Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/102/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. H., bývajúcej v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Národná banka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaniach žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 30. júla 2014 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014

sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014 sp. zn.

o d m i e t a.

2. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014 sp. zn.

o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 30. decembra 2011 na Okresnom súde Bratislava I žalobu, ktorou

sa voči žalovanej domáhala náhrady škody vo výške 19 500 € s príslušenstvom v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorá jej mala byť

spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej tým, že oneskorene zistila neaktuálnosť

Prospektu investícií Podielového družstva Slovenských investícií, ktoré na základe verejnej

ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investícií schváleného žalovanou

zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie

2

podľa o cenných papieroch a investičných službách prostredníctvom

obchodníka s cennými papiermi spoločnosťou X., o.c.p. a nevykonala potrebné opatrenia na

zabránenie vzniku škody, aby označené subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak,

než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. októbra 2013 č.k. -226

žalobu ako aj návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Svoje rozhodnutie vo veci

samej odôvodnil , , a , keď

nemal v konaní preukázaný vznik škody, nesprávny úradný postup žalovanej a príčinnú

súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nezistil ani podmienky pre

vyhovenie návrhu žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. podľa

O trovách konania rozhodol s poukazom na a nepodanie návrhu

na priznanie trov zo strany žalovanej.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. júla 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (, ). Poukázal

na správnosť skutkových zistení i právnych záverov súdu prvého stupňa, s ktorými

sa stotožnil. Uviedol, že v konaní neboli preukázané všetky predpoklady vzniku

zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle , a na zdôraznenie

správnosti odvolaním napadnutého rozsudku sa vysporiadal i s konkrétnymi námietkami

žalobkyne uvedenými v odvolaní.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila podľa

Namietala, že rozsudok odvolacieho súdu vykazuje viacero nedostatkov,

ktoré spôsobujú jeho nepresvedčivosť, čo je v rozpore s požiadavkami na odôvodnenie

súdnych rozhodnutí podľa Spochybnila skutkové a právne zistenia súdov,

ako i vyhodnotenie žalobkyňou navrhnutých dôkazov, najmä správy o stave konkurzu

a výpoveď správcu konkurznej podstaty. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa,

zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky žalobkyne

za nedôvodné, rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhol dovolanie „zamietnuť“ alebo

„odmietnuť“.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. januára 2014 č.k. -247 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júla 2014 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ). Uviedol, že

podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje

súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá

aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej ( o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Podaním odvolania vznikla žalobkyni

poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté

rozhodnutie označila za priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal

byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať ( ). Žiadala preto napadnuté

rozhodnutie „zmeniť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (, ) skúmal

najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré možno týmto opravným prostriedkom

napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

1. K dovolaniu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014 sp. zn.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v v znení

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “). Dovolací súd preto so zreteľom na

ods. 1 skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka netvrdila

a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,

navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť

procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni bolo

niektoré z týchto práv odňaté.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu ( ) judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle (porovnaj R 111/1998).

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn.

konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho

súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu

konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa

“. Ani v iných právnych veciach, v ktorých dovolací súd zotrval na aktuálnosti judikátu

R 111/1998, nebolo zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatované porušenie

ústavných práv (viď , , , ,

, , a ). Sama skutočnosť, že

dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto

otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237

Žalobkyňou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu

konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou

znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba dodať, že

dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len

z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel

od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať

dokazovanie – viď , in fine („dokazovanie však nevykonáva“). Dovolaním

sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namieta nesprávnosť postupu súdov v súvislosti

s nevykonaním ňou navrhnutého dokazovania, treba uviesť, že dokazovanie je časť

občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom

konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa (viď R 125/1999).

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalobkyňa aj namieta, že súdy nesprávne

vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné – viď až c/ ).

Keďže v dovolacom konaní sa nepreukázala ani existencia vady konania podľa § 237

písm. f/ , prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci treba

uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 30. júla 2014 sp. zn. podľa

procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalobkyne podľa v spojení s

odmietol.

2. K dovolaniu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014 sp. zn.

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „, “). Dovolanie

žalobkyne nesmeruje proti uzneseniu, ktoré je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť

dovolania preto z a nevyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalobkyne zakladalo,

ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom

konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď

pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale

v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením

súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza

k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať ( ).

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený

súdny poplatok v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, z rozhodujúceho – obsahového –

hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , a ). Nejde totiž o vadu konania

uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania

tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v a prípustnosť

podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné

dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014 sp. zn.

podľa v spojení s

3. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd napriek tomu žalovanej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková