Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/181/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. K., bytom B., proti

žalovanému JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., so sídlom v B., IČO:

X, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 20. júla 2010, sp. zn. v spojení s opravným uznesením

zo 16. augusta 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd B. rozsudkom z 4. februára 2010, č.k. - 235 určil, že

výpoveď z nájmu bytu daná podľa listom zo 4.

decembra 2006 žalovaným žalobkyni je neplatná a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni

náhradu trov konania 640,17 eur do 3 dní na účet právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Ľ. B.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že obchodná spoločnosť J. je posledným nadobúdateľom

obytného domu v B., na M., v ktorom sa nachádza byt č. X na X poschodí. Tento byt je bytom

nájomným a obchodná spoločnosť je jeho prenajímateľom. Uznesením Okresného súdu

Bratislava I z 29. júna 2006 sp. zn. bol na túto obchodnú spoločnosť vyhlásený

konkurz, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený advokát JUDr. I. T. Z rozhodnutia

Pozemných stavieb, národný podnik, podnikové riaditeľstvo Banská Bystrica o pridelení

podnikového bytu č. 62-168/1982-Ba zo dňa 1. novembra 1982 mal preukázané, že

predmetný byt bol pridelený žalobkyni a právo užívať byt jej vzniklo na základe dohody

o odovzdaní a prevzatí bytu dohodnutou medzi organizáciou a žalobkyňou. Táto dohoda

bola platne dojednaná, podstatné náležitosti, ktoré boli v danom prípade potrebné pre riadny

vznik užívania bytu, vyplývali z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, ktorý

bol vydaný dňa 4. novembra 1982 a je podpísaný žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní

preukázala, že 7. decembra 1990 uzavrela manželstvo s J. B., ktorý prevzal priezvisko

manželky – K.. Od 1. januára 1992 sa osobné užívanie bytu slúžiaceho na ubytovanie

pracovníkov organizácie zmenilo na nájom a dňom 1. januára 1992 žalobkyni a jej manželovi

J. B.J. svedčilo právo spoločného nájmu. Listom zo 4. decembra 2006 správca konkurznej

podstaty dal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods.1 písm. b/ Občianskeho

zákonníka, z dôvodu, že ako nájomníčka si nesplnila základnú povinnosť vyplývajúcu

z nájomnej zmluvy, dlhuje nájomné za rok 2004 vo výške 24 732,- Sk, za rok 2005 vo výške

24 732,- Sk, za rok 2006 do 1. júla 2006 vo výške 12 366,- Sk, za obdobie od 1. júla 2006 do

30. novembra 2006 vo výške 4 701,50 Sk a spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových

priestorov M. dlhuje za rok 2005 sumu 17 056,- Sk a za rok 2006 sumu 23 610,- Sk. V konaní

mal súd zistené, že výpoveď z nájmu bytu bola doručená 6. decembra 2006 žalobkyni, nebolo

preukázané, že by bola výpoveď doručovaná aj manželovi žalobkyne. Dospel k záveru, že už

len z tohto dôvodu je výpoveď neplatná a preto nezaoberal sa vecnou správnosťou výpovede.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. júla 2010

sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 16. augusta 2010 sp. zn. 17 Co

72/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozsudku sa v plnom rozsahu

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením podal

dovolanie žalovaný. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh

žalobkyne v celom rozsahu zamietne alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) v rozhodujúcej otázke platnosti, resp.

neplatnosti výpovede z nájmu bytu, keď žalovaný mal za to, že pri podnikových bytoch

uzavretím manželstva právo spoločného užívania bytu obom manželom nevznikalo.

Žalobkyni a jej manželovi nikdy nevzniklo spoločné užívanie predmetného bytu v zmysle

, nemohol po 1. januári 1992 vzniknúť spoločný nájom,

preto manželovi žalobkyne nebolo potrebné výpoveď z nájmu doručovať. S poukazom na

ustanovenie je zrejmé, že ustanovenie Občianskeho

zákonníka o vzniku spoločného nájmu bytu manželom okamihom uzavretia manželstva

nemožno vôbec aplikovať, keďže nároky vyplývajúce z právnych vzťahov vzniknutých pred

1. januárom 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že žalobkyňa uzavrela manželstvo so svojím manželom J. B., rod. B. dňa 7. decembra

1990, t.j. v čase, keď právna úprava neumožňovala pri podnikových bytoch vznik spoločného

užívania bytu manželmi. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.

januára 1992, t.j. po uzavretí manželstva žalobkyne s J. B., rod. B.. Podľa § 868 Občianskeho

zákonníka je preto zrejmé, že o vzniku spoločného nájmu bytu

manželom okamihom uzavretia manželstva nemožno na prípad žalobkyne a jej manžela vôbec

aplikovať, keďže nároky vyplývajúce z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 1992

sa posudzujú podľa doterajších predpisov a tieto vznik spoločného užívania bytu manželmi

pri podnikových bytoch neumožňovali. Okrem toho obom súdom nižšieho stupňa vytkol, že

neprihliadli na jeho námietku, že predmetné súdne konanie s poukazom na § 47 ods.1 a 4

o konkurze a reštruktualizácii a o znení a doplnení niektorých zákonov,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) ani vôbec nemalo prebiehať, keď mal za to,

že posúdenie tejto otázky je určujúcou procesnou otázkou, od ktorej jednoznačne závisí

rozhodnutie vo veci samej. Touto špecifickou námietkou žalovaného sa súd prvého stupňa

nezaoberal, porušil tým povinnosť vyplývajúcu z § 157 ods.2 O.s.p, čím odňal žalovanému

možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti prvostupňovému rozhodnutiu

v rámci využitia riadneho opravného prostriedku, teda mu odňal možnosť konať pred súdom.

Naviac posúdenie tejto otázky odvolacím súdom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Vyslovil názor, že je špecifickým právnym predpisom, ktorého normy majú

prednosť pred všeobecnou hmotnoprávnou či procesnoprávnou úpravou, je preto irelevantné,

či všeobecná právna úprava ( ) umožňuje viesť určité konania, ako ho

viesť nepripúšťa. Mal za to, že také konanie nemôže byť vedené, v dôsledku ktorých

skutočností v konaní došlo k vadám, žalovanému postupom súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom (§ 241 ods.1 písm. a/ O.s.p v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p). Okrem toho vyslovil

názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia

ako to ustanovuje

Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky), je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z až 3 nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom sa zameral

na tie okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v

dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu,

ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Podstatou dovolateľovej argumentácie obsiahnutej v dovolaní vo vzťahu k postupu a

rozsudku krajského súdu z 20. júla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. je

námietka, že právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí zo skutkových zistení

v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie a tiež

porušil právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že námietky

dovolateľa, pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho námietkami dôsledkom čoho bolo

porušenie práva na spravodlivé konanie, nepovažuje za opodstatnené. Z práva na spravodlivé

súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie ( pozri , , , ). Odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Obsahuje zhrnutie odvolacích námietok

žalovaného a odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav

veci, vec posúdil správne po právnej stránke. Podrobnosť skutkových zistení a právneho

posúdenia veci je zjavná. Krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného pri odôvodnení

svojho rozhodnutia teda rešpektoval základné právo žalovaného vyplývajúce mu z a

právo, ktoré mu je zaručené dohovorom, ako odvolací súd dal jednoznačnú odpoveď na

všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu

prvostupňového súdu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu podľa názoru dovolacieho

súdu je presvedčivé, čím sa reálne zabezpečilo uplatnenie základného práva dovolateľa podľa

a práva podľa dohovoru.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady

konania v zmysle , teda nie vady konania v zmysle

( R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Žalovaný ďalej v dovolaní namieta, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (

písm. a/ ). Tvrdenú vada vyvodzuje z toho, že predmetné súdne konanie s poukazom na

ustanovenie a vôbec nemalo prebiehať. Dovolateľ uvádza, že s uvedenou

námietkou žalovaného sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal a krajský súd

ako súd odvolací v napadnutom rozhodnutí v podstate uviedol iba, že tým, že súd prvého

stupňa vo veci rozhodol, logicky musel dôjsť k záveru, že uvedené súdne konanie môže

prebiehať, pričom sa nemusel osobitne výslovne s touto námietkou vysporiadať. Bol toho

názoru, že posúdenie otázky, či predmetné konanie o neplatnosť výpovede má alebo nemá

prebiehať je určujúcou procesnou otázkou, a preto je nepochybné, že už súd prvého stupňa sa

uvedenou špecifickou námietkou žalovaného mal vysporiadať. Pokiaľ krajský súd

v rozhodnutí uvádza, že kladné rozhodnutie súdu prvého stupňa je zároveň prejavom jeho

záveru, že konanie ( napriek tomu, že takýto druh konania nie je v uvedený ) je

prípustné podľa , potom posúdenie tejto otázky vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Námietka žalovaného o odňatí možnosti konať tým, že súd neprihliadol na jeho

námietku o nedostatku právomoci a príslušnosti v dôsledku čoho vo veci konal a rozhodol

vecne nepríslušný súd nie je dôvodná.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (aj dohovoru) je zaručiť

každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať

a rozhodnúť (, ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by

došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Do právomoci súdu nepochybne patrí rozhodnutie o neplatnosti výpovede z nájmu

v zmysle . Právo nájomcu domáhať sa súdnej ochrany

vyplýva priamo z tohto ustanovenia. Toto právo nájmu nie je vylúčené § 47 ods. 4 ZKV, ako

to mylne dovolateľ namieta. Návrh o neplatnosť výpovede z nájmu bytu môže podať nájomca

proti správcovi konkurznej podstaty ako prenajímateľovi v súlade s § 47 ods. 4 s použitím

§ 45 ods. 4 ZKV.

Konaním súdu sa rozumie najmä jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so

zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na

súdnu ochranu. Materiálnu (kvalitatívnu) stránku procesného postupu súdu určuje Občiansky

súdny poriadok na začiatku konania vymedzením vecnej príslušnosti súdu ( ). Vecná

príslušnosť určuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi tak, že určuje ktorý druh súdu

ma rozhodovať určitú vec na prvom stupni. Konanie na prvom stupni zákon v zásade zveruje

okresným súdom s výnimkou tých vecí, ktoré na prvom stupni prejednávajú krajské súdy (§ 9

ods. 2 ). Zákonne založená vecná príslušnosť sa počas trvania konania nemení, hoci by

sa zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri ich určení (zásada perpetuatio fori).

Zistený nedostatok vecnej príslušnosti je súd povinný riešiť postupom podľa

V predmetnej veci bol uznesením Okresného súdu Bratislava I z 29. júna 2006 č.k.

-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2006, na majetok obchodnej

spoločnosti J. IČO: X, vyhlásený konkurz. Dňa 2. marca 2007 bola okresnému súdu doručená

žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho

zákonníka, ktorú podala žalobkyňa proti JUDr. I. T., správca konkurznej podstaty úpadcu J.

Okresný súd v Banskej Bystrici vec meritórne prejednal ako súd prvého stupňa napriek tomu,

že k prejednaniu uvedeného sporu je vecne a mieste príslušný Okresný súd Bratislava

I vzhľadom na platnú normatívnu úpravu, ktorú predstavuje o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (v znení a č. ).

, (ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 okrem čl. I , ktorý

nadobudol účinnosť 1. júla 2005, a čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobudli

účinnosť 1. januára 2006), zákonodarca pristúpil k riešeniu osobitnej príslušnosti kedy

kauzálna vecná príslušnosť súdov nahrádza všeobecnú miestnu príslušnosť. Podľa § 9 ods.1

uvedeného zákona konkurzným a vyrovnacím súdom sa rozumie súd, ktorý je príslušný na

konkurzné konanie a vyrovnacie konanie vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných a

súvisiacich s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle §

9 ods.2 na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie vrátane sporov týmito konaniami

vyvolaných a súvisiacich s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, je príslušný Okresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave.

Žalovaný možnosť namietať príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý začal vo

veci konať, pri prvom úkone, ktorý mu patril nevyužil ( ). To, že žalovaný

nevzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica je zrejmé

z vyjadrenia žalovaného k žalobe o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktoré bolo súdu

doručené 25. apríla 2007 ( č.l. 33 spisu ) ktoré bolo prvým úkonom žalovaného vo veci.

V rovine hmotnoprávnej úpravy, týkajúcej sa merita predmetného sporu ide jednoznačne

o spor súvisiaci s konkurzom, výsledok tohto sporu však žiadnym spôsobom nesmeruje proti

majetku podstaty, keďže súdnym konaním o neplatnosť výpovede sa majetok podliehajúci

konkurzu patriaceho úpadcovi nezúži, ani nerozšíri.

Pre úplnosť dovolací súd dodáva aj v prípade, že by vo veci rozhodol vecne

nepríslušný súd, išlo by o tzv. inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávnosť

rozhodnutia ( ) , ktorým dovolacím dôvodom by sa mohol

dovolací súd zaoberať len,, ak by dovolanie bolo prípustné ( ), nezakladala by

však prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolateľ v dovolaní tiež namieta, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Táto námietka z hľadiska obsahového týka sa vecnej

správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Či právne posúdenie veci bolo správne

alebo nie, by bolo možné v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, že by z určitého

zákonného dôvodu bolo dovolanie vo veci prípustné ( o tento prípad však v prejednávanej

veci nejde ).

Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, odmietol ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ods.4 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol ( O.s.p , ods1

). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodala ( § 151 O.s.p ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta