Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)027/365565.513494.pdf
PDF · 161.85 KB
No categories available
2Cdo/137/2010
Najvyšší súd 2Cdo 137/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. B. bývajúcej v
H., zastúpenej JUDr. I. J. advokátom v P., proti odporcovi E. P., bývajúcemu vo V.,
zastúpenému JUDr. J. K., advokátom, so sídlom v M., o 1 093,57 €, s prísl. vedenej na
Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11 C 110/2008, o dovolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2009 sp. zn. 5 Co 219/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania
69,80 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. K. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 20. marca 2009 č. k. 11 C 110/2008 – 62
v spojení s dopĺňacím z 15. apríla 2009 ( čl.72 ) zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka
domáhala zaplatenia 1 093,57 € ako náklady vzniknuté navrhovateľke ( kupujúcej ) voči
odporcovi (predávajúcemu) z kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej 18. 8. 2007, v súvislosti
s uplatňovaním zodpovednosti za vady motorového vozidla zn. MAZDA ( predmet kúpy ) a
navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 434,19 € na účet
právneho zástupcu JUDr. J. K. do troch dní. Dospel k záveru, že náklady vynaložené
navrhovateľkou na vypracovanie znaleckého posudku a za poskytnutie advokátskych
služieb , ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním nároku na vrátenie kúpnej ceny po
odstúpení od kúpnej zmluvy ( z dôvodu vady na predmetnom motorovom vozidle
odporcom uznanej ) by neboli vznikli, ak by vynaložila viac úsilia skontaktovať sa
s odporcom skôr, ako si znalecký posudok a advokátske služby objednala. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. novembra 2009 sp. zn. 5 Co 219/2009 na
odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 165,96 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % od
5. 1. 2008 do zaplatenia , v ostatnej časti rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že náklady , ktoré vznikli kupujúcemu
v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, treba posúdiť podľa konkrétnych
okolností konkrétnej veci a to aj za použitia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka . Ide
najmä o náklady na odbornú prehliadku predmetu kúpy za účelom zistenia vady , posúdenia
jej rozsahu a možnosti odstránenia, náklady na demontáž vadnej veci alebo jej príslušenstva ,
na prepravu vadnej veci , poštovné a pod. Kupujúcemu ale nemožno priznať náklady
vynaložené na zistenie samotnej vady , ani náklady súdneho konania. Z dokazovania v danej
veci vyplýva, že navrhovateľka objednala znalecký posudok za účelom posúdenia
technického stavu vozidla zn. MAZDA ( predmet kúpy ) a až následne odstúpila od kúpnej
zmluvy a žiadala vrátenie kúpnej ceny odporcom. Teda náklady v súvislosti s vypracovaním
znaleckého posudku boli vynaložené na zistenie rozsahu vád , ktoré sa vyskytli po kúpe
a boli nevyhnutnými nákladmi , ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním zodpovednosti za
vady kúpenej veci. Preto bol nárok v tejto časti uplatnený dôvodne. Trovy právneho
zastúpenia už za nevyhnutné náklady považovať nemožno, so zreteľom na skutočnosť, že
uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady - odstúpenie od kúpnej zmluvy - mohla
navrhovateľka uskutočniť aj ústne a aj ich výška je neprimerane vysoká a nadhodnotená
v porovnaní s nákladmi vynaloženými na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je odborne
náročný. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
a trovách konania podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého
stupňa v ostatnej zamietajúcej časti podala dovolanie navrhovateľka. Jeho prípustnosť
vyvodzovala z § 237 písm. b/ a f/ O. s. p. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti
zmeniť tak, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť jej 927,61 € s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 20. 12. 2007 do zaplatenia a nahradiť jej trovy dovolacieho konania.
Namietala nesprávne právne posúdenie ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) v predmetnej veci
a uviedla, že v súdnom konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom , lebo rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti nie je preskúmateľný.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť a uložiť jej povinnosť nahradiť
mu trovy dovolacieho konania . Jeho odôvodnenie čo do prípustnosti považoval jednak za
neurčité ( § 237 písm. b/ O. s. p. ) a aj za nedôvodné ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr to, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
( § 236 ods. 1 O. s. p. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. )
dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu , voči ktorému takýto opravný
prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
právneho významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
( § 238 ods. 3 O. s. p. ).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu ( v napadnutej časti ) nevykazuje znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p. , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci
rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. , ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s .p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238
O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
( rozsudku alebo uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).Existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že
v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred ním ( § 237 písm. f/ O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých
jeho procesných práv ,ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Predmetnej podmienke prípustnosti dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :
1/odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu došlo v dôsledku postupu súdu, 3/
možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom na skutočnosť , že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, vo všeobecnosti treba ním rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná , ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri
prejednaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke
neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej
práv a oprávnených záujmov.
Navrhovateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm.
f/ O. s. p. namietala nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je ale judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
( R 111/1998 ) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ( teda nie vady konania v zmysle § 237 O. s. p. ).
Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci ), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Zo spisu pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán
k prejednávanej veci, vysvetlil, čoho sa navrhovateľka domáhala a čím v odvolacom konaní
argumentovala, ako sa k odvolaniu vyjadril odporca, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaná prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktorými sa dovolací súd
z hľadiska ich vecnej správnosti nezaoberal. Teda odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa
parametre odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 O. s. p.. Za nepreskúmateľnosť
nemožno považovať okolnosť, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie a nerozhodol
podľa predstáv navrhovateľky.
Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie
veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom ( tak ako iná procesná vada ) , samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ) . Aj za predpokladu, že by tvrdenia
dovolateľky boli opodstatnené , mali by mali za následok vecnú nesprávnosť rozsudku
v napadnutej časti, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)
správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne
závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký
prípad ale v danej veci nejde).
Napokon dovolací súd nezistil ani existenciu procesnej vady uvedenej v § 237 písm.
b/ O. s. p. ( ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania ), ktorou tiež navrhovateľka odôvodňovala prípustnosť dovolania , ale bez jej
bližšej konkretizácie.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky v súlade s § 218 ods. 1 písm. c /
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ,odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania ,
nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia , ktoré
dovolací súd priznal za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k dovolaniu z 19. 3. 2010 )
t. j. 51,45 € s 19% DPH a režijným paušálom 7,21 €, spolu vo výške € ( § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, .v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta