Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/167/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. P., bývajúcej v H.,

zastúpenej spoločnosťou A. s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ H. K., bývajúcej v B.,

2/ V. spol. s r.o., so sídlom vo Z., o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej

na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom, viazaný právnym názorom krajského súdu, v poradí

druhým rozsudkom z 26. marca 2009 č.k. -84 zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobkyňa domáhala určenia čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú ţalobu odôvodnila

tým, ţe ţalovaná 1/ previedla svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom do vlastníctva

ţalovanej 2/ bez toho, aby rešpektovala predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Právne

svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na

určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy podľa

(ďalej len „“). Zároveň ţalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovaným trovy

konania spolu vo výške 602,38 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 9. júna 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na

právne posúdenie preskúmavanej veci, uvedené uţ v svojom rozhodnutí z 2. marca 2009

2

sp. zn. , ktorým bol zrušený prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci, ktorým

bolo ţalobe vyhovené. Zdôraznil, ţe právo z predkupného práva nadobúda pre oprávneného

(obídeného) spoluvlastníka účinnosť aţ okamihom, keď si toto právo uplatní (po prevode

vlastníctva voči novému spoluvlastníkovi), nie uţ okamihom prevodu vlastníctva. Uplatnením

predkupného práva sa rozumie, ţe oprávnený spoluvlastník akceptuje podmienky ponuky na

prevod spoluvlastníckeho podielu. Ak uţ došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu

a namieta sa len porušenie predkupného práva, oprávnený spoluvlastník sa môţe od

nadobúdateľa domáhať (ide o majetkové právo) len prevodu vlastníctva za rovnakých

podmienok, za akých došlo k porušeniu predkupného práva, a to v prípade sporu ţalobou

o uloţenie vyhlásenia vôle nahrádzajúce toto vyhlásenie ( ). Toto právo

patrí oprávnenému voči kaţdému ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý spoluvlastnícky podiel

nadobudne. Na určení neplatnosti zmluvy by bol daný naliehavý právny záujem len vtedy, ak

by existovali aj iné dôvody neplatnosti takejto zmluvy. Zároveň odvolací súd upravil výrok

prvostupňového súdu o trovách konania (ohľadom miesta plnenia) tak, ţe ţalobkyňu zaviazal

k povinnosti zaplatiť ţalovaným trovy konania spolu vo výške 602,38 € do rúk ich právnej

zástupkyne v lehote troch dní.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa podľa

a Ţiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a určil,

ţe kúpna zmluva je čiastočne neplatná. Dovolanie odôvodnila a

Uviedla, ţe súd vec nesprávne právne posúdil a ţe v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/

, spočívajúcej v odňatí moţnosti konať pred súdom tým, ţe bolo porušené jej procesné

právo na spravodlivé konanie, pretoţe súd náleţite neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa

nevyporiadal s jej tvrdeniami tak ako boli uvedené v odvolaní, na pojednávaní pred okresným

súdom 26. marca 2009 a v písomnom vyjadrení predloţenom na tomto pojednávaní,

neposúdil ich a nezaujal k nim ţiadne právne stanovisko. Poukázala na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil, ţe právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia; judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 SR a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany.

Ţalovaná 1/ nevyuţila moţnosť vyjadriť sa k podanému dovolaniu.

Ţalovaná 2/ sa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s právnym

záverom odvolacieho súdu. Poukázala na to, ţe ţalobkyňa nemala na podanie určovacej

ţaloby naliehavý právny záujem, keď sa mohla domáhať prevodu spoluvlastníckeho podielu

od ţalovanej 2/ a ţe neboli preukázané iné skutočnosti svedčiace danosti naliehavého

právneho záujmu k podaniu takejto ţaloby. Zdôraznila, ţe ţalobkyňa nie je v právnej neistote,

keďţe jej postavenie sa prevodom spoluvlastníckych podielov nijako nezmenilo, je stále

spoluvlastníčkou predmetných parciel a predkupné právo jej zostalo zachované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

(238 ods. 3 ). Dovolaním ţalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľka tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva aţ

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Ţalobkyňa v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. K odňatiu moţnosti konať

pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe bolo porušené jej procesné právo na

spravodlivé konanie, pretoţe odvolací súd náleţite neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa

nevyporiadal s jej tvrdeniami, neposúdil ich a nezaujal k nim ţiadne právne stanovisko.

Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe námietka ţalobkyne nie je

dôvodná.

Podľa , kaţdý má právo domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného konštatuje, ţe odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, ţe súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový

stav a po pouţití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

prvostupňový súd i odvolací súd náleţite odôvodnili svoje rozhodnutie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedli, ako vec právne posúdili. Prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody, pre ktoré zamietol ţalobu a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil (poukázal v celom rozsahu na svoje právne posúdenie veci uvedené uţ

v uznesení č.k. z 2. marca 2009, pričom podstatu svojho právneho názoru

zopakoval). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe tvrdenia ţalobkyne uvedené

v odvolaní, na pojednávaní pred okresným súdom 26. marca 2009 a v písomnom vyjadrení

predloţenom na tomto pojednávaní, ktoré podľa názoru dovolateľky odvolací súd neposúdil,

nezaujal k nim stanovisko a nijako sa s nimi nevyporiadal, sú v podstate právnymi názormi

ţalobkyne na posúdenie predmetnej veci, konkrétne preukázania naliehavosti právneho

záujmu na určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy, čo v konečnom dôsledku znamená

namietanie samotného nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ ţalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi, keď zamietli

jej určovaciu ţalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, k tomu dovolací súd

uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci môţe byť odôvodnením dovolania len v prípade,

ak je dovolanie prípustné (čo nie je preskúmavaný prípad).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237

8

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

O taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková