Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/212/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Z., bývajúceho v M., t.č.

T., proti žalovanej A. Z., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. B. B., advokátkou so

sídlom v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej

na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2011, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo 7. júna 2010, č.k.

-502 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len

„BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote

597,49 €, a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal ostatné hnuteľné veci, ako

aj nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkom a záhradou) zapísané na LV č. X. nachádzajúce

sa v k.ú. M., spolu v celkovej v hodnote 60 365,45 €. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi

titulom konečného finančného vyporiadania sumu 27 946,38 €. Rozhodol tak po ustálení

masy BSM a určení hodnoty jednotlivých doň patriacich vecí, s prihliadnutím na vôľu

účastníkov, na držbu vecí tým – ktorým účastníkom ku dňu rozhodnutia a na zásadu rovnosti

podielov v zmysle . O trovách konania si vyhradil rozhodnúť

samostatným uznesením ( ).

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovanej rozsudkom z 24. novembra 2011,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle

potvrdil. Poukázal na rozsiahle dokazovanie, ako aj na správnosť postupov súdu prvého

stupňa pri hodnotení dôkazov a aplikácii predpisov hmotného práva v prejednávanej veci.

Námietky žalovanej týkajúce sa viacerých finančných súm, ktoré neboli – podľa jej názoru

nesprávne – do BSM zahrnuté, vyhodnotil ako nedôvodné s tým, že žalovaná ohľadne nich

neuniesla dôkazné bremeno. Za dôvodné naopak uznal jej námietky súvisiace

s nepresnosťami v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, pričom ich kvalifikoval ako

chyby v písaní, ktoré je možné odstrániť postupom podľa K tvrdeniu žalovanej,

že jej proti vôli boli prikázané i opotrebované a nepoužiteľné (hnuteľné) veci, uviedol, že

uvedené veci sa v čase zániku BSM nesporne nachádzali v dome, ktorý už viac ako 10 rokov

užívala len žalovaná; boli teda výhradne v jej dispozícii, preto je rozhodnutie súdu prvého

stupňa i v tejto časti správne a zodpovedajúce ustálenej súdnej praxi. Na záver sa vysporiadal

s námietkou žalovanej ohľadne spôsobu výpočtu sumy, ktorá mala predstavovať jej prínos

do BSM účastníkov, a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa. O trovách konania s poukazom na nerozhodoval.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila vadou

podľa a nesprávnym právnym posúdením veci (

). Namietala, že pri určení masy BSM a jej rozdelení súd prvého stupňa vo vzťahu

k hnuteľným veciam určeným žalobcovi zohľadnil ich amortizáciu, zatiaľ čo pri veciach

určených žalovanej vychádzal z ich kúpnej ceny. Navyše do vlastníctva žalovanej prikázal

aj tie veci, ktoré zostali v dome, a teda v jej „užívaní“ len preto, že žalobca si ich napriek

svojmu pôvodnému zámeru nevyzdvihol. Tieto skutočnosti ovplyvnili vyporiadanie BSM

účastníkov v jej neprospech. Aj prínosy žalovanej do BSM boli napriek jej námietkam

vyčíslené nesprávne, súd však návrhy na ďalšie dokazovanie v tomto smere „vôbec neriešil,

odmietol tieto návrhy uviesť do zápisnice“, čím žalovanej privodil nevýhodné postavenie

a poškodil ju na jej právach. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd „rozhodnutie zrušil

v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie“.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že cena všetkých hnuteľných vecí

patriacich do BSM bola jednak výsledkom dohody účastníkov, jednak je z celej masy BSM

zanedbateľná. Všetky úspory súd prejednal podľa predložených dôkazov. Finančné

prostriedky z predaja obchodného podielu žalobca po rozvode daroval deťom na štúdium,

o čom sú v spise založené listinné dôkazy. Žiadne cenné papiere napriek tvrdeniu žalovanej

nepredal, preto nemal dôvod vyplácať jej akékoľvek vyrovnanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalovaná dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť,

že z hľadiska nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii

určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané

neboli a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod).

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľka za odňatie možnosti konať pred

súdom považuje nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, nevykonanie ňou navrhovaných

dôkazov súdom prvého stupňa, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999).

Nevykonaním žalobkyňou navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jej

možnosti konať pred súdom.

Žalovaná v dovolaní ďalej namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie

je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď

až c/ ).

Dovolateľka poukázala na súvislosť ňou namietanej vady podľa

s nesprávnym právnym posúdením veci. Ustanovenie ale dáva možnosť

konať pred súdom do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením

veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením súd nemôže účastníkovi odňať

možnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu neznemožňuje realizácia jeho

procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý

by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia;

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Dovolací súd by sa ním mohol

zaoberať až vtedy, ak by dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej

veci nejde.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalovanej podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. októbra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková