Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/137/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. B. bývajúcej v

H., zastúpenej JUDr. I. J. advokátom v P., proti odporcovi E. P., bývajúcemu vo V.,

zastúpenému JUDr. J. K., advokátom, so sídlom v M., o 1 093,57 €, s prísl. vedenej na

Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania

69,80 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. K. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 20. marca 2009 č. k. – 62

v spojení s dopĺňacím z 15. apríla 2009 ( čl.72 ) zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka

domáhala zaplatenia 1 093,57 € ako náklady vzniknuté navrhovateľke ( kupujúcej ) voči

odporcovi (predávajúcemu) z kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej 18. 8. 2007, v súvislosti

s uplatňovaním zodpovednosti za vady motorového vozidla zn. MAZDA ( predmet kúpy ) a

navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 434,19 € na účet

právneho zástupcu JUDr. J. K. do troch dní. Dospel k záveru, že náklady vynaložené

navrhovateľkou na vypracovanie znaleckého posudku a za poskytnutie advokátskych

služieb , ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním nároku na vrátenie kúpnej ceny po

odstúpení od kúpnej zmluvy ( z dôvodu vady na predmetnom motorovom vozidle

odporcom uznanej ) by neboli vznikli, ak by vynaložila viac úsilia skontaktovať sa

s odporcom skôr, ako si znalecký posudok a advokátske služby objednala. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. novembra 2009 sp. zn. na

odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke 165,96 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % od

5. 1. 2008 do zaplatenia , v ostatnej časti rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že náklady , ktoré vznikli kupujúcemu

v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, treba posúdiť podľa konkrétnych

okolností konkrétnej veci a to aj za použitia ustanovenia . Ide

najmä o náklady na odbornú prehliadku predmetu kúpy za účelom zistenia vady , posúdenia

jej rozsahu a možnosti odstránenia, náklady na demontáž vadnej veci alebo jej príslušenstva ,

na prepravu vadnej veci , poštovné a pod. Kupujúcemu ale nemožno priznať náklady

vynaložené na zistenie samotnej vady , ani náklady súdneho konania. Z dokazovania v danej

veci vyplýva, že navrhovateľka objednala znalecký posudok za účelom posúdenia

technického stavu vozidla zn. MAZDA ( predmet kúpy ) a až následne odstúpila od kúpnej

zmluvy a žiadala vrátenie kúpnej ceny odporcom. Teda náklady v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku boli vynaložené na zistenie rozsahu vád , ktoré sa vyskytli po kúpe

a boli nevyhnutnými nákladmi , ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním zodpovednosti za

vady kúpenej veci. Preto bol nárok v tejto časti uplatnený dôvodne. Trovy právneho

zastúpenia už za nevyhnutné náklady považovať nemožno, so zreteľom na skutočnosť, že

uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady - odstúpenie od kúpnej zmluvy - mohla

navrhovateľka uskutočniť aj ústne a aj ich výška je neprimerane vysoká a nadhodnotená

v porovnaní s nákladmi vynaloženými na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je odborne

náročný. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa nariadenia vlády č.

a trovách konania podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého

stupňa v ostatnej zamietajúcej časti podala dovolanie navrhovateľka. Jeho prípustnosť

vyvodzovala z a Navrhla rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti

zmeniť tak, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť jej 927,61 € s 8,5 % ročným úrokom

z omeškania od 20. 12. 2007 do zaplatenia a nahradiť jej trovy dovolacieho konania.

Namietala nesprávne právne posúdenie ( ) v predmetnej veci

a uviedla, že v súdnom konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom , lebo rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti nie je preskúmateľný.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť a uložiť jej povinnosť nahradiť

mu trovy dovolacieho konania . Jeho odôvodnenie čo do prípustnosti považoval jednak za

neurčité ( ) a aj za nedôvodné ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) , skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu , voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

právneho významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu ( v napadnutej časti ) nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci

rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O. s .p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

( rozsudku alebo uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).Existenciu žiadnej podmienky

prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že

v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred ním ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých

jeho procesných práv ,ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Predmetnej podmienke prípustnosti dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :

1/odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu došlo v dôsledku postupu súdu, 3/

možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom na skutočnosť , že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, vo všeobecnosti treba ním rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje

účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná , ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Navrhovateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm.

f/ namietala nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je ale judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

( R 111/1998 ) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania

v zmysle ( teda nie vady konania v zmysle ).

Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Zo spisu pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol

rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, vysvetlil, čoho sa navrhovateľka domáhala a čím v odvolacom konaní

argumentovala, ako sa k odvolaniu vyjadril odporca, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaná prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktorými sa dovolací súd

z hľadiska ich vecnej správnosti nezaoberal. Teda odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa

parametre odôvodnenia v zmysle ustanovenia . Za nepreskúmateľnosť

nemožno považovať okolnosť, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie a nerozhodol

podľa predstáv navrhovateľky.

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie

veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom ( tak ako iná procesná vada ) , samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ) . Aj za predpokladu, že by tvrdenia

dovolateľky boli opodstatnené , mali by mali za následok vecnú nesprávnosť rozsudku

v napadnutej časti, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)

správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne

závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký

prípad ale v danej veci nejde).

Napokon dovolací súd nezistil ani existenciu procesnej vady uvedenej v § 237 písm.

b/ ( ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania ), ktorou tiež navrhovateľka odôvodňovala prípustnosť dovolania , ale bez jej

bližšej konkretizácie.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky v súlade s § 218 ods. 1 písm. c /

v spojení s ,odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania ,

nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia , ktoré

dovolací súd priznal za jeden úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k dovolaniu z 19. 3. 2010 )

t. j. 51,45 € s 19% DPH a režijným paušálom 7,21 €, spolu vo výške € ( § 10 ods. 1, § 14

ods. 1 písm. a/, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, .v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta