Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 141/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., H., zastúpenej JUDr. J. L. advokátom a konateľom

spoločnosti A., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. novembra

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2010

doručená sťažnosť M. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. J. L. advokátom a

konateľom spoločnosti A., s. r. o., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 25. novembra 2010 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté

uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Sťažovateľ podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 02. 09. 2008 Žalobu

o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2007 (ďalej aj „Kúpna zmluva“) s tým,

že H. K… (ďalej aj „žalovaný v 1. rade“) previedol spoluvlastnícke podiely k pozemkom

uvedeným v žalobe do vlastníctva spoločnosti V. spol. s r. o… (ďalej aj „žalovaný v 2.

rade“) bez toho, aby tieto spoluvlastnícke podiely k pozemkom písomne ponúkol ostatným

spoluvlastníkom a teda nerešpektoval zákonné predkupné právo v zmysle § 140

. Sťažovateľ sa v zmysle podanou žalobou dovolal relatívnej

neplatnosti časti kúpnej zmluvy. Sťažovateľ odôvodnil naliehavý právny záujem na podaní

žaloby tak v žalobe ako aj vo vyjadreniach predložených v konaní...

Okresný súd v Žiari nad Hronom Rozsudkom zo dňa 16. 10. 2008 rozhodol, že súd

určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 31. 01. 2007 medzi odporcom v 1. a odporcom

v 2. rade je neplatná...

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania

Žalovaného v 1. ako aj v 2. rade zo dňa 16. 12. 2008 vec prejednal a Uznesením č. k.

-68 zo dňa 02. 03. 2009 rozsudok okresného súdu v znení opravného

uznesenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Svoje Rozhodnutie odôvodnil tým, porušenie predkupného práva nerobí bez ďalšieho

zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu neplatnou. Oprávnený spoluvlastník, ktorého

predkupné právo už bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy (§ 80 písm. c/OSP), pretože mu patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného

predkupného práva ( ).

Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak spoluvlastník prevádza svoj

spoluvlastnícky podiel k veci inej ako blízkej osobe, mal by rešpektovať príkaz zákona

o predkupnom práve iného spoluvlastníka ( ). Jeho porušením sa ale bez ďalšieho

len z tohto dôvodu zmluva nestáva neplatnou a vlastníctvo prechádza na nadobúdateľa.

Právo z predkupného práva nadobúda pre oprávneného (obídeného) spoluvlastníka

účinnosť až okamihom, keď si toto právo uplatní (po prevode vlastníctva voči novému

spoluvlastníkovi), nie už okamihom prevodu vlastníctva. Uplatnením predkupného práva sa

rozumie, že oprávnený spoluvlastník akceptuje podmienky ponuky na prevod

spoluvlastníckeho podielu. Ak už došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu (pri prevode

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci evidovanej katastrom vkladom do katastra

nehnuteľností) a namieta sa len porušenie predkupného práva, oprávnený spoluvlastník sa

môže od nadobúdateľa domáhať (ide o majetkové právo) len prevodu vlastníctva za

rovnakých podmienok, za ktorých došlo k porušeniu predkupného práva, a to v prípade

sporu žalobou o uloženie vyhlásenia vôle nahrádzajúce toto vyhlásenie ( ).

Toto právo patrí oprávnenému voči každému ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý

spoluvlastnícky podiel nadobudne. Na určení neplatnosti zmluvy by bol daný naliehavý

právny záujem len vtedy, ak by existovali aj iné dôvody neplatnosti takejto zmluvy.

Pretože odvolací súd je toho názoru, že vec mala byť hmotnoprávne inak posúdená

ako to urobil okresný súd, strany sporu majú právo sa k inému právnemu posúdeniu

vyjadriť. Dôsledkom iného právneho posúdenia môže byť aj zmena žalobnej žiadosti (petitu)

a iná obrana, iné tvrdenia, predkladanie iných dôkazov. Rozsudok okresného súdu vo veci

samej a v súvisiacom výroku ohľadom trov konania musel byť zrušený a vec vrátená na

ďalšie konanie…

Okresný súd v Žiari nad Hronom Rozsudkom zo dňa 26. 03. 2009 rozhodol, že súd

návrh zamieta... vychádzajúc z právneho záveru krajského súdu uvedeného v uznesení zo

dňa 02. 03. 2009 žalobe nevyhovel…

Nakoľko sme s Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom nesúhlasili podali

sme voči nemu odvolanie. V odvolaní sme poukázali najmä na nasledovné skutočnosti...

Odvolanie sme odôvodnili skutočnosťou, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci...

na pojednávaní predložili vyjadrenie, v ktorom sa žalobca vyjadril k právnemu

záveru krajského súdu, poukázal na rozsiahlu judikatúru, ktorá vyvracia právny názor

krajského súdu. Zároveň žalobca uviedol aj ďalšie tvrdenia, ktoré preukazujú naliehavý

právny záujem žalobcu na podaní žaloby...

Názor súdu, že po porušení predkupného práva má oprávnený spoluvlastník

v súdnom konaní len právo na plnenie ( , ), nie na určenie

neplatnosti právneho úkonu ( ), považujeme za nesprávny.

Tvrdíme, že oprávnený, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať

buď relatívnej neplatnosti zmluvy v zmysle , ktorou bolo porušené jeho predkupné

právo alebo sa môže domáhať na novom spoluvlastníkovi, aby mu vec ponúkol ku kúpe

).

Je teda ponechané na vôli oprávneného, ktorú zákonnú možnosť si vyberie. Možnosť

tohto výberu však účastník má len dovtedy kým sa nedovolá neplatnosti kúpnej zmluvy. Po

dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy sa táto stáva neplatnou ex lege a práve táto

neplatnosť zmluvy v ďalšom vylučuje postup podľa ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, nakoľko vzhľadom na neplatnosť zmluvy tu neexistuje nadobúdateľ veci a ani

vzhľadom k tomu, že v dôsledku neplatnosti zmluvy túto vec nevlastní nemôže túto ponúknuť

na predaj (vychádzajúc zo zásady, že nik nemôže na druhého previesť viac práv, než má).

Zdôraznili sme, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa zmluva stala neplatnou

a nastal tak nesúlad medzi stavom právnym (podľa ktorého sa zmluva zrušila od začiatku,

nakoľko ak v priebehu premlčacej lehoty dôjde k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti, právny

úkon sa stáva neplatným ex tunc – od začiatku, : ak je zmluva

neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal)

a zápisom v katastri nehnuteľností podľa ktorého, hoci je zmluva neplatná, vlastnícke právo

stále svedčí v prospech odporcu 2).

A práve nesúlad medzi stavom právnym a zápisom v katastri nehnuteľností je

základným predpokladom pre existenciu naliehavého právneho záujmu na podanie

určovacej žaloby. Tieto dôsledky dovolania sa relatívnej neplatnosti krajsky ani okresný súd

vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili.

Žalobca mohol využiť aj zákonné možnosti upravené pri porušení zmluvného

predkupného práva v ust. , podľa ktorého ak sa

predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec

ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Využitie uvedených

dvoch možností však nemôže brániť tomu, aby žalobca primárne využil právny prostriedok

ochrany vyplývajúci mu z ust. , . Tento právny názor je uvedený aj vo

viacerých rozsudkoch NS SR, ktoré sme v konaní pred prvostupňovým súdom predložili, a to

najmä Rozsudok NS SR č. k. a Rozsudok NS SR č. k. .

Žalobca sa dovolal čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy podaním žaloby a jej

doručením žalovaným, ktorí boli účastníkmi napadnutej kúpnej zmluvy. Poukázali sme na

Rozsudok NS ČR č. . Zdôrazňujem skutočnosť, že žalobca podaním

a doručením žaloby všetkým účastníkom zmluvného vzťahu sa dovolal relatívnej neplatnosti

právneho úkonu, z tohto dôvodu nemôže žiadať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na

predaj, nakoľko dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, sa táto zmluva stala

neplatnou. Poukázali sme na Rozsudok NS ČR 831/2000.

Namietam to, že krajský súd ani súd 1. stupňa sa nezaoberal právnym zhodnotením

stavu, ktorý nastal doručením žaloby o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy

účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy. Tým, že sa žalobca dovolal čiastočnej neplatnosti

kúpnej zmluvy podaním a doručením žaloby účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy, kúpna

zmluva sa stala čiastočne neplatnou. Podanie žaloby na určenie čiastočnej neplatnosti

kúpnej zmluvy je prostriedkom súdnej ochrany žalobcu. Žalobca, keďže sa už dovolal

neplatnosti kúpnej zmluvy, má len jedinú zákonnú možnosť ako sa domôcť ochrany svojho

práva, a to podanou žalobou o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu, že dôsledkom iného právneho posúdenia

môže byť zmena žalobnej žiadosti (petitu). V danom prípade odvolávajúc sa na uvedenú

judikatúru, nebolo možné zmeniť petit a domáhať sa na nadobúdateľovi, aby mu vec

ponúkol ku kúpe podľa , keďže žalobca sa už dovolal relatívnej neplatnosti

právneho úkonu. Skutočnosť, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva v zmysle § 140

, bola jednoznačne preukázaná tak odvolacím súdom ako aj súdom prvého stupňa.

Taktiež boli splnené aj podmienky dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a

, keďže zákon a súvisiaca judikatúra nevylučuje možnosť dovolať sa neplatnosti

právneho úkonu aj žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu a jej doručením

účastníkom napadnutého právneho úkonu.

Ďalším dôvodom naliehavého právneho záujmu, ktorý bol uvedený vo vyjadrení

predloženom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, je aj skutočnosť, že pozemky, ktoré

sú predmetom napadnutej kúpnej zmluvy sú súčasťou urbára, je vytvorené pozemkové

spoločenstvo – Združenie urbarialistov a pasienkových spoločníkov, Hronská Dúbrava.

Žalobca je zároveň predsedom uvedeného združenia. Žalovaný 2/ bol pochybným spôsobom

ustanovený za predsedu spoločenstva v čase, keď nevlastnil žiadny spoluvlastnícky podiel

k pozemkom patriacim do urbáru. Bez vedomia ostatných členov urbáru začal odkupovať

spoluvlastnícke podiely k pozemkom v rozpore s . Pri všetkých

prevodoch došlo k porušeniu predkupného práva. Žalovaný 2 sa vyhrážal ostatným členom

pozemkového spoločenstva, že urbár zruší...

Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom zo dňa 09.06.2009 rozhodol, že…

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Z odôvodnenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že ako odvolací súd

poukazuje na svoje právne posúdenie uvedené v uznesení č. k. ) zo dňa

02. 03. 2009 a podržuje ho v celom rozsahu...

Voči Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -105 sme

podali dovolanie, a to podľa , t. j. že nám bola postupom jednak

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj podľa

t. j. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Okrem už vyššie v odvolaní

napádaných skutočností sme poukázali na nasledovné dôvody...

odvolací súd ani súd prvého stupňa sa s horeuvedenými skutočnosťami nijakým

spôsobom nevysporiadal, neposúdil a nezaujal žiadne právne stanovisko k novým tvrdeniam

žalobcu, tak ako boli uvedené v odvolaní, na pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2009 a tiež

v písomnom vyjadrení žalobcu predloženom na tomto pojednávaní.

Uvedené pochybenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa je dôvodom

prípustnosti dovolania a to v zmysle v súvislosti s

, t. j. že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a to konkrétne

bolo porušené jeho procesné právo na spravodlivé konanie. V tejto súvislosti sme poukázali

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že právo na spravodlivý

proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia…

Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č. k. zo dňa 25. 11.

2010 rozhodol, že nami podané dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1

písm. c) odmietol, nakoľko dospel k záveru, že dovolanie

nie je prípustné ani podľa , ani v zmysle

…

Z dôvodov opísaných v tejto sťažnosti ako aj v nami podanom dovolaní zastávame

názor, že dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu bolo podané dôvodne, a to správne

s poukazom na . Na základe uvedeného máme zato, že dovolací súd

vzhľadom na vytýkané skutočnosti nesprávne interpretoval a aplikoval

o prípustnosti dovolania v predmetnej právnej veci...

V zmysle uvádzame, že aká možnosť konať pred súdom sa musela

účastníkovi odňať, akým spôsobom, ani v akom rozsahu, zákon bližšie nešpecifikuje. Z tohto

dôvodu možno predmetný dôvod dovolania vzťahovať na najrôznejšie situácie. Niektoré

z týchto situácii bude treba posudzovať vždy ad hoc, žiadny z nich nemožno zovšeobecniť…

tvrdíme, že sťažovateľke bola postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu odňatá reálna

a efektívna možnosť konať pred súdom. Uvádzame, že odvolací súd sa nevysporiadal

s tvrdeniami sťažovateľky, ktoré boli uvedené v odvolaní a nezaujal k nim žiadne

stanovisko, čím došlo k porušeniu jej procesného práva…

Podľa aplikovateľnej judikatúry sa odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom

rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní

realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Vyššie uvedené tvrdenie opierame o skutočnosť, že odvolací súd ako aj súd prvého

stupňa porušil žalobcove právo na spravodlivé konanie tým, že sa nijakým spôsobom

nevysporiadal, neposúdil a nezaujal žiadne právne stanovisko k novým tvrdeniam žalobcu,

tak ako boli uvedené v odvolaní, na pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2009 a tiež

v písomnom vyjadrení žalobcu predloženom na tomto pojednávaní…

Na základe vyššie uvedeného tvrdíme, že uvedené pochybenie odvolacieho súdu ako

aj súdu prvého stupňa je dôvodom prípustnosti dovolania, a to v zmysle

v súvislosti s , t. j. že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, a to konkrétne bolo porušené jeho procesné právo na spravodlivé

konanie…

Tvrdíme, že prvostupňový súd a rovnako aj súd odvolací sa našou právnou

argumentáciou ohľadne nových tvrdení vôbec nezaoberal. Máme zato, že keby sa uvedenou

skutočnosťou odvolací súd zaoberal malo by to pre nás priaznivejšie rozhodnutie vo veci

samej a súd by návrh navrhovateľa nezamietol. S poukazom na nami podané dovolanie aj

z dôvodu podľa , t. j. rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, máme za to, že najvyšší súd sa mal

vysporiadať aj s nami uvedenými novými skutočnosťami, nový dôkaz označený

sťažovateľom považujeme za taký, ktorý môže privodiť pre sťažovateľa priaznivejšie

rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považujeme rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za rozhodnutie,

ktoré je v rozpore s citovanými ustanoveniami , dohovoru ako aj s doterajšími

rozhodnutiami Najvyššieho sudu Slovenskej republiky...

Napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie je podľa nášho názoru zjavne

neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a zároveň má za následok

porušenie základného práva alebo slobody, nakoľko všeobecné súdy vôbec nebrali do úvahy

našu právnu argumentáciou.

Máme za to, že všeobecné súdy neaplikovali príslušné ustanovenia zákona na daný

právny stav a z tohto dôvodu spočívajú rozhodnutia súdov v nesprávnom právnom posúdení

veci...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po

jej prerokovaní a prijatí na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... sp. zn. zo dňa

25. 11. 2010, bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a právo na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

Ústavný súd Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... sp. zn.

zo dňa 25. 11. 2010 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 314,18 EUR na účet právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. -84 z 26. marca 2009 (ďalej

len „rozsudok okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy.

Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. -105

z 9. júna 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzovala z a (ďalej aj „OSP“) a ktoré

odôvodnila podľa a .

Podľa sťažovateľky krajský súd neodôvodnil dostatočne svoj rozsudok (keď sa

nevysporiadal s jej tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ako aj na pojednávaní okresného súdu

a v jej vyjadrení predloženom okresnému súdu), tým porušil jej „procesné právo na

spravodlivé konanie“ a odňal jej možnosť konať pred súdom [ ]. Zároveň

podľa sťažovateľky rozsudok krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

[ ].

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol z dôvodu

neprípustnosti.

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných a iných práv uznesením

najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jej dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku

krajského súdu, a porušenie svojich práv vidí v podľa nej nesprávnom závere najvyššieho

súdu o neprípustnosti dovolania.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že

právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania podľa

(z dôvodu, že dovolaním napadnutý rozsudok nemá znaky rozsudku uvedeného v tomto

ustanovení) sa nevyznačuje arbitrárnosťou. Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadnu

argumentáciu, ktorá by smerovala k spochybneniu záveru najvyššieho súdu.

Podstatou argumentácie sťažovateľky je spochybňovanie správnosti záverov

najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania z dôvodu podľa , teda

z dôvodu, že v konaní došlo k vade spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom, ktorú

sťažovateľka stotožňovala s porušením jej „procesného práva na spravodlivé konanie“.

Sťažovateľka spochybňovala správnosť záverov najvyššieho súdu, aj pokiaľ ide o posúdenie

jej dovolacieho dôvodu spočívajúcom v namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ústavný súd konštatuje, že v súlade s jeho judikatúrou, ako aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatočné odôvodnenie, a tým nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci môže znamenať

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako aj podľa čl. 47 charty).

Podľa názoru ústavného súdu však nedostatočné odôvodnenie, a tým

nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu aj v prípade, ak by znamenalo porušenie

„procesného práva na spravodlivé konanie“, ako to uvádza sťažovateľka, resp. porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako aj podľa čl. 47 charty), nie je možné bez ďalšieho

stotožniť s procesnou vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi konať

pred súdom [ ], preto nie je ani dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania (podľa ) proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému

podľa ostatných ustanovení dovolanie prípustné nie je.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu

(pozri R 111/1998), podľa ktorej nedostatočné odôvodnenie, a tým nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu je považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle , teda nie vady konania

v zmysle . To znamená, že nedostatočné odôvodnenie, a tým nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu ako tzv. iná procesná vada konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b) je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá, nie je procesnou

vadou so znakmi uvedenými v , teda ani vadou spočívajúcou v odňatí možnosti

konať pred súdom podľa .

Pokiaľ podľa sťažovateľky boli nesprávne aj závery najvyššieho súdu v súvislosti

s posúdením jej dovolacieho dôvodu spočívajúcom v namietaní nesprávneho právneho

posúdenia veci, ústavný súd k posudzovaniu tohto dovolacieho dôvodu v spojitosti

s posudzovaním prípustnosti dovolania podľa taktiež poukazuje na

ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej odňatie možnosti

účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie

s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súd

vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle

(pozri R 43/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní

[pozri ], nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov,

ale samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania

v zmysle (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Preto, ak najvyšší súd dospel k záveru o neprípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 1

, ako aj podľa , ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho

súdu o neprípustnosti dovolania sa nevyznačuje arbitrárnosťou a je v napadnutom uznesení

zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého

uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné

dovolanie sťažovateľky odmietnuť.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú,

alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do

výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného

súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu

završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

Je možné konštatovať, že na túto judikatúru nadväzuje aktuálna judikatúra ústavného

súdu, podľa ktorej v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku sa považuje

ústavná sťažnosť za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie tejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (, ).

V súlade s uvedenou aktuálnou judikatúrou a vzhľadom na to, že najvyšší súd sa

nezaoberal meritórnym preskúmaním rozsudku krajského súdu na základe sťažovateľkou

podaného dovolania (ktoré bolo odmietnuté ako procesne neprípustné), bola by zachovaná

aj lehota na podanie sťažnosti proti rozsudku krajského súdu. Avšak vzhľadom na viazanosť

ústavného súdu petitom sťažnosti a vzhľadom na to, že sťažovateľka nenamietala v petite

svojej sťažnosti porušenie ňou označených základných a iných práv aj rozsudkom krajského

súdu, neboli splnené zákonné predpoklady na preskúmanie prípadného porušenia

označených práv sťažovateľky rozsudkom krajského súdu.

Ústavný súd pri preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu nezistil príčinnú súvislosť

medzi sťažovateľkou v petite sťažnosti označenými základnými a inými právami

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011