Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/135/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. B., bývajúcej v D.,

zastúpenej H., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie

č. 13, 2/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova č. 2, 3/ Slovenskej republike – Ministerstvu financií Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 4/ Slovenskej republike –

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uloţil ţalovaným 1/ aţ 4/ povinnosť

nahradiť jej spoločne a nerozdielne škodu vo výške 3 319,39 € (100 000 Sk), ktorú jej podľa

názoru spôsobili nesprávnym úradným postupom (

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom), konkrétne tým, ţe nezamedzili činnosti tzv. nebankových subjektov.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18. mája 2010 č.k. -121 ţalobu

zamietol a ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznal náhradu trov konania. Na odôvodnenie rozhodnutia

uviedol, ţe ţalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov pre priznanie ţalobou

2

uplatňovaného nároku (t.j. nesprávny úradný postup ţalovaných, vznik škody a príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom).

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. januára 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným 1/ aţ 4/

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne s prvostupňovým súdom dospel

k záveru, ţe v konaní neboli preukázané predpoklady pre úspešné uplatnenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ţalovaných.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie,

v ktorom uviedla, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

tým, ţe odvolací súd rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné. Prístup odvolacieho súdu k rozhodovaniu povaţovala za formalistický

a arbitrárny. Vyčítala súdom, ţe pri posudzovaní rozsahu povinností ţalovaných vo vzťahu

k činnosti nebankových subjektov podľa zákona o investičných spoločnostiach, zákona

o kolektívnom investovaní a zákona o bankách upriamili pozornosť len na formálnu stránku

vymedzenia pôsobnosti daných zákonov a zmluvnú formu a povahu právnych vzťahov

nebankových subjektov so svojimi klientmi bez toho, aby vyhodnotili ciele a účel týchto

zákonov v kontexte relevantných ústavných princípov a obsahu a rozsahu činnosti

nebankových subjektov. Podľa jej názoru nie je v právnom štáte prípustné, aby sa orgán

verejnej moci zbavil zodpovednosti dohľadu nad určitým sektorom hospodárskeho ţivota

s poukazom na skutočnosť, ţe určitá činnosť, resp. pôsobenie určitého subjektu nenapĺňajú

formálne náleţitosti zákonom predvídanej činnosti (pôsobenia) v danom sektore. Neprihliadať

na vecnú stránku činnosti nebankových subjektov a jej obsahový zásah do finančného

a bankového sektora a hospodárstva celkovo pri hodnotení rozsahu zodpovednosti ţalovaných

povaţovala za alibistické a nezlučiteľné s . Na základe

uvedeného ţalobkyňa navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Ţalované 1/ a 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie nie je procesne prípustné,

preto ho ţiadala ako neopodstatnené zamietnuť.

3

Ţalovaná 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny a navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolací súd povaţuje za potrebné úvodom zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme

opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne

pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi

konania procesnú moţnosť, aby (iba) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo

rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností

napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd ale nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolateľka napadla potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Ţalobkyňou napadnutý

rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z týchto rozsudkov. So zreteľom na to dospel

dovolací súd k záveru, ţe z ustanovení aţ 3 nevyplýva procesná

prípustnosť dovolania ţalobkyne.

S ohľadom na dovolací súd skúmal či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal dovolateľke moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred

súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo

inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemoţňujúcou ţalobkyni realizáciu jej procesných práv.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri

inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou

smerujúcou k porušeniu chránených práv (viď napr. , ,

). Vzhľadom na námietky dovolateľky bolo potrebné v dovolacom konaní

vyriešiť otázku, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho

5

súdu zakladá procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok

(len) procesnú vadu konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na

súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací

dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. „Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“

povaţuje ale – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za

relevantný dovolací dôvod (viď ), pričom však vady tejto povahy

prípustnosť dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z ustanovenia

– je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe

uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn.

, v zmysle ktorého „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj

právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený

aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto

názoru. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu

zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí iných senátov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. ,

6

, a ). Preto sama skutočnosť, ţe v konaní

prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôţe

v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania ţalobcu, lebo nejde o vadu v zmysle § 237

Navyše (dovolací súd to iba poznamenáva), súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (). V danom prípade odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k názoru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne. Z obsahu spisu

vyplýva, ţe odvolací súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva

podstata odvolacích námietok ţalobkyne. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené

uzatvára, ţe odvolací súd v danom prípade vysvetlil podstatu a dôvody svojho rozhodnutia

spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniu

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľky, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

7

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil

správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

). I keby teda tvrdenia ţalobkyne o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom

právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania

v zmysle ustanovenia

Prípustnosť podaného dovolania v zmysle nezakladá ani (prípadná)

neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov súdov niţších stupňov,

ktorú ţalobkyňa naznačuje v dovolaní. To znamená, ţe pokiaľ by aj súdy neúplne zistili

rozhodujúce skutkové okolnosti alebo dospeli k nesprávnym skutkovým záverom (dovolací

súd sa týmito otázkami nezaoberal), nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania

ţalobkyne.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

ţalobkyne ako procesne neprípustné ( v spojení s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovaným 1/ aţ 4/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková