Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/25/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: G. P. P., s. r. o., so sídlom v Ž., ul. M. R. č. XX/A,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného G. P. L., s. r. o., so sídlom v B., K. č. X,. IČO: XX. XXX. XXX. proti žalovanému: S. R. - M. P., S. V. a R. S. R., so sídlom v B., Š. č. X - X,. o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.492,81 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,81 eur a trovy konania vo výške 697,73 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu G. P. L., s. r. o., so sídlom v B., K. č. X,. všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 1. 2. 2010 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.492,81 eur, predstavujúcu náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. M.. Dňa 21. 12. 2007 bola uzavretá medzi žalobcom a Ú. P., S. V. a R. L. M. dohoda č. 20/§50 - PS/2007 o poskytnutí príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 Zákona o službách zamestnanosti. Na základe dohody mal úrad povinnosť poskytovať príspevok po dobu prvých šiestich mesiacov vo výške 10.619,- Sk mesačne a po dobu ďalších deviatich mesiacov vo výške 6.573,- Sk mesačne, t. j. spolu 122.871,- Sk. Dňa 21. 5. 2008 úrad listom č. 197992/2008 oznámil žalobcovi legislatívnu zmenu, účinnú o 1. 5. 2008, ktorou sa zmenila výška poskytovaného príspevku a preto úrad poskytoval príspevok len v maximálnej výške do 61.950,- Sk. Tým úrad nedodržal podmienky dohody, ktoré neboli zmenené priamo zákonom, majúcim vplyv na právny vzťah medzi žalobcom a úradom. Novelizovaný Zákon o službách zamestnanosti neobsahoval retroaktívne ustanovenie, na základe ktorého by sa právne vzťahy, týkajúce sa poskytnutia príspevku v období pred 1. 5. 2008, mohli spravovať predmetnou novelou. Došlo tým k porušeniu zásady zákazu retroaktivity. Dňa 21. 4. 2009 bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody M. P., S. V. a R. SR, ktorá vznikla žalobcovi uvedeným nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo listom zo dňa 8. 7. 2009 oznámilo, že v rámci predbežného prerokovania náhrady škody žalobcu neodškodní. V súlade s ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Legislatívnou požiadavkou na zabezpečenie oprávnenej dôvery v právo je predvídateľnosť práva. Jej obsahom je aj podmienka neretroaktívneho pôsobenia legislatívy. Tá je tradične vkomponovaná do zákazu retroaktivity. Jej obsah vymedzil Ústavný súd SR aj v rozhodnutí , podľa ktorého v ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. I. SR, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického

štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia, pôsobia iba do budúcna a nie do minulosti. Vo veci Ústavný súd SR uviedol: s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršieho vydaného predpisu. V rozhodnutí Ústavného súdu SR č. konania súd uviedol, že zákonodarca v občianskom práve môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu daných existujúcich právnych stavov; v právnom štáte však musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu (compelling grounds of general interest, napr. Zielinski and Pradal, Gonzales and Others, s. 21, 28. október 1999, ESĽP), ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu. Úrad na základe uvedeného nemôže znížiť príspevok so spätnou účinnosťou, pokiaľ to neupraví zákon v prechodných ustanoveniach, k čomu nedošlo. Vyhláška ani zákon neumožnili pôsobenie novej právnej normy do minulosti. Podľa SR štátne orgány SR môžu konať iba podľa SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade zákon vo svojom ustanovení neupravil možnosť štátneho orgánu postupovať spôsobom, ktorým poskytol príspevok na zamestnávanie znevýhodneného občana v zmenenej výške.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predmetná dohoda patrí do kategórie verejných zmlúv, ktorej . Tieto náležitosti musia byť svojim obsahom v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, spôsob určenia výšky príspevku nesmie byť iný, ako ustanovuje zákon v platnom znení. Predmetné dohody sú uzatvárané vo väzbe na tzv. Schému pomoci de minimis. Žalobcom namietané skutočnosti vznikli v súvislosti s novelou - . Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhované úpravy aktívnych opatrení na trhu práce sú v súlade s Oznámením komisie Európskych spoločenstiev vydaného dňa 27. 6. 2007 v Bruseli K spoločným zásadám flexiistoty; flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a k zlepšeniu ich kvality, kde jednou zo zložiek flexiistoty sú aj účinné aktívne politiky trhu práce, ktorými sa podporuje uplatňovanie stratégie rastu zamestnanosti, ako aj podpora tvorby väčšieho počtu pracovných miest v súlade so zásadou č. 1 zo spoločných zásad flexiistoty. Cieľom návrhu zákona bolo odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania Zákona o službách zamestnanosti a z aplikačnej praxe, prijať nové aktívne opatrenia na trhu práce. Na výpočet výšky príspevkov sa používala referenčná veličina minimálna mzda, od ktorej sa výpočet odpojil a napojil sa na priemernú mesačnú minimálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve SR. Novelizácia všeobecne záväzných právnych predpisov má za následok, že obsah dojednanej dohody sa mení v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy. So zmenou právnej úpravy sa mení aj obsah jestvujúceho právneho vzťahu. Keďže zákonodarca neuviedol v prechodných ustanoveniach Zákona o službách zamestnanosti, účinných k 1. 5. 2008, aby príspevok, poskytovaný na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom práce pred 1. 5. 2008, sa poskytoval do uplynutia dohodnutej doby zamestnávania, nemal takýto úmysel, na rozdiel od príspevku v prípade absolventskej praxe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: dohodou č. zo dňa 21. 12. 2007, oznámením o zmene zákona zo dňa 21. 5. 2008, dodatkom č. 1/2009 k dohode, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21. 4. 2009, oznámením M. P., S. V. a R. SR zo dňa 8. 7. 2009, dôvodovými správami, metodickým postupom, zistiac nasledovné:

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní vo svojom prednese poukázal na zásah do majetkových práv žalobcu v zmysle SR, ako aj Európskeho dohovoru o ľudských právach. Výklad žalovaného je v rozpore s SR a princípom právnej istoty. V danom prípade sa jednalo o výkon verejnej moci z hľadiska postupu Ú. P., S. V. a R. L. M., ktorý je orgánom štátnej správy. Zákon úradu priznal právo poskytovať príspevky na základe presne definovaných podmienok. Úrad napriek dohode autoritatívne nariadil zníženie výšky predmetného príspevku. Ustanovením vykonávacej vyhlášky k o službách zamestnanosti si zákonodarca uvedomil dopad svojho konania , keď v prechodnom ustanovení v súvislosti s neskoršou novelou jednoznačne upravil rámec, ktorým sa mal predchádzajúci právny vzťah spravovať.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri zakladaní spoločnosti využili možnosť zamestnať dlhodobo nezamestnanú osobu s tým, že je garantované čerpanie príspevku na jej mzdu. S úradom práce bola preto uzatvorená dohoda, na základe ktorej mal byť vyplácaný mesačný príspevok. Žalobca sa zaviazal najmenej po dobu dvadsaťštyri mesiacov udržať pracovné miesto. S týmto príspevkom žalobca rátal do príjmovej časti spoločnosti. V dohode sa uvádza, že jej zmena môže byť realizovaná len formou dodatku. Úrad postupoval jednostranne, keď oznámil zníženie príspevku a od mája 2008 začal vyplácať príspevok nižšou sumou. Predmetné vytvorené pracovné miesto je doposiaľ zachované. Pred uzavretím dohody bol žalobcovi predložený metodický postup zo strany úradu, obsahujúci podmienky vyplácania príspevku. V nich sa uvádza maximálna výška mzdy, z ktorej je možné poskytovať príspevok 18.761,- Sk, čím však zamestnávateľ nie je obmedzený stanovením mzdy v pracovnej zmluve. Znamená to, že ak by bola zamestnankyni vyplácaná vyššia mzda, príspevok z úradu bude vyplácaný maximálne v dohodnutej výške. Uvedený význam má slovo maximálne. Žalobca sa dohodol s úradom na mesačnom vyplácaní príspevku vo výške 10.619,- Sk v trvaní šiestich mesiacov a vo výške 6.576,- Sk v trvaní deviatich mesiacov. Po zostávajúcu dvadsiatichštyroch mesiacov sa príspevok nemal vyplácať, ale pracovné miesto malo byť zachované. Vo faktúrach, ktoré vyhotovoval žalobca, mesačný plat zamestnankyne zodpovedal výške dohodnutého príspevku. Žalovaná istina pozostáva zo sumy, predstavujúcej skutočný rozdiel medzi dohodnutým príspevkom a skutočne vyplateným príspevkom, za obdobie od mája 2008 do decembra 2008 tak, že nevyplatený rozdiel za obdobie máj 2008 až jún 2008 predstavoval mesačne 6.723,- Sk a v mesiacoch júl 2008 až december 2008 vo výške 5.275,- Sk mesačne. Zo strany úradu bolo žalobcovi ponúknuté uzavretie dodatku č. 1 s tým, že výška príspevku, ktorá mala byť poskytovaná na ďalšie zostávajúce tri mesiace, sa o nejakú sumu, i keď v minimálnej výške, zvýši.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v danom prípade ide o verejnoprávnu dohodu, na ktorú sa nevzťahuje autonómia zmluvných strán. Pojem maximálna výška sa vzťahuje aj na mesačný príspevok, čím je daný priestor pre prípadnú zmenu zákona. M. P., S. V. a R. SR je ústredným orgánom štátnej správy v zmysle zákona pre oblasť práce, sociálnych vecí, rodiny a zamestnanosti. Predmetná situácia preto spadá do pôsobnosti ministerstva. Podpisom dohody žalobca ako zamestnávateľ sa stal súčasťou systému finančného riadenia štátnej pomoci. Úrad po preskúmaní náležitostí faktúry ako účtovného dokladu podľa zásad o finančnej kontrole preveril jej správnosť, následne správnosť je preskúmavaná nadriadenými orgánmi. Certifikačný úrad reprezentuje Ministerstvo financií SR (až po jeho odsúhlasení sa faktúra uhrádza). Vychádzajúc z čl. VI. ods. 1, 2 dohody možno konštatovať vyvážené postavenie subjektov predmetnej dohody. Bola stanovená metodika pre vypracovanie dohody ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom súčasťou metodiky bol aj vzor dohody. Odkaz na ustanovenia sa týka vzťahov, ktoré nie sú upravené . Úrad práce bol povinný dohodu dodržiavať, pokiaľ zákon nehovorí niečo iné. Ak sa zákon zmení, úrad je povinný ho dodržať. Jednostranné oznámenie úradu, ktorým bola dohoda zmenená, je potrebné ponímať kvázi ako rozhodnutie úradu, hoci netypické. Dotknutý subjekt nemá možnosť ho prijať alebo neprijať, čím je daný verejnoprávny prvok.

Z dohody č. 20/ - PS/2007 zo dňa 21. 12. 2007 bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľ, ktorý je podnikateľským subjektom a Ú. P., S. V. a R. L. M. uzavreli podľa o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dohodu, účelom ktorej bolo poskytovanie finančného príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a to konkrétne na vytvorené jedno pracovné miesto v organizačnej jednotke so sídlom v L. M., P. č. X,. profesia odborná asistentka. Podľa čl. III. úrad sa zaviazal poskytnúť celkový finančný príspevok v maximálnej výške 122.871,- Sk. Po dobu prvých šesť mesiacov sa zaviazal platiť príspevok žalobcovi mesačne 10.619,- Sk a po dobu ďalších deviatich mesiacov vo výške 6.573,- Sk. Podľa čl. VI. dohodu je možné skončiť na základe vzájomnej písomnej dohody účastníkov. Podľa čl. VII. zmeny v dohode možno vykonať len písomným dodatkom k dohode, podpísaným obidvoma účastníkmi. Právne vzťahy, výslovne neupravené dohodou, sa riadia ustanoveniami . Písomnosťou zo dňa 21. 5. 2008 Ú. P., S. V. a R. L. M. oznámil žalobcovi, že v dôsledku legislatívnej zmeny s účinnosťou od 1. 5. 2008 sa mení aj výška a spôsob výpočtu príspevku poskytnutého na zamestnávanie znevýhodneného. Tým sa mení maximálna výška príspevku 61.950,- Sk. Z dodatku č. 1/2009 k dohode, uzavretom dňa 12. 3. 2009, bolo zistené, že od 1. 1. 2009 sa úrad zaviazal poskytovať finančný príspevok na dobu zostávajúcich troch mesiacov vo výške 1.422,- Sk, t. j. 47,19 eur mesačne. Písomnosťou zo dňa 21. 4. 2009, doručenou M. P., S. V. a R. SR dňa 23. 4. 2009, žalobca žiadal o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody vo výške 1.492,81 eur. Písomnosťou zo dňa 8. 7. 2009 M. P., S. V. a R. SR oznámilo žalobcovi, že žalobcu v rámci predbežného prerokovania náhrady škody neodškodní.

Podľa dôvodovej správy k k účelom úpravy bolo vytvoriť podmienky na zvýšenie možnosti zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky sto percent celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Zámerom prístupu bolo na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch, oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci. Podľa dôvodovej správy k k v aktívnom opatrení sa navrhuje nový spôsob výpočtu príspevku, ako aj rozšírenie obsahových náležitostí dohody uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom o poskytnutí príspevku na podporu znevýhodneného uchádzača.

Súd v súlade s ust. rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil, avšak nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Podľa článku 1 veta prvá SR:

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa článku 2 ods. 2 SR:

Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 46 ods. 3 SR:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa článku 20 ods. 1 veta prvá, druhá SR:

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa článku 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie FMZV č. ):

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov do 31. 12. 2007):

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke (ďalej len príspevok), sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o

zamestnanie. Príspevok sa poskytuje mesačne do výšky sto percent z celkovej ceny práce jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, prijatého na vytvorené pracovné miesto, najviac vo výške celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), na ktorého zamestnanie bol poskytnutý príspevok podľa § 56 a 60.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:

Tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:

Na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi konania bola nesporná aktívna aj pasívna legitimácia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Ú. P., S. V. a R. L. M., ktorý uzatvoril so žalobcom dohodu o poskytnutí príspevku na zamestnanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa Zákona o službách zamestnanosti, postupoval a správal sa ako orgán verejnej moci (štátny orgán). Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci je definovaný aj ako nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Jednostranné

zníženie predmetného príspevku zo strany orgánu verejnej moci jeho vyplácaním nižšou sumou od 1. 5. 2008, po uzavretí dohody, je potrebné považovať za zásah do práva na majetok žalobcu, chráneného SR, ako aj Európskym dohovorom pre ľudské práva.

Správne dohody predstavujú atypickú formu činnosti verejnej správy. Na rozdiel od jednostranných právnych aktov správne dohody (zmluvy) predstavujú dvojstranný úkon účastníkov dohody ako ich vzájomný prejav vôle. Právnym základom na uzatváranie správnych dohôd sú normy správneho práva, ktoré splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe (uložením povinnosti uzavrieť dohodu). Obsahom dohody je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov. Formálnu a procesnú stránku uzatvárania dohôd predpisy správneho práva neriešia, procedurálne a procesné postupy sa uplatňujú analogicky aplikáciou noriem súkromného práva (napr. občianskeho alebo obchodného práva), pre ktoré je forma dohôd a zmlúv typická. Predmetnú správnu dohodu možno zaradiť medzi dohody o poskytovaní účelovo určených financií súkromným osobám, ktoré vyvíjajú aktivity vo verejnom záujme, t. j. dohody medzi subjektmi spravovacími a spravovanými (prvok vertikality).

Pri výkone verejnej správy je štátny orgán povinný dodržiavať ústavu a dôsledne aplikovať zásadu zákonnosti. Podľa SR štátny orgán SR môže konať iba na základe SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tým je vyjadrená zásada legality (zákonnosti). Správny orgán je povinný postupovať v súlade s SR, zákonmi, ako aj ďalšími predpismi právneho poriadku SR. Jadrom zákonnosti je ústavnosť. Ústavným princípom je, že právne normy pôsobia zásadne do budúcnosti a nie do minulosti, t. j. platí princíp aretroaktivity, ktorý vyplýva z , pričom platí pre verejné, ako aj súkromné právo. V danom prípade správny orgán porušil zásadu legality (zákonnosti) pri výkone verejnej správy. Akúkoľvek výnimku z princípu aretroaktivity musí právny predpis výslovne stanoviť. Inak sa treba spravovať princípom aretroaktivity. Správny orgán aj pri akceptovaní jeho nadradeného postavenia (prvok vertikality) a s tým spojeného oprávnenia jednostranne zasiahnuť do regulácie právneho vzťahu, je povinný dodržať princíp zákonnosti, t. j. postupovať v súlade s SR (v zmysle princípu aretroaktivity).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že správny orgán postupoval retroaktívne, porušujúc ústavný princíp aretroaktivity a tým aj zásadu legality (zákonnosti). Žalobca ako súkromnoprávny subjekt uzatváral predmetnú dohodu v dôvere v ústavný princíp aretroaktivity a s tým spojenej zásady ochrany nadobudnutých práv. Podľa dôvodovej správy účelom právnej úpravy ust. o službách zamestnanosti bolo, okrem riešenia zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch. Zamestnávatelia preto predstavovali sekundárnu cieľovú skupinu predmetnej právnej úpravy. Aj v zmysle uvedeného výška príspevku pre súkromnoprávny subjekt (zamestnávateľa) bola rozhodujúca pre uzavretie dohody o poskytnutí predmetného príspevku. Jednostranným zásahom do dohodou upravených vzájomných práv a povinností, týkajúcich sa výšky poskytovaného príspevku jeho znížením, došlo k zásahu do práva žalobcu chráneného SR a Európskym dohovorom pre ľudské práva (porušením princípu aretroaktivity vyplývajúceho z , keďže výnimka z uvedeného princípu v predmetnej novele upravená nebola, t. j., že zmenená výška príspevku sa má vzťahovať aj na právne vzťahy uzavreté pred novelou účinnou od 1. 5. 2008). Legislatívna zmena novelou - neobsahuje klauzulu tzv. nepravej retroaktivity, t. j., že ustanoveniami nového zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely, t. j. pred 1. 5. 2008. V právnom štáte nemožno akceptovať taký výklad, v zmysle ktorého štát motivuje súkromnoprávny subjekt výškou príspevku so stanovením dohodnutých pravidiel s tým, že po uzavretí dohody je bez ďalšieho oprávnený jednostranne výšku príspevku zmeniť, neakceptujúc dôsledky s tým spojenej ujmy do práva na majetok druhého partnera dohody.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre jednoznačne rozšíril tradičný pojem vlastníctva. Jedna z najznámejších koncepcií, rozširujúca tradičný pojem vlastníctva, je koncepcia tzv. legitímnych očakávaní (legitímna nádej). Vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľom úzko súvisí s celkovou ekonomikou súkromnoprávneho subjektu a týka sa, rovnako ako výška príspevkov od štátu, podnikateľského zámeru, ako aj výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca, ktorý uzatvoril dohodu

(majúcu charakter správnej dohody ako súčasť systému finančnej pomoci na trhu práce), dôvodne od správneho orgánu očakával dodržanie zásady legality, teda aj ústavného princípu aretroaktivity, ochrany nadobudnutých práv a podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach aj legitímne očakávaní. Žalobca oprávnene očakával, že môže rozvíjať svoje podnikateľské aktivity v súlade s uzavretou predmetnou dohodou. Správny orgán znížením príspevku teda zasiahol do jeho práva - legitímneho očakávania, ktoré svojim charakterom zodpovedá právu chráneného európskym dohovorom (prípade Marckx proti Belgicku, 1979). Správny orgán postupoval bez opory v prechodnom ustanovení (v ktorom absentovala úprava spätného pôsobenia neskoršej právnej normy do minulosti).

Žalovaný v konaní neuviedol dôvody, ktoré by vyvážili prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti zákona, keď aj zákonodarca môže len výnimočne retroaktívne uplatniť ustanovenia na úpravu existujúcich právnych vzťahov. Ani poukaz na dôvodovú správu neobsahuje žiaden legitímny dôvod, ktorý by smeroval k dosiahnutiu spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným verejným záujmom a požiadavkou ochrany individuálnych práv. Argument, že obsah dojednanej dohody sa mení v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy, sám osebe nepredstavuje princíp chránený SR alebo Európskym dohovorom o ľudských právach. Nie je ani nositeľom hodnoty, ktorá by bola uvedeným spôsobom chránená v právnom štáte. V tomto smere je potrebné poukázať na rozhodnutia Ústavného súdu SR, označené žalobcom v žalobe. Nevyhnutnosť konsenzu subjektov v prípade zmeny predmetnej dohody je vyjadrená aj v čl. VII. bod 1dohody (zmeny v tejto dohode možno vykonať len písomným dodatkom k dohode podpísaným obidvoma účastníkmi dohody, k čomu aj došlo uzavretím dodatku č. 1, ktorý sa vzťahoval len na obdobie od januára 2009 do marca 2009). Z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva záväzok úradu poskytovať finančný príspevok podľa dohodnutých pravidiel po dobu prvých šiestich mesiacov vo výške 10.619,- Sk a po dobu zostávajúcich deviatich mesiacov vo výške 6.573,- Sk mesačne. Pojem maximálna výška predstavuje maximálny limit preplatenia (na základe faktúr) celkovej sumy finančného príspevku (vypočítaného podľa zákonom stanovených kritérií). Z obsahu celej dohody, ako ani z metodického pokynu, nevyplýva možnosť poskytovať mesačný príspevok svojvoľne do maximálnej výšky, čím by nebola naplnená požiadavka určitosti záväzku, ktorú aj zákonodarca považoval za rozhodujúcu (v zmysle dôvodovej správy). Argumentácia žalovaného, týkajúca sa inštančného procesu schvaľovania a vyplácania príspevkov, vrátane tzv. certifikačného úradu, bola vzhľadom na uvedené závery bez právneho významu.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška žalovanej istiny, predstavujúca rozdiel medzi dohodnutou výškou mesačného príspevku v období od mája 2008 do júna 2008 vo výške 2 x 6.723,- Sk (dohodnutá mesačná výška príspevku 10.619,- Sk a skutočná výška vyplateného príspevku 3.896,- Sk) a od júla 2008 do decembra 2008 vo výške 5.275,- Sk mesačne (v mesiaci december 2008 len vo výške 5.151,30 Sk, dohodnutá mesačná výška príspevku 6.573,- Sk a vyplatená výška príspevku 1.298,- Sk), t. j. spolu 44.972,35 Sk, v prepočte na eurá 1.492,81 eur.

Medzi účastníkmi bolo nesporné a žalobcom aj preukázané uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ustanovení Zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súlade s citovanou právnou úpravou. Žalovaný neuspokojil nárok na náhradu škody, ktorú skutočnosť žalobcovi písomne oznámil. Vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky atribúty zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu ako poškodeného subjektu a príčinný vzťah medzi uvedenými dvoma prvkami. Preto žalobca využil svoje právo a ako poškodený sa domáhal uspokojenia svojho nároku na súde. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,81 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 71,37 eur ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), teda za päť úkonov právnej služby prislúchala odmena vo výške 356,85 eur: príprava a prevzatie zastúpenia, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21. 4. 2009, podanie žaloby, účasť na

súdnom pojednávaní dňa 30. 4. 2010, účasť na súdnom pojednávaní dňa 29. 6. 2010 (, , , vyhlášky č. v znení neskorších predpisov v spojení s prechodným ustanovením vyhlášky). Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi popri odmene prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 6,95 eur, spolu 13,90 eur; v súvislosti s troma následnými úkonmi právnej služby 3 x 7,21 eur, t. j. 21,63 eur. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada za stratu času za čas z miesta sídla, t. j. pobočka Ž. do L. M. a späť, t. j. 3 hodiny obojsmerná cesta, t. j. 6 polhodín x dve cesty (dňa 30. 4. 2010 a 29. 6. 2010), 12 polhodín x 12,02 eur, spolu 144,24 eur. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada cestovného, uplatnená len vo výške 65,90 eur (90 km jednosmerná vzdialenosť Ž. - L. M. x 2; 0,183 x 180 km x dve cesty). Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi, ktorý je platiteľom DPH, prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 19 %, t. j. o sumu 95,21 eur (zo základu 501,09 eur, vzhľadom na uplatnené zvýšenie právnym zástupcom, ktorým bol súd viazaný). Trovy právneho zastúpenia tak predstavovali spolu 697,73 eur. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 697,73 eur na účet právneho zástupcu žalobcu G. P. L., s. r. o., so sídlom v B., podľa , v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pri posudzovaní uplatnenej náhrady trov konania súd prihliadal na skutočnosť, že pobočka právneho zástupcu žalobcu má sídlo v Ž. (v ktorej došlo aj k vyčísleniu trov, preto nebol dôvod pre priznanie náhrady za stratu času, ako aj cestovného z B. (s poukazom na použité motorové vozidlo, zastúpenie koncipientom).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.