Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/350/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., a.s., IČO: X., so sídlom

v P., proti žalovanej D. B., bývajúcej v L., o zaplatenie 890,31 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo 7. novembra 2012 č. k. 10 C 18/2012-

48: I. konanie o zaplatenie sankčného úroku vo výške 3,34 € zastavil, II. žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol, III. rozhodol o trovách konania. Proti výroku o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti (II.) podal žalobca odvolanie.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. októbra 2013 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

dovolacími dôvodmi podľa až c/ ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením Ostatne uvedený dovolací

dôvod vidí žalobca v tom, že rozsudok odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnený, keďže

nedal špecifickú odpoveď na jeho argumentáciu v konaní. Nesúhlasil so záverom súdov, že

2

zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle

o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho názoru je uvedená zmluva uzavretá platne a v nej

dohodnuté podmienky zaväzujú účastníkov zmluvy. Z týchto dôvodov žalobca žiadal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

za ktorého koná jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním ( ), skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Vychádzal pritom

z týchto zásad a ustanovení právnych predpisov:

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým

môže dovolací súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej

istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu

akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád,

ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania

().

Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

možno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným

v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok) a (pokiaľ ide o uznesenie)],

3

alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád

(viď ).

Dovolaním je v danom prípade napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V preskúmavanej veci nie je dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238

ods. 1 O.s.p). Dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

ktorý nemá znaky rozsudkov uvedených v Vzhľadom na to, že dovolací

súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238

ods. 2 ), treba uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobcu z nevyplýva. Jeho

dovolanie by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v v zení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len

„ “).

O procesnú vadu konania v zmysle ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

4

nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobca v dovolaní tvrdí, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade

v zmysle Odňatím možnosti konať pred súdom ( )

sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých

procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom, ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby

mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Z obsahu dovolania vyplýva, že k dovolateľom tvrdenému odňatiu možnosti

pred súdom konať (v zmysle znemožnenia realizácie jeho procesných oprávnení) malo dôjsť

rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré prehliada významné skutkové okolnosti a spočíva

na nesprávnych právnych záveroch; dovolanie tiež naznačuje, že napadnutý rozsudok nie

je dostatočne odôvodnený.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov významných v zmysle § 237

písm. f/ – je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). K uvedenej

argumentácii dovolací súd uvádza nasledovné:

1. Žalobca neuvádza, ktoré procesné oprávnenie mu odvolací súd odňal, resp.

realizáciu ktorého procesného oprávnenia mu znemožnil.

Najvyšší súd v rozhodnutí publikovanom pod R 125/1999 uviedol, že prípustnosť

dovolania podľa nemožno extenzívne vykladať v súvislosti s postupom

súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Rovnako v uznesení

z 11. júla 2012 sp. zn. konštatoval, že „za odňatie možnosti konať

pred súdom nemožno považovať rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti

súdu“. V súlade s tým pod postupom súdu v zmysle možno rozumieť len

faktickú procesnú (ne)činnosť súdu, teda procedúru prejednania veci, ktorá predchádza

vydaniu konečného rozhodnutia a ktorá má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti jeho aktívnej účasti na konaní (viď

aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 10. októbra 2012 sp. zn. , 91/2012).

V preskúmavanej veci žalobca spochybňuje správnosť tej činnosti odvolacieho súdu,

v rámci ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu a na tom základe

podáva záväzný úsudok o prejednávanej veci. Táto činnosť súdu sa označuje ako právne

posúdenie veci. Z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska teda žalobca nenamieta existenciu

procesnej vady konania v zmysle , ale (len) správnosť právneho

posúdenia veci.

2. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. , ,

, , , a ). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže žalobca uvedený

dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov.

Pokiaľ odvolací súd prípadne (ako tvrdí žalobca) nesprávne interpretoval alebo

aplikoval niektoré ustanovenie o spotrebiteľských úveroch,

nezakladala by táto nesprávnosť prípustnosť dovolania v zmysle

3. Pre prípad, že žalobca namieta to, že k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237

písm. f/ došlo v dôsledku neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov,

dovolací súd uvádza, že takáto nesprávnosť by mohla viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu

súdu, nezakladala by ale procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré

6

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, a ).

Najvyšší súd dodáva, že konštantne zastáva názor, v zmysle ktorého ani nesprávne

hodnotenie dôkazov nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v

(porovnaj napríklad uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ,

a ). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý

by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993).

4. Pokiaľ dovolanie obsahuje námietku, že dovolaním napadnuté rozhodnutie

je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)

je nepreskúmateľnosť považovaná za tzv. inú (v neuvedenú) procesnú vadu

podľa , ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Ani

v iných právnych veciach, v ktorých dovolací súd zotrval na aktuálnosti judikátu R 111/1998,

nebolo zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatované porušenie ústavných

práv (viď , , , ,

, , a ). Sama skutočnosť, že

dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto

otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237

5. Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, najvyšší súd odmietol jeho dovolanie podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných

dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo žalovanej (

v spojení s a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní uvedenej náhrady

( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková