Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-26-2018.pdf
PDF · 114.8 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: Bc. O. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. X., I. W. XXX/X-X, občan SR proti žalovaným: 1/ T. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Y. XXX/X, právne zastúpený: T.. T. V., advokátom, so sídlom Ul. T. slovenskej XX, L., 2/ Y.. T. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. pre seniorov, J. C. X/XX, L., zastúpený hmotnoprávnym opatrovníkom Zariadením pre seniorov, J. Okáľa 8/28, Prievidza, IČO: 00 648 698, o určenie právnej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%. III. Žalovanému 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou z 03.09.2018, doručenou súdu 04.09.2018 domáha voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že z darovacej zmluvy zo dňa 17.07.2017, uzavretej žalovaným 2/ a žalovaným 1/, ktorou žalovaný 1/ ako darujúci daruje svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X-iny z nehnuteľností v k.ú. L., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom v LV č. XXXX, a to rodinný dom s.č. XXXXX na parc.č. S. XXXX/X, parc. č. S. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX a parc.č. S. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX žalovanému 1/ ako obdarovanému nevznikla žalovanému 2/ povinnosť prenechať dar žalovanému 1/ do vlastníctva a žalovanému 1/ nevzniklo oprávnenie dar prijať. Žalobu odôvodnil tým, že Darovacou zmluvou z 17.07.2017 žalovaný 2/ ako darujúci daroval žalovanému 1/ ako obdarovanému t.j. synovi celý svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z nehnuteľností v k.ú. L., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom v LV č. XXXX, a to rodinný dom s.č. XXXXX na parc.č. S. XXXX/X, parc. č. S. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX a parc.č. S. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX. Konanie o vklade do katastra je vedené pod č. V XXXX/XX a ku dňu vyhotovenia tejto žaloby zápis vkladu vykonaný nebol. Žalovaný 2/ podľa vedomostí žalobcu od predmetnej zmluvy odstúpil a platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy je predmetom súdneho konania pred Okresným súdom Prievidza na základe žaloby podanej žalovaným 1/ pod sp. zn. 10C/1/2018. V katastri nehnuteľností v LV č. XXXX je na základe návrhu na vklad vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX. V súvislosti s predmetnou zmluvou bolo podané trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi, bol vypočutý na zápisnicu o trestnom oznámení žalovaný 2/ a podľa jeho výpovede si nepamätal, že by bol daroval vyššie uvedený predmet daru žalovanému 1/. Trestné konanie bolo ukončené odmietnutím a to uznesením vyšetrovateľa č. C.-XXX/X- P. -PD-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že žalovaný 2/ nedal súhlas na trestné stíhanie žalovaného 1/, pritom uviedol, že nevie, že by bol daroval žalovanému 1/ svoj podiel z predmetných nehnuteľností. Z obsahu uznesenia tiež vyplýva, že podľa lekárskej správy MUDr. P. trpí žalovaný 2/ dementným syndrómom. Keďže žalovaný 2/ nedal súhlas na trestné stíhanie, nemohlo byť v tomto pokračované. To, že zdravotný
stav žalovaného 2/ bol nezlučiteľný s vykonaním platného právneho úkonu, v danom prípade darovacej zmluvy, vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. U. W. č. XX/XXXX podaného vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Ps/8/2017 o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovaného 2/. Podľa tohto posudku nie je žalovaný 2/ schopný samostatne hospodáriť, nakladať so svojim majetkom, vystupovať pred orgánmi verejnej moci a vybavovať svoje záležitosti. Žalovaný 2/ uzavrel so žalobcom Darovaciu zmluvu zo dňa 24.08.2017, podľa ktorej žalovaný 2/ daroval celé svoje podiely z vyššie uvedených nehnuteľností, návrh na vklad do katastra bol podaný a vkladové konanie je prerušené pod č. V XXXX/XXXX z dôvodu skoršieho návrhu na vklad darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Zásadný rozdiel medzi Darovacou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ a Darovacou zmluvou, ktorú uzavrel žalovaný 2/ so žalobcom je v tom, že v rodine žalobcu bolo už v minulosti dohodnuté, že predmetné nehnuteľnosti sa usporiadajú pre žalobcu, pretože žalovanému 1/ sa v minulosti rodičmi zabezpečila chata a takýmto spôsobom malo byť realizované spravodlivé vysporiadanie aj pre žalobcu z rodinného majetku. Pri darovacích zmluvách bol teda zásadný rozdiel v tom, že žalovaný 1/ ( brat žalobcu) využil otcove ( žalovaný 2/) ochorenie na to, aby mu tento previedol nehnuteľnosti, ktoré mal dostať žalobca, pričom takúto vôľu žalovaný 2/ nikdy nemal a nikdy by ani vedome žalovanému 1/ predmetné nehnuteľnosti nepreviedol, pretože bol uzrozumený s tým, že majú patriť žalobcovi. Žalovaný 2/ bol v čase uzatvárania zmluvy so žalovaným 1/ v dôsledku utrpeného úradu
- pádu v zariadení pre seniorov pod silnými sedatívami a inými liekmi a už aj z dôvodu, že si na uzavretie darovacej zmluvy v prospech žalovaného 1/ nepamätá je zrejmé, že žalovaný 1/ aj túto skutočnosť využil, aby mu otec podpísal prevod jeho majetku, hoci takú vôľu určite nemal. Žalobcovi žalovaný 2/ darovaciu zmluvu podpísal a svoj podiel na nehnuteľnosti mu previedol s tým, že jednak nevedel, že na tie isté nehnuteľnosti podpísal darovaciu zmluvu bratovi ( žalovanému 1/) a jednak považoval za prirodzené a v súlade s rodinnou dohodou, aby nehnuteľnosti boli usporiadané pre žalobcu. Bol teda zásadný rozdiel aj v jeho uvedomení si týchto úkonov a ich následku. Okrem toho na rozdiel od prevodu na žalovaného 1/ bol už žalovaný 2/ v čase uzavretia darovacej zmluvy so žalobcom v stabilizovanom stave v zariadení pre seniorov a previedol mu svoj podiel z nehnuteľností podľa svojej slobodnej vôle a v súlade s rodinnou dohodou v minulosti. Hoci znalecký posudok MUDr. W. vyústil v obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovaného 2/, znaleckou úlohou znalca nebolo posudzovať vo vyššie uvedenom konaní, či žalovaný 2/ bol alebo nebol spôsobilý na uzavretie darovacej zmluvy vo vzťahu k žalovanému 1/ a ani vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca má za to, že vzhľadom na zdravotný stav žalovaného 2/ a i jeho nevedomosť o tom, že uzavrel darovaciu zmluvu so žalovaným 1/ aj na jeho uzrozumenie, že podľa rodinnej dohody jeho podiel z nehnuteľností sa mal usporiadať pre žalobcu, treba osobitne pristupovať k posudzovaniu každej z darovacích zmlúv, pretože každá z nich bola uzavretá za inej situácie u darcu z hľadiska uvedomenia si jeho konania smerujúceho k daru. Žalobca má za to, že darovacia zmluva, ktorou žalovaný 2/ daroval svoj podiel na nehnuteľnostiach žalovanému 1/ je neplatná podľa § 38 Občianskeho zákonníka resp. aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle na strane darcu previesť nehnuteľnosti žalovanému 1/. O nedostatku vôle darovať svedčia vyjadrenia žalovaného 2/ v trestnom konaní na pojednávaní súdu v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovaného 2/, k posúdeniu spôsobilosti žalovaného 2/ na právny úkon predmetnej darovacej zmluvy žalobca navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie ku dňu uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 17.07.2017, ktorá podľa žalobcu nenadobudla účinnosť v tom zmysle, že by sa vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru stal žalovaný 1/. Od účinnosti v tomto zmysle treba odlišovať platnosť právneho úkonu, dôvody neplatnosti darovacej zmluvy žalobca navrhol v spore posúdiť ako prejudiciálnu otázku. Ku dňu podania predmetnej žaloby nebol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva podľa predmetnej darovacej zmluvy v prospech obdarovaného žalovaného 1/, neprešlo na neho zatiaľ vlastnícke právo a vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy je žalovaný 2/. Toto vlastnícke právo neprešlo ani na žalobcu, nebol zatiaľ povolený vklad v jeho prospech. Nemôže tak byť z tohto dôvodu zrejme preukázaný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu darov pre žalovaného 2/, ktorý je v súčasnosti stále vlastníkom predmetných nehnuteľností, to však nič nemení na tom, že formálne môže byť darovacia zmluva považovaná za platnú, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca má právny záujem nedopustiť vytvorenie takého právneho stavu, aby sa žalovaný 1/ stal vlastníkom predmetu daru od žalovaného 2/, ktorý právny záujem osvedčuje žalobca svojim záujmom, aby bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra podľa darovacej zmluvy zo dňa 24.08.2017, ktorou žalovaný 2/ predmet daru daroval žalobcovi. Súdnym rozhodnutím v prípade vyhovenia predmetnej žalobe sa odstráni právna neistota žalobcu a odstráni sa prekážka brániaca rozhodnutiu o návrhu na vklad do vlastníctva podľa
darovacej zmluvy zo dňa 24.08.2017, uvedeným žalobca odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu podľa § 137 písm. c) CSP.
2.Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním z 21.06.2019, doručeným súdu dňa 21.06.2019. Namietol celý žalobný návrh, zo strany žalobcu ide podľa neho o účelový krok, ktorým sa snaží dostať k ďalšiemu majetku. Žalobca úmyselne a cielene zmenil dôvod a hlavné skutkové okolnosti, za ktorých došlo k podpisovaniu darovacích zmlúv pre žalobcu a pre žalovaného 1/. Žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ dňa 17.07.2017 darovaciu zmluvu, v tom čase bol žalovaný 2/ prijatý do zariadenia pre seniorov na adrese J. C. X/XX L. bez akýchkoľvek náznakov, že by bol obmedzený na svojprávnosti. Následne dňa 17.08.2017 dostal žalovaný 2/ mozgový infarkt a tento jeho zdravotný stav zapríčinil, že mu bola obmedzená spôsobilosť. Od tohto dňa nie je preto schopný vykonať právny úkon. Žalobca s vedomím a úmyselne týždeň po úraze a len dva dni po prepustení žalovaného 2/ z nemocnice mu dal podpísať Darovaciu zmluvu uzavretú medzi nimi, ako aj splnomocnenie v ktorom žalovaný 2/ splnomocňuje žalobcu k právnemu úkonu neplatného odstúpenia od Darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Ostatné tvrdenia žalobcu žalovaný 2/ taktiež popiera. Žalovaný 1/ tvrdí , že žalobca počas svojho dispozičného práva k účtom žalovaného 2/ z nich postupne vybral sumu vo výške 60.000,- eur , ktoré mali slúžiť žalovanému 2/, k tomuto tvrdeniu žalovaný 2/ navrhuje vykonať ďalšie dokazovanie. Na Okresnom súde Prievidza prebieha konanie pod sp. zn. 10C/1/2018, ktoré začalo skôr a ide o konanie, ktoré zabezpečí rovnaký výsledok, preto má žalovaný 2/ za to, že konanie sp. zn. 18C/26/2018 by malo byť prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 10C/1/2018.
3. V replike zo dňa 15.07.2019, doručenej súdu 18.07.2019 žalobca i napriek vyjadreniu žalovaného 1/ na žalobe trvá tak po stránke skutkovej aj právnej. Tvrdenia žalovaného 1/, že mal vybrať žalovanému 2/ peniaze počas dispozičného práva k účtu, nemajú žiadny skutkový ani právny význam pre posúdenie dôvodnosti tejto žaloby. Žalovaný 1/ tvrdí, že žalovaný 2/ podpísal v jeho prospech darovaciu zmluvu v stave, keď bol žalovaný 2/ zdravý, spôsobilý, toto tvrdenie žalobca popiera, je nepravdivé a to z viacerých dôvodov: žalovaný 2/ sa vôbec nepamätá na to, že by bol žalovanému 1/ svoj podiel na nehnuteľnostiach daroval, čo vyjadril osobne na polícii pri podaní trestného oznámenia dňa 04.09.2017 a uviedol to aj na pojednávaní Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Ps/8/2017, žalovaný 2/ bol v čase údajného podpisu darovacej zmluvy po úraze hlavy, dňa 28.04.2017 absolvoval traumatologické vyšetrenie, ktorého popis sa nachádza v znaleckom posudku MUDr. W., pričom pri vyšetrení žalovaného 2/ dňa 03.06.2016 je konštatované ochorenie mozgu pacienta. Z vyjadrenia žalovaného 2/ podaného aj v trestnom oznámení je zjavné , že nemal záujem disponovať vo vzťahu k žalovanému 1/ svojimi nehnuteľnosťami a tento úkon bol podľa názoru žalobcu len výsledkom manipulácie žalovaného 2/ zo strany žalovaného 1/. O cielenej manipulácii svedčí aj to, že v stave jeho nespôsobilosti na právne úkony žalovaný 1/ zabezpečil žalovanému 2/ zástupkyňu JUDr. X., avšak žalovaný 1/ mal záujem najmä na ochrane svojich a nie otcových záujmov. Preto aj návrh na preukazovanie stavu otca v čase uzavretia darovacej zmluvy výpoveďou menovanej advokátky je účelový. Účelové v prospech žalovaného 1/ bolo aj zrušenie dispozičného práva žalobcu k účtu žalovaného 2/ a manipulovanie s týmto účtom práve zo strany žalovaného 1/. Žalobca navrhol svoj výsluch v spore , zotrval na svojom tvrdí, že keď brat ( žalovaný /1 ) dostal z rodičovského majetku chatu, on mal dostať rodinný dom. Takúto vôľu otec ( žalovaný 2/) vždy mal, a ak to bolo zmanipulované inak, išlo o konanie v rozpore so skutočnou vôľou žalovaného 2/.
4. V duplike zo dňa 13.09.2019, doručenej na súd ten istý deň žalovaný 2/zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Tvrdil, že k mozgovej príhode žalovaného 2/ došlo 17.08.2017 t.j. po uzavretí darovacej zmluvy so žalovaným 1/ a pred uzavretím darovacej zmluvy so žalobcom. Výpoveď žalovaného 2/ po tom, čo bol obmedzený na právne úkony ako aj jeho vyjadrenia s poukazom na uvedené nemožno brať v zreteľ.
5. Uznesením z 25.07.2019 súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/1/2018. Uznesením z 29.07.2020 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s odôvodnením, že konanie vedené pod sp. zn. 10C/1/2018 je právoplatne skončené a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/1/2018-88 zo dňa 13.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.02.2020.
6. Súd nariadil súdne pojednávanie vo veci na 04.11.2020 po tom, čo telefonicky preveril dostupnosť strán sporu na tomto termíne súdneho pojednávania. Podaním z 13.10.2020 právny zástupca žalobcu požiadal o zrušenie súdneho pojednávania, ktoré sa má konať dňa 04.11.2020 z dôvodu, že žalobca
je zdravotne postihnutá osoba s oslabenou imunitou a pre nepriaznivú situáciu ohľadne COVID 19 sa nachádzal mimo územia SR, údajne nemohol pricestovať z dôvodu ochrany svojho zdravia, zároveň nesúhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Dôvody odročenia žalobca súdu ničím nepreukázal, napriek tomu s poukazom na celospoločenskú situáciu súvisiacu s ochorením COVID 19 tejto žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania súd vyhovel. Ďalší termín súdneho pojednávania súd nariadil na 09.04.2021. Podaním z 22.03.2021, doručeným 24.03.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opäť požiadal o odročenie termínu súdneho pojednávania na neskoršie obdobie na obdobie po znížení nebezpečenstva ochorenia na COVID 19, s poukazom na to, že žalobca je osobou ťažko zdravotne postihnutou so zníženou imunitou a ochorenie COVID 19 by ho ohrozilo na živote, žalobca tvrdil, že žije izolovane v súčasnosti v zahraničí. Napriek tomu, že v žiadosti žalobca uviedol, že v jej prílohe prikladá svoju osobnejšiu informáciu k jeho zdravotnému stavu, svoje tvrdenia súde náležite a ničím nepreukázal, napr. potvrdením o zdravotnom stave, potvrdením o krajine jeho aktuálneho pobytu a pod..S poukazom na znenie vyhl. MS SR č. 108/2021 MS SR Z.z. bol ďalší termín súdneho pojendávania nariadený (po jeho predchádzajúcom odsúhlasení stranami sporu) na 16.06.2021, na ktorý opäť reagoval žalobca osobne elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu dňa 04.06.2021, kedy žiadal odročiť súdne pojednávanie na neurčito z dôvodu, že sa nachádza v krajine, ktorá je v čiernej farbe a ako osoba so zníženou imunitou nemôže cestovať a ohroziť tak aj svoju rodinu v Považskej X., ktorá by musela byť aj v karanténe. K žiadosti o odročenie žalobca nepriložil žiadne dôkazy o ním tvrdených dôvodoch pre vyhovenie žiadosti. Upovedomením z 11.06.2021 súd žalobcovi oznámil, že je v spore riadne zastúpený právnym zástupcom a súdu nie je známa existencia takého dôležitého dôvodu na strane právneho zástupcu žalobcu, pre ktorý by sa nemohol jeho zástupca súdneho pojednávania zúčastniť. Spor je možné prejednať a rozhodnúť aj v neprítomnosti žalobcu. Dňa 14.06.2021 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že v spore už žalobcu nezastupuje. Zároveň pojednávanie žiadal odročiť aj hmotnoprávny opatrovník žalovaného 2/. Súdne pojednávanie dňa 16.06.2021 bolo preto z tohto dôvodu zrušené. Podaním z 14.06.2021 žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu uviedol, že žiadosti o ďalšie odročenie pojednávania považuje zo strany žalobcu za obštrukciu, ktorou vedome a umelo naťahuje súdne konanie, na základe ktorého Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor odmieta zapísať vlastnícke právo v prospech žalovaného 1/. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca žije v Českej republike a nie vo Veľkej Británii, žiada preto súd, aby dostupnými prostriedkami preveril miesto pobytu žalobcu. Uznesením z 14.09.2021 súd rozhodol, že na ďalšie návrhy žalobcu o odročenie súdneho pojednávania nebude prihliadať z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia ( č.l. 292 súdneho spisu). Termín súdneho pojednávania súd nariadil na 15.10.2021. Na nový termín súdneho pojednávania reagoval žalobca podaním z 23.09.2021, ktorým žiadal zrušiť termín súdneho pojednávania z dôvodov, že sa nachádza v zahraničí, má symptómy COVID 19, nie je schopný chôdze, má horúčku, nie je schopný pricestovať na územie SR, pretože by tým ohrozil ľudí vo svojom okolí. Z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno svojich tvrdení k dôležitým dôvodom, pre ktoré žiadal odročiť súdne pojednávanie, súd mu dňa 30.09.2021 zaslal vyrozumenie k jeho žiadosti o odročenie súdneho pojednávania s oznámením, že tejto žiadosti nebolo vyhovené. Následne žalobca reagoval emailovým podaním bez zaručeného elektronického podpisu, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi aj voči každému sudcovi Okresného súdu Prievidza a zároveň žiadal, aby bolo súdne pojednávanie dňa 15.10.2021 zrušené. Žalobcovi bolo súdom dňa 06.10.2021 oznámené v emailovom vyjadrení, že súd na námietku zaujatosti nebude prihliadať a dňa 15.10.2021 sa súdne pojednávanie uskutoční.
7. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“). Súd môže vec prejednať a rozhodnúť aj bez prítomnosti strany sporu, ak bola táto strana sporu riadne predvolaná a na pojednávanie sa nedostaví, a to aj napriek tomu, že ide o prvé pojednávanie vo veci, ak ostatné procesné predpoklady sú splnené. V takom prípade súd rozhodne na základe dôkazov, vykonaných na tomto pojednávaní ako aj na základe obsahu spisu.
8. Po otvorení súdneho pojednávania súd vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov žalovaného 1/ a žalovaného 2/, oboznámením obsahu podanej žaloby a ostatných listinných dôkazov, ktoré tvoria súdny spis so sp. zn. 18C/26/2018 : Darovacia zmluva z 17.07.2017, LV č. 4668, Čestné vyhlásenie žalovaného 2/ z 08.01.2018, Zápisnica o trestnom oznámení z 04.09.2017, Darovacia zmluva z 24.08.2017, Doplnok č. 1 darovacej zmluvy z 30.08.2017, uznesenie o procesnom opatrovníkovi žalovaného 2/ z 25.03.2019, rozsudok 9Ps/8/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, podanie z 21.06.2019 vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe, výpisy z účtov, replika žalobcu, uznesenie z 25.07.2019 o prerušení konania, duplika žalovaného 1/ vrátane vyjadrenia sa k odvolaniu voči uzneseniu, podanie žalobcu z
30.10.2019, lekárske správy k zdravotnému stavu žalovaného 2/, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o potvrdení uznesenia o prerušení konania z 27.11.2019, zápisnica z konania 10C/1/2018 zo dňa 13.02.2020, rozsudok 10C/1/2018 bol vyhotovený bez odôvodnenia, strany sporu sa vzdali práva podať voči nemu odvolanie, uznesenie o pokračovaní v konania z 29.07.2021, uznesenie z 14.09.2021, žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, námietka zaujatosti. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov. Súd na pojednávaní dňa 15.10.2021 vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodu, že dospel k záveru, že žalobný návrh trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu na žalobcom žiadanom určení, teda takým nedostatkom, pre ktorý nemôže vec čo do merita prejednať. Návrhy na ďalšie dokazovanie z tohto dôvodu a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania zamietol.
9.Podľa čl. 8 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
11. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
13.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
15. Súd podľa čl.17 základných princípov CSP postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
16. Žalobný petit vymedzuje rámec konania pred súdom a súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o právach a povinnostiach sporových strán má súd rozhodnúť. Takto vymedzeným návrhom je súd viazaný. Zásada ,,každý nech si stráži svoje práva“ v civilnom sporovom konaní vyžaduje od strán sporu starostlivé zváženie v akom rozsahu a akým spôsobom a najmä ochrany akých práv sa mieni podanou žalobou domáhať.
17.Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Pričom nemožno vylúčiť prípustnosť toho, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi viacerými žalovanými, ako tomu je aj v tomto prípade. Avšak právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bolo bez tohto určenia ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem, povinnosť tvrdiť a zároveň dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení má žalobca. A pokiaľ chce žalobca preukázať naliehavý právny záujem musí dokázať, že práve ním podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši spor t.j. vedie k odstráneniu neistoty vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho uspokojenie.
18.Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický
- nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným
prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu nie je procesne prípustná. Záver súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázka právnej kvalifikácie tých pomerov, ktorú sú ohrozené neistotou.
19.Súd sa preto v prvom rade zaoberal zodpovedaním otázky, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe v zmysle ustanovenia § 137 CSP. Po oboznámení sa s obsahom žalobného návrhu sa však nemohol stotožniť s názorom žalobcu, podľa ktorého je daný jeho naliehavý právny záujem na v žalobnom petite požadovanom určení, že z darovacej zmluvy zo dňa 17.07.2017, uzavretej žalovaným 2/ a žalovaným 1/, ktorou žalovaný 1/ ako darujúci daruje svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/6-iny z nehnuteľností v k.ú. Prievidza, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX, a to rodinný dom s.č. XXXXX na parc.č. XXXX/ X, parc. č. S. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX a parc.č. S. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX žalovanému 1/ ako obdarovanému nevznikla žalovanému 2/ povinnosť prenechať dar žalovanému 1/ do vlastníctva a žalovanému 1/ nevzniklo oprávnenie dar prijať.
20. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 131/2006 z 27.03.2007 vyplýva, že v zásade naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a tiež vtedy, ak by právne postavenie žalobcu bolo bez takéhoto určenia neisté. Určovacia žaloba by teda mala predchádzať porušeniu žalobcových práv. Je ale prípustná i vtedy , ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Existencia ( prípadne neexistencia ) právneho vzťahu nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vyplýva to jednak z gramatického výkladu ust. § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťajúceho určenie, či tu právny vzťah alebo právo “ je alebo nie je“ teda nie “ bolo alebo nebolo“ jednak z ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Treba zdôrazniť, že naliehavosť právneho záujmu predpokladanú v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p. sa musí vždy skúmať v súvislosti s petitom, ktorý žalobca v žalobe uplatnil. Uvedený záver vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( napr. sp. zn. 5Cdo 224/2008, 2Cdo 32/1998).
21.Vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podľa názoru súdu aplikovateľný aj na tento prípad, pretože žalobca vzhľadom na znenie žalobného petitu, (ktorým je ako už bolo uvedené vyššie súd viazaný a nemôže ho meniť) nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Podaná žaloba nie je správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práv žalobcu a to z dôvodu, že žalobca nesprávne žiada o určenie, či povinnosť/právo vznikli/nevznikli v minulosti. Namiesto určenia toho, či takáto povinnosť v súčasnosti trvá resp. právo existuje, tak ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP, kedy žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). S poukazom na uvedené súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení zamietol. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky zároveň vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej (podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 26/2007, 1Cdo 91/2006, 2Cdo 231/2007, príp. sp. zn. 3Cdo 249/2008 z 25.06.2009 ,, Ak žalobca nepreukáže, že jeho žaloba je podľa tohto ustanovenia z procesného hľadiska prípustná, zamietne žalobu bez toho, aby pristúpil k jej posudzovaniu z hľadiska hmotného práva“ ).
22.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Podľa uznesenia ÚS SR z 30.09.2014, sp. zn. II. ÚS 599/2014 nie je povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania neúspešný resp. v akom rozsahu
bol neúspešný. V tejto súvislosti sa nejaví ako podstatné, či bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení alebo pre vecnú neopodstatnenosť žalobného nároku.
26.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspech žalovaného 1/ znamená, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, preto súd priznal žalovanému 1/ (ktorý si trovy konania v spore uplatnil) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na trovy konania podľa § 257 súd nezistil. Aj žalovaný 2/ bol v spore úspešnou stranou sporu, žiadne trovy si však v konaní neuplatnil, ani nevyplynuli z obsahu súdneho spisu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III rozsudku a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.