595/2018). Predmetom napadnutých konaní, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je rozhodovanie o návrhoch na úpravu, resp. zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu a po rozvode, t. j. ide o prednostnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu.
14. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na možný vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.
15. Pokiaľ ide o postup vo veci konajúceho súdu, ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že konania, ktoré na okresnom súde prebiehajú o maloletej, nie je možné posudzovať jednotlivo, ale komplexne, pretože v konečnom dôsledku sa výsledky jednotlivých konaní ovplyvňujú. Ako z odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyplýva, rodičia maloletej nie sú schopní dospieť k vzájomnej dohode týkajúcej sa výkonu rodičovských práv. Svedčí o tom aj nariadené a vykonané znalecké dokazovanie a aj následný nesúhlas matky maloletej s jeho výsledkami. Pri určení ďalšieho postupu súdu je pritom potrebné zvoliť také prostriedky, aby sa zohľadnil najlepší záujem maloletej.
16. Vo veci konajúci okresný súd rozhodol o úprave výkonu práv a povinností k maloletej neodkladným opatrením (podaným matkou) právoplatným v auguste 2024, ktorým dočasne upravil styk maloletej so sťažovateľom. Sťažovateľ následne sám podal v septembri 2025 svoj návrh na úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu a okresný súd pristúpil v novembri 2025 k vykonaniu znaleckého dokazovania. Znalecký posudok mu bol doručený vo februári 2026 a, ako z prílohy preloženej sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, ten sa v máji 2026 vyjadril k vyjadreniu matky k znaleckému posudku.
17. Z uvedeného postupu okresného súdu v konaniach, ktoré spolu súvisia, nemožno konštatovať, že by okresný súd bol nečinný, keďže aktuálne zisťuje stanovisko rodičov k podanému znaleckému posudku. Preto nemožno súhlasiť s vyjadrením sťažovateľa, že okresný súd počas viac ako dvoch rokov neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Vykonanie dokazovania znaleckým posúdením je činnosťou, ktorou súd smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, a vzhľadom
na neschopnosť rodičov dohodnúť sa na úprave práv a povinností k maloletej je práve vykonané znalecké dokazovanie nevyhnutným základom pre konečné rozhodnutie vo veci, a to pre také rozhodnutie, ktoré bude v najlepšom záujme maloletej. Ústavný súd chápe a citlivo vníma potrebu sťažovateľa čo najrýchlejšieho skončenia veci týkajúcej sa úpravy jeho styku s maloletou, avšak na druhej strane je potrebné, aby rozhodnutie súdu reflektovalo v prvom rade najlepší záujem maloletej, a na to bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo si vyžaduje určitý časový priestor.
18. Celková doterajšia dĺžka konania o návrhu matky na rozvod a úpravu výkonu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode (viac ako dva roky), ako aj konania o návrhu sťažovateľa na úpravu práv a povinností k maloletej do rozvodu (7 mesiacov) a jeho doterajší priebeh determinovaný skutočnosťou, že od augusta 2024 je dočasne upravený styk sťažovateľa s maloletou, ako aj potrebou vykonania znaleckého dokazovania nesignalizujú nečinnosť okresného súdu, ktorá by ústavnému súdu dovolila po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť sťažovateľom namietané porušenie základného práva zaručeného ústavou. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.
19. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2026
Libor Duľa
predseda senátu