Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 110/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť S. s., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., P., pre

namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. júla 2012 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť S. s., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2012 faxom a 31. októbra 2012 poštou doručená sťažnosť S. s., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 31. júla 2012.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

zo dňa 27.01.2011, č. k. -64, sme boli zaviazaní zaplatiť žalobkyni A. K....

sumu 190,07 € s príslušenstvom ako aj trovami konania.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2011, č. k.

-64, sme podali v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 09.11.2011, č. k. -129, bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2011, č. k. -64.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 11. 2011, č. k.

, sme podali v zákonnej lehote dovolanie, ktoré sme odôvodnili tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v (

písm. a/ ), a to k vade podľa ustanovenia

.

V dovolaní sme špecifikovali, že odňatie možnosti konať pred súdom spočíva v tom,

že odvolací súd svoje rozhodnutie (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

9. 11. 2011, č. k. -129) neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2

, keď sa nevysporiadal s prevažnou väčšinou našich

námietok uvedených v odvolaní ako aj počas prvostupňového konania.

Odvolací súd sa v rozpore so zákonom nevysporiadal s právnou argumentáciou:

a/ odôvodňujúcou to, že posudzovaná zmluva o dôchodku je absolútne neplatná pre

rozpor so zákonom (článok III. odvolania),

b/ odôvodňujúcou to, že posudzovaná zmluva o dôchodku je absolútne neplatná pre

neurčitosť vo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok (článok IV. odvolania),

c/ odôvodňujúcou to, že ak by posudzovaná zmluva o dôchodku bola platnou, právo

na plnenie by zaniklo pre dodatočnú právnu nemožnosť plnenia (článok V. odvolania)

d/ poukazujúcou na to, že zákon ani posudzovaná zmluva o dôchodku žiadnym

spôsobom neupravili dobu trvania zmluvy o dôchodku, ale len dobu trvania práva

na dôchodok (článok VII. odvolania),

e/ odôvodňujúcou, že zmluvu na dobu určitú nemožno viazať na takú právnu

skutočnosť, s ktorou priamo zákon spája zánik zmluvného vzťahu (článok IX. odvolania),

f/ odôvodňujúcou to, že rozsudkom súdu prvého stupňa nám bola odňatá možnosť

konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa

(článok XII. odvolania).

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2012, sp. zn.

, bolo podané dovolanie odmietnuté, a to z dôvodu neprípustnosti dovolania,

keď dovolací súd dochádza k záveru, že nepreskúmateľnosť rozhodnutí nižších stupňov

nezakladá procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku..“

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej tvrdí: „Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 31.07.2012, sp. zn. bolo porušené naše právo podľa článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podlá článku 46 ods. 1

, a to z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

naše dovolanie napriek tomu, že bola daná prípustnosť dovolania, a to podľa ustanovenia

.

Zásadne nesúhlasíme s právnym názorom dovolacieho súdu, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa nie je vadou konania spadajúcou pod

ustanovenie .“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa S. s., a. s. v skratke S., a.s. podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podlá článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 7. 2012,

sp. zn. , porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 31. 7. 2012, sp. zn. , a vec vracia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný úplne nahradiť sťažovateľovi trovy

konania do 3 dni od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám advokáta JUDr. R. K..“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa (ďalej aj „OSP“) dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva

na spravodlivý proces podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 31. júla 2012, ktorým najvyšší súd odmietol

dovolanie sťažovateľky z dôvodu jeho neprípustnosti. Sťažovateľka namieta, že najvyšší

súd pochybil, keď odmietol ňou podané dovolanie napriek tomu, že v danej veci bola podľa

jej názoru daná prípustnosť dovolania. Sťažovateľka tiež nesúhlasí s právnym názorom

najvyššieho súdu, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu

nie je vadou konania spadajúcou pod ustanovenie .

12. Najvyšší súd preskúmal podané dovolanie a po zistení, že nie sú splnené

podmienky procesnej prípustnosti podľa až 3 , v odôvodnení svojho

napadnutého rozsudku sp. zn. z 31. júla 2012 vo vzťahu k namietanému

uviedol:

«S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom [podľa ,

pozn.]. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo

podľa jej názoru dôjsť tým, že odvolací súd v rozpore s rozhodnutie

dostatočne neodôvodnil, nakoľko sa v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami,

ktoré uviedla v odvolaní, preto je nepreskúmateľné.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktorému poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred

súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou odporkyni

realizáciu jej procesných práv. ...

Na posúdenie prípustnosti dovolania - aj z aspektov - je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor

zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani

v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý

rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy zastával názor, že

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , ). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania

pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn.

, , , , ,

, , , ). Preto sama

skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť

rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť dovolania odporkyne, lebo nejde

o vadu v zmysle ..

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť

s právnym posúdením veci odvolacím súdom ( ). ... Nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

odporkyne ako procesne neprípustné ( v spojení, s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.»

13. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

14. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (, ). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

15. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto

nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti

postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy ( až ). Preskúmanie rozhodnutia všeobecného

súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu

základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného

súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery

boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (podobne aj ). Ústavnoprávnou požiadavkou

je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky

odôvodnené.

16. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je na skúmanie prípustnosti

návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt,

oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť,

či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí zásadne príslušný orgán, ktorý

rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre

konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu

tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (, ).

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené

podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci

najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti

dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení

označených práv sťažovateľa (napr. ).

17. Ústavný súd posúdil obsah napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. júla 2012 z ústavne významných hľadísk a dospel k záveru, že najvyšší

súd primeraným spôsobom preskúmal prípustnosť dovolania a dostatočne sa vysporiadal

s dovolacími námietkami sťažovateľky.

18. Najvyšší súd preskúmal dôvody prípustnosti dovolania podľa

tak, ako ich namietala sťažovateľka. Podľa názoru ústavného súdu je postup najvyššieho

súdu v sťažovateľkinom prípade v súlade s procesno-právnou úpravou (v danom prípade

s ), keď po zistení, že nie je daný žiaden z dôvodov podľa a , dovolací

súd napadnutým uznesením sťažovateľkino dovolanie odmietol pre neprípustnosť.

Právny názor, na ktorom je založené namietané uznesenie najvyššieho súdu

odmietajúce dovolanie sťažovateľky z dôvodu jeho neprípustnosti, ako aj celé odôvodnenie

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sú z ústavného hľadiska akceptovateľné

a v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa ani práva podľa dohovoru. Skutočnosť, že

sťažovateľka sa s právnymi názormi najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani

právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory najvyššieho súdu svojimi vlastnými.

Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa vo svojej podstate vecnej nesprávnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu ústavný súd zdôrazňuje, že v rámci konania o predmetnej

sťažnosti sa vzhľadom na už uvedené mohol zaoberať iba namietaným porušením

základných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu v dovolacom konaní, a nie

prípadným porušením základných práv rozsudkom krajského súdu v konaní o odvolaní.

19. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

20. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013