Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/134/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. arch. D. L.,

bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému M., o

určenie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru, vedenej na Okresnom

súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 22. decembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 14. januára 2009 č. k. -212

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa ako nájomníčka domáhala, aby súd uloţil ţalovanému

povinnosť previesť do jej vlastníctva ateliér vo výmere X. m², nachádzajúci sa na X.

bytového domu na H. ulici č. X., zapísaný v katastri nehnuteľností obec K., katastrálne

územie S. na LV č. X. ako obytný dom H.H., súpisné číslo X., stojaci na parcele č. X., X. a

X., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súpisné číslo X.,

H.H., zapísaný v katastri nehnuteľností na tom istom liste vlastníctva a spoluvlastnícky podiel

k pozemku, parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², parc. č. X., zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m² a parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.

m², zapísaných v katastri nehnuteľností na tom istom liste vlastníctva. Ţalovanému náhradu

trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetný priestor, ktorý

ţalobkyňa ţiadala previesť do svojho vlastníctva, nebol nikdy vedený ako ateliér.

Z projektovej dokumentácie obytného domu na H. ulici č. X. zistil, ţe tento priestor patrí

medzi spoločné časti a zariadenia bytového domu, konkrétne ako záujmový krúţok. V období

rokov X. aţ X. bol uţívaný ako byt, čo svedčí o skutočnosti, ţe daný priestor bol aj zo

stavebného hľadiska bytom, nie ateliérom. Ţalobkyňa sa preto nemohla s úspechom domáhať

jeho prevedenia do vlastníctva podľa , resp. Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ). Pokiaľ

miestny úrad Mestskej časti K. dal dňa X. súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy k uţívaniu

týchto priestorov na účely zriadenia architektonického ateliéru, tento súhlas bol udelený len s

poukazom na o nájme a podnájme nebytových priestorov

a nemôţe nahrádzať rozhodnutie v zmysle § 85 Stavebného zákona. Rozhodnutie odôvodnil

tieţ nedostatkom pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní, ktorý uţ v čase rozhodovania

súdu nebol vlastníkom daného priestoru, nakoľko tento bol prevedený do vlastníctva

bývalých nájomcov bytov v príslušných podieloch na spoločných častiach a zariadeniach

domu. Napokon, vychádzal aj zo záveru, ţe na strane ţalobkyne nie je naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení v zmysle Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. decembra 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, ţe sa

nejedná o určovaciu ţalobu, ale o ţalobu na plnenie podľa Ţalobkyňa

nemala preto povinnosť tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Zhodne so súdom

prvého stupňa ustálil, ţe z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa nevyplynulo, ţe by

priestor, o ktorého prevod ţalobkyňa ţiadala, mal povahu ateliéru a teda, ţe by sa na tento

priestor vzťahovalo ustanovenie a ods. 2 Ţalobkyňa tak

nepreukázala existenciu hmotnoprávnych podmienok pre vyhovenie nároku na uzavretie

zmluvy o prevode vlastníctva k tomuto priestoru. Rozsudok súdu prvého stupňa povaţoval

preto za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa.

K prípustnosti dovolania uviedla, ţe prvostupňový súd tým, ţe nevykonal ňou navrhnuté

dôkazy na preukázanie charakteru priestoru, riadiac sa nesprávnym právnym názorom

o nedostatku naliehavého právneho záujmu a tým, ţe nepostupoval spôsobom uvedeným

v , jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe súdy niţších stupňov nesprávne posúdili otázku charakteru

prenajatého priestoru, keďţe tento nepovaţovali za ateliér. Ţiadala preto, aby dovolací súd

predmetné rozhodnutie spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená

advokátom ( ), skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho

treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Dovolanie ţalobkyne preto nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný

napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva

pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne niektorou

z taxatívne vymenovaných vád postihnuté.

Dovolateľka vadu v zmysle odôvodnila tým, ţe prvostupňový súd

nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy a ţe nepostupoval spôsobom uvedeným v § 118

ods. 2 , účinným od 15.októbra 2008.

K prvému dôvodu treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry nevykonanie účastníkom

navrhnutého dôkazu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej

veci aj vyuţila (v konaní pred súdom prvého stupňa, okrem iného, dala na zváţenie vykonanie

znaleckého dokazovania), nebolo jej teda odňaté. Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz

bude vykonaný, ponecháva súdu. Súd preto svojim postupom dovolateľku nevylúčil

z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré jej priznáva.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal

spočívať v nedodrţaní procesného postupu prvostupňovým súdom vyplývajúceho

z ustanovenia , účinného od 15. októbra 2008, podľa ktorého predseda

senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré

dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Podľa dovolacieho súdu, aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia,

nespôsobuje existenciu vady v zmysle Ak totiţ predseda senátu

(samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrţí, nemá to ţiaden priamy dosah na moţnosť

vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda ţiadnym spôsobom

nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje

návrhy a pod. Uvedené pochybenie zo strany súdu moţno hodnotiť len ako tzv. inú vadu

konania, ktorou moţno dovolanie v zmysle odôvodniť. Existencia

tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania

v zmysle Dovolateľka preto neopodstatnene namietala, ţe nedodrţaním

procesného postupu v zmysle účinného od 15. októbra 2008, jej súd odňal

moţnosť pred súdom konať.

Dovolací súd napokon nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ ustanovenia

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Pre úplnosť treba dodať, ţe ani námietka dovolateľky spočívajúca v tom, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym

právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho

procesného oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia

dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania ţalobkyne podľa Keďţe dovolanie nie je prípustné ani

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok

ţalobkyne odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s

bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová