Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/243/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Š. Š., nar. X.,

bývajúceho v N., 2/ Š. Š., nar. X., bývajúceho v N., 3/ Ing. B. T., bývajúcej v N., 4/ Mgr. P.

O., bývajúcej v I., 5/ E. T., bývajúcej v N., 6/ M. V., bývajúcej v L., 7/ Bc. K. Š., bývajúceho

J.V., 8/ Ing. Z. Š., bývajúceho J.V., všetci zastúpení H., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti

ţalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, 2/ Slovenskej republike –

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2,

IČO: 00 166 073, 3/ Slovenskej republike – Ministerstvu financií Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, IČO: 00 151 742, 4/ Slovenskej republike –

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19,

IČO: 00 686 832, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 8/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 25. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa v konaní domáhali, aby súd uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť

im peňaţné čiastky uvedené v ţalobe, predstavujúce škodu, ktorá im bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

2

úradným postupom (ďalej len „“) v prípade tzv. nebankového subjektu.

Škoda ţalobcom vznikla tým, ţe ţalovaní nekonali v medziach svojich kompetencií

a nezamedzili činnosti tzv. nebankových subjektov, s ktorými ţalobcovia vstúpili

do zmluvných vzťahov.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. júna 2010 č.k. -122 ţalobu

zamietol, ţalovaným 1/ aţ 4/ náhradu trov konania nepriznal. Právnu vec pôvodne

označenej ţalobkyne 6/ K. V. uznesením z 10. júna 2010 č.k. 152/2004-121 vylúčil

na samostatné konanie. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe ţalobcovia uzavreli

so spoločnosťou B. a A. zmluvy o tichom spoločenstve, na základe ktorých im poskytli vklad

tichého spoločníka zúčastňujúceho sa na podnikaní vo výške uvedenej v zmluvách s tým, ţe

po uplynutí dohodnutého času im bude vyplatený vklad zvýšený o úrok dohodnutý

v zmluve. Podľa názoru súdu ţalobcovia v konaní nepreukázali naplnenie ţiadnej

z podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa

a nestotoţnil sa s názorom ţalobcov, ţe za majetkovú ujmu vo výške uvedenej v ţalobe,

ktorá im vznikla v dôsledku nedodrţania záväzkov spoločnosti B. a A. nesie zodpovednosť

štát a jeho orgány v zmysle Úkonmi ţalobcov a označených

spoločností (B. a A.) boli zaloţené právne vzťahy, do ktorých štát nemal oprávnenie

zasahovať. Štát mal v zmysle o kolektívnom investovaní oprávnenie

vykonávať dohľad a prípadne ukladať sankcie na dosiahnutie nápravy, len ak išlo

o investovanie podľa tohto zákona. V prejednávanej veci ale o tento prípad nešlo. Výrok

rozsudku, ktorým ţalovaným nebola priznaná náhrada trov konania, odôvodnil okresný súd

poukazom na

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 25. mája 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne so súdom prvého

stupňa dospel k záveru, ţe v konaní neboli preukázané predpoklady pre úspešné uplatnenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ţalovaných.

Na odôvodnenie výroku vo veci samej zhodne so súdom prvého stupňa uviedol, ţe štát

v zmysle nenesie zodpovednosť za majetkovú ujmu, ktorá vznikla

ţalobcom. V súvislosti s uzatváraním zmlúv a pôţičke o tichom spoločenstve medzi

ţalobcami a B. a A. ţalované orgány nevykonávali ţiadnu činnosť spojenú s ich právomocami

a nemohli tak porušiť ţiadne povinnosti ustanovené právnymi normami. Nešlo o prípad, na

ktorý by sa vzťahoval o kolektívnom investovaní. Výrok o náhrade

trov odvolacieho konania odôvodnil v spojení s a

Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním, ktoré odôvodnili tým, ţe

im bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle Odňatie moţnosti

konať pred súdom videli v tom, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

je nepreskúmateľné, arbitrárne a formalistické, ako i ţe neboli vykonané nimi navrhnuté

dôkazy, ktoré boli dôleţité pre rozhodnutie vo veci samej. Vyčítali súdom oboch stupňov, ţe

„pri posudzovaní rozsahu povinností ţalovaných vo vzťahu k činnosti nebankových subjektov

podľa zákona o investičných spoločnostiach, zákona o kolektívnom investovaní a zákona

o bankách upriamili pozornosť na formálnu stránku vymedzenia pôsobnosti daných zákonov

a zmluvnú formu a povahu právnych vzťahov nebankových subjektov so svojimi klientmi.

Formalisticky sa riadili len literou zákona, bez toho, aby vyhodnotili jeho cieľ a účel

v kontexte relevantných ústavných princípov a obsahu a rozsahu činnosti nebankových

subjektov“. Podľa ich názoru nie je v právnom štáte prípustné, aby sa orgán verejnej moci

zbavil zodpovednosti dohľadu nad určitým sektorom hospodárskeho ţivota s poukazom

na skutočnosť, ţe určitá činnosť, resp. pôsobenie určitého subjektu nenapĺňajú formálne

náleţitosti zákonom predvídanej činnosti. Ţalovaní mali povinnosť skúmať, či s ohľadom

na svoj obsah činnosť nebankových subjektov spĺňa alebo nespĺňa podmienky stanovené

zákonom o investičných spoločnostiach, zákonom o kolektívnom investovaní a zákonom

o bankách, a ak si túto povinnosť neplnili, je daný zodpovednostný vzťah štátu za spôsobenú

škodu. Z uvedených dôvodov ţiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné „zamietnuť“.

K dovolaniu ţalobcov sa vyjadril aj ţalovaný 4/, ktorý uviedol, ţe sa v plnej miere

stotoţňuje s rozhodnutiami súdov a ţiadal dovolanie ţalobcov „zamietnuť“.

Ţalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

4

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z

S ohľadom na dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcov preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal dovolateľom moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred

súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo

inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemoţňujúcou ţalobcom realizáciu ich procesných práv.

Dovolatelia za procesnú vadu konania uvedenú v povaţujú

(nimi tvrdenú) nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a nevykonanie nimi

navrhnutých dôkazov.

Vada konania uvedená v znamená vţdy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe kaţdé

porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (aţ) vady konania v zmysle

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 10. novembra 2011 sp. zn. ,

v ktorom sa konštatuje, ţe „ústavný súd uţ vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, ţe vada

konania podľa znamená porušenie , ako aj

dohovoru (). To však, ako uţ ústavný súd spresnil (), neznamená,

ţe by vţdy zároveň platil aj opak“.

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti (vrátane nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu), ku ktorým v praxi dochádza

6

v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní.

Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny

poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných

pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné

dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky,

za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti, ku ktorým došlo

v konaní na súdoch niţších stupňov. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými

procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája

prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným

dovolacím dôvodom ( ). Aj niektorým ďalším vadám inej procesnej

povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania)

pripisuje význam, avšak – na rozdiel od v taxatívne

vymenovaných procesných vád – (len) v tom zmysle, ţe ich povaţuje za relevantný dovolací

dôvod (viď ), ktorý moţno uplatniť iba v takom dovolaní, ktoré

je procesne prípustné (vada takejto povahy sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá).

Na posúdenie prípustnosti dovolania, aj z aspektov vyplývajúcich z § 237 písm. f/

, je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn.

, v ktorom dovolací vyslovil názor, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy,

ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal

nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom

rozsudku plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v nej nemá dôvod

odkloniť sa od tohto názoru. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje

v preskúmavanej veci, pri doterajšom rozhodovaní vţdy dôsledne zastával názor, ţe

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , nie však procesnú vadu konania v zmysle

(príkladmo moţno uviesť týmto senátom prijaté rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , , ). Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvod zakladajúci (len)

tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí iných senátov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , ,

, , ).

Pokiaľ teda ţalobcovia namietajú nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť

dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, ţe namietaná

okolnosť, i keby bola námietka ţalobcov opodstatnená, by nezakladala procesnú vadu

konania uvedenú v a v dôsledku toho ani prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia .

Navyše (dovolací súd to uvádza len ako poznámku) zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery primerane vysvetlil

(pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Rozhodnutie odvolacieho súdu

umoţňuje preskúmať, ako, na základe čoho a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol.

Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s ; odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( ).

Pokiaľ ide o námietku ţalobcov nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov,

je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). K procesným právam účastníka

nepatrí, ako sa ţalobcovia mylne domnievajú, aby bol súdom vykonaný kaţdý nimi navrhnutý

dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd prípadne

aj rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

ţalobcov ako procesne neprípustné ( v spojení s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní neboli ţalobcovia úspešní; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovaným 1/ aţ 4/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková