Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)6c7/363151.1704e4.pdf
PDF · 117.07 KB
No categories available
7Cdo/55/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 55/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne G. P. P., s.r.o., so sídlom
v Ţ., IČO X., zastúpenej G. P. L. s.r.o., so sídlom v B., IČO X., zastúpená konateľom
a advokátom JUDr. P. H., proti ţalovanej Slovenskej republike- Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4-6, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 1.492,81 eur, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
7C/25/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 30.
novembra 2010 sp.zn. 5Co/347/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobkyni trovy dovolacieho konania 93,75 € k rukám
jej právnej zástupkyne G.P. L. s.r.o., so sídlom v B., do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 29. júna 2010, č.k. 7C/25/2010-101
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 1.492,81 eur a trovy konania 697,73 eur
na účet právneho zástupcu ţalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo
veci rozhodol podľa čl. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 veta prvá, druhá, čl. 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, ďalej podľa čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd ( oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb. ), ale aj podľa § 50 ods. 1
zákona č. 5/2004 Z.z. a § 1 písm. a), § 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 9 a § 16 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 30. novembra 2010 sp. zn.
5Co/347/2010 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2
O.s.p. ).V plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, v ktorom navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţaloba sa v celom rozsahu zamieta. Prípustnosť dovolania
odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/
O.s.p. Mala za to, ţe v konaní sa ţalovanej ( ako účastníčke konania ) odňala moţnosť konať
pred súdom, lebo vec bola pred odvolacím súdom prejednaná bez nariadenia pojednávania a
o pojednávaní ani nebola upovedomená, pritom sa nevzdala práva na verejné prerokovanie
veci. Ďalej ţalovaná v dovolaní uviedla, ţe súdne konanie podľa § 241 ods. b/ a c/ O.s.p. je
postihnuté ďalšími vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to najmä
tým, ţe odvolací súd sa nezaoberal aj námietkou, keď ţalovaná sa vo svojom písomnom
stanovisku odvolávala na rozsudok 1 Sţ-o-NS 57/2006. Napokon namietala aj nesprávne
právne posúdenie odvolacím súdom vo veci samej ako aj v časti o náhrade trov konania.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť v celom rozsahu ako
nedôvodné a neprípustné a zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania vo výške
186,12 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom
prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len
na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Pokiaľ ide
o prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe dovolanie je
prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), ako aj rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe
je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania. Dovolací súd dosiaľ nerozhodoval, preto ani
nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Dovolanie ţalovanej nie je preto
podľa § 238 ods.1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalovanej by bolo procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vad
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods.1 O.s.p.. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale so zreteľom na obsah
dovolania zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
kaţdému rozhodnutiu ( rozsudku alebo uzneseniu ) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i kedy k ním v konaní došlo a prípadne by mali aj za následok
nesprávne rozhodnutie, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorých z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z vymenovaných vád.
Procesné vady konania v zmysle § 237 pís. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. ţalovaná
v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť
dovolania preto z týchto ustanovení nie je moţné vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne zisťoval, či konanie nie je
zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., teda, či sa postupom súdu odňala účastníkovi
moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle uvedeného
ustanovenia sa rozumie vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie
procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa pojednávaní, vyjadrovať sa
k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie a pod.).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie v danej
veci nie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 214 ods.1, ods. 2 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a) je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez
nariadenia pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch
moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podmienky, za splnenia ktorých môţe odvolací súd konať bez nariadenia
pojednávania, musia vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom
prípade odvolací súd nemusel doplňovať, resp. opakovať dokazovanie, lebo sa stotoţnil so
skutkovým a právnym posúdením tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu
prvého stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní ( viď zápisnice
o pojednávaní z 30. apríla 2010, 29. júna 2010 ), podľa § 115 O. s. p. Vychádzajúc z povahy
prejednávanej veci, obsahu spisu a stanoviska ţalovanej ( bez bliţšej konkretizácie pre
nariadenie odvolacieho pojednávania vyplývajúceho z § 214 ods.1 O. s. p. ) zaujal dovolací
súd názor, ţe v tomto prípade nejde ani o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa
v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku a pod.
Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani z judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva netrvá na tom, aby civilné konania ( občianskoprávne spory ) sa mali na kaţdom
stupni prejednávať verejne, t.j. na ústnych pojednávaniach. Poţiadavka verejného vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu podľa § 156 O.s.p. bola zachovaná ( č.l.126 spisu ). Nakoľko súd
mohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia účastníkom na úradnej tabuli ( § 156 ods. 3 O.s.p.). Z týchto dôvodov
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade
s § 214 ods.1, ods. 2 O.s.p., procesný postup odvolacieho súdu nebol teda zaťaţený vadou
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalovaná v dovolaní tieţ namietala, ţe konanie je postihnuté ďalšími vadami, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúce v tom, ţe dovolací súd sa
nevysporiadal s jej námietkou (§ 241 ods.2 písm. b/ O.s.p. ) a ţe rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ). K námietke ţalovanej, ţe
odvolací súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal vznesenou námietkou, dovolací súd
poukazuje na § 219 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd
v danom prípade takto postupoval (viď predposledný odsek na strane 4 rozsudku odvolacieho
súdu). Aj za predpokladu, ţe by rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle uvádzanom
dovolateľkou nepreskúmateľný, treba uviesť, ţe nepreskúmateľnosť nie je judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţovaná za vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.,
ale za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(R 111/1998)., ale ktorá súčasne nezakladá aj prípustnosť dovolania.
Pokiaľ ide o námietku dovolateľky spočívajúcu v tom, ţe rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení dovolací súd uvádza, právnym posúdením je činnosť, pri
ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo
osebe ale taktieţ prípustnosť dovolania nezakladá (nemá totiţ základ vo vade konania v
zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z
uvedeného aspektu neposudzoval), malo by to za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozsudku, ale nezakladali by súčasne aj prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V
dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho
(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne
právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.
Keďţe prípustnosť podaného dovolania nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za
právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej
z 12. apríla 2011 (§ 14 ods. l písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny stanovil podľa § 10
ods. l tejto vyhlášky vo výške 71,37 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
7,41 € a 19% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) 14,968 € , predstavuje spolu 93,75 €. Úkon
právnej sluţby príprava a prevzatie spolu s reţijným paušálom a DPH ţalobkyni nepriznal,
nakoľko ten istý právny zástupca ju zastupoval uţ v konaní pred prvostupňovým a odvolacím
súdom.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 13. mája 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta