Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 98/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 18. decembra 1997 predbežne prerokoval podnet Ing. J. O., bytom K., vo

veci porušenia jeho základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom

podľa prvej vety v spojení s

prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním

Okresného súdu v Rimavskej Sobote vo veci sp. zn. , jeho rozsudkom č.k. 2

T 78/94-216 zo 7. septembra 1995, konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici vo

veci a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky neprijatím jeho

podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona vo veci , a takto

r o z h o d o l :

Podnet Ing. J. O. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bolo 14. februára 1997 doručené podanie Ing. J. O., v ktorom uviedol: „Na základe

SR, podávam podnet pre porušenie práv garantované ods.

1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a príslušnými ustanoveniami SR,

a tým, že Okresný súd v Rimavskej Sobote, Krajský súd v Banskej Bystrici a

Prokuratúra v mojej veci nerešpektovali ľudské práva“.

Z obsahu podania a z priložených listinných dôkazov na obsah tvrdení v ňom

uvedených, ústavný súd zistil, že okresný prokurátor v Dolnom Kubíne podal na

Okresný súd v Dolnom Kubíne obžalobu na obvineného Ing. J. O. pre trestný čin

ohovárania a trestný čin krivého obvinenia; vec sa na tomto súde viedla pod sp. zn. 3

T 69/94. Na základe námietky zaujatosti uplatnenej obvineným, Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením zo 14. septembra 1993 rozhodol o prikázaní

veci na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Rimavskej Sobote. Tento súd

uznesením z 8. decembra 1993 vrátil trestnú vec Ing. J. O.

prokurátorovi na došetrenie. Po došetrení a vrátení veci na konanie Okresnému súdu

v Rimavskej Sobote predseda senátu, ktorý mal o veci rozhodovať, nariadil

predbežné prejednanie, na základe okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného

stíhania, k čomu aj došlo uznesením č. k. -124 z 28. júna 1994. Na základe

sťažnosti podanej okresným prokurátorom, krajský súd zrušil uznesenie okresného

súdu a prikázal, aby vec prejednal na hlavnom pojednávaní. Okresný súd v

Rimavskej Sobote znovu konal a rozsudkom č. k. -181 z 9. mája 1995

obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Na základe podaného odvolania krajský súd

uznesením sp. zn. z 28. júna 1995 zrušil napadnutý rozsudok s tým, aby

vec prejednal v inom zložení senátu. Okresný súd v Rimavskej Sobote rozsudkom

č. k. -216 zo 7. septembra 1995 rozhodol o vine a treste Ing. J. O. Tento

proti nemu podal odvolanie, ktoré však Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol

uznesením č. z 22. novembra 1995. Proti rozsudku Okresného súdu v

Rimavskej Sobote č. k. -216 zo 7. septembra 1995 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 22. novembra 1995 podal

Ing. J. O. 2. januára 1996 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na

podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Tento podnet niekoľkokrát opakoval, avšak

bez úspechu.

Toto konanie a rozhodnutie označených súdov a prokuratúry namietal ako

protiústavné, tak aj rozporné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky publikované pod č. 209 v čiastke č. 41 Zbierky

zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z roku 1992; ďalej len

„Dohovor“). Poukazoval najmä na rozdielnosť spôsobu posúdenia a vyhodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdmi, čo sa prejavilo aj v diametrálne odlišných

rozhodnutiach v tej istej trestnej veci. Rovnako neakceptovanie ním predložených

dôkazov v konaní o predmetnej veci súdmi (čím dôvodil v podnete na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona) zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky považoval za porušenie „príslušných“ ustanovení Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a označeného článku Dohovoru.

V sprievodnom liste k svojmu podaniu, ako aj v liste zo 6. októbra 1997 žiadal,

aby mu bolo umožnené okolnosti prípadu osobne ústavnému súdu bližšie ozrejmiť

ešte pred predbežným prerokovaním podania ústavným súdom.

Informatívny výsluch Ing. J. O. sa uskutočnil 18. novembra 1997 na Ústavnom

súde Slovenskej republiky v Košiciach. Aj tento výsluch potvrdil, že porušenie

svojich základných práv upravených v ústave a Dohovore vidí v nesprávnom

posúdení a vyhodnotení ním navrhnutých dôkazov. Do zápisnice z informatívneho

výsluchu uviedol, že nespravodlivosť súdneho rozhodnutia (tohoto, proti

ktorému podnet smeruje) chápe v tom zmysle, že druhýkrát bol odsúdený za to, za čo

bol v konaní v rovnakej veci oslobodený, teda, že vyhodnotenie dôkazov, ktoré

uviedol, boli rôzne. Trval na konaní pred ústavným súdom v jeho veci z dôvodov, že

súdy odlišne hodnotili výsledky vykonaného dokazovania, a tým porušili jeho práva.

Z obsahu podania i z priložených listinných dôkazov ústavný súd zistil, že ide

o podnet, v ktorom jeho pisateľ (ďalej len „navrhovateľ“) namietal porušenie svojho

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

prvej vety , a to v spojení s prvou vetou Dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne, v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( )

poskytuje túto ochranu právam upraveným v ústave a to v rozsahu svojej príslušnosti

upravenej v až 129 a .

Z citovaných článkov vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený vo

všeobecnosti preskúmavať správnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov,

pretože nepatrí do systému všeobecného súdnictva, a nie je teda týmto súdom

nadriadený. Inými slovami nie je v jeho právomoci zaoberať sa porušením práv

fyzických alebo právnických osôb chránených trestným právom a Trestným

poriadkom. Na druhej strane však z ustanovení druhej hlavy siedmeho oddielu

je zrejmé, že z konania o podnete pred ústavným súdom nie je možné zásadne vylúčiť

preskúmanie postupu všeobecných súdov a ani ich rozhodnutí, ak v ich dôsledku

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby,

ako účastníka konania, a pokiaľ týmto právam a slobodám neposkytuje účinnú

právnu ochranu iný orgán Slovenskej republiky.

Navrhovateľ namietal, že proces pred všetkými orgánmi, ktoré boli na

rozhodovaní o tejto veci zainteresované i rozsudok Okresného súdu v Rimavskej

Sobote -216 zo 7. septembra 1994 boli „nespravodlivé“, lebo tieto orgány

ním navrhnuté dôkazy na preukázanie jeho tvrdení v konaní pred nimi správne

nevyhodnotili, t.j. nevyhodnotili ich na prospech navrhovateľa tak, aby nebol uznaný

vinným a v dôsledku toho nebol ani odsúdený a potrestaný.

Ustanovenia druhej hlavy siedmeho oddielu , upravujúce

ústavnoprocesné princípy konania pred všeobecnými súdmi a inými orgánmi

poskytujúcimi súdnu a inú právnu ochranu základným právam a slobodám fyzických

a právnických osôb z nich vyplývajúcich, neupravujú expressis verbis právo na

„spravodlivé“ prejednanie veci, tak ako to ustanovuje čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru.

Z názvu i obsahu podania vyplýva, že navrhovateľ Ing. J. O. požiadal ústavný

súd, aby v konaní o podnete podľa vyslovil porušenie jeho

základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Vychádzajúc zo svojej už stabilizovanej judikatúry ústavný súd v konaní

o podnetoch je oprávnený zaoberať sa porušením základných práv a slobôd fyzických

a právnických osôb upravených v druhej hlave . Porušením ľudských práv

a základných slobôd upravených v medzinárodných zmluvách (a takou je aj

Dohovor) je ústavný súd oprávnený zaoberať sa len vtedy, keď zistil, že je splnená

podmienka pre ich uplatnenie upravená v . Táto ústavná podmienka

spočíva v tom, že medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, zabezpečuje väčší rozsah základných práv a slobôd.

Porovnávajúc prvú vetu Dohovoru s až 50

a s osobitným zreteľom na petit návrhu, v ktorom namietal porušenie svojho

základného práva postupom (príp. rozhodnutím) označených všeobecných súdov

a prokuratúry pri vyhodnocovaní ním navrhnutých dôkazov ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní podnetu dospel k záveru, že nie je splnená ústavná

podmienka na uplatnenie citovaného ustanovenia Dohovoru upravená v .

Ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru totiž neupravuje „väčší rozsah“ základného práva,

porušenie ktorého navrhovateľ namietal, než ho (rozsah) upravuje .

Zo základných práv upravených v až 50 v prípade podnetu

Ing. J. O. prichádzalo do úvahy základné právo každého účastníka vyjadriť sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom podľa .

Spravodlivé prejednanie veci pred nezávislými a nestrannými súdmi sa však

prejavuje vo viacerých právach, ktoré na prospech účastníka konania pred

všeobecnými súdmi upravuje. Takým je aj základné právo každého môcť sa

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( prvá veta ). Výklad

tohto ustanovenia predpokladá, že v každom štádiu konania vo veci, v ktorom súd

vykonal dôkaz, je povinný účastníkovi konania umožniť, aby sa k nemu mohol

vyjadriť. Obsahom základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom

podľa prvej vety však nemožno považovať povinnosť súdu

vykonať dôkazy označené účastníkom konania. Rovnako obsahom tohto základného

práva nie je ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu

tých dôkazov, ktoré on sám navrhol; inými slovami, súd nie je povinný (nemá

povinnosť) vyhodnotiť dôkaz navrhnutý účastníkom spôsobom, ktorý on navrhol.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov v tej istej veci, ale aj toho istého

súdu v rôznom zložení (iný samosudca, iný senát), ktoré je odlišné (rozdielne) v

merite veci, a ku ktorému dospeli po vyhodnotení dôkazov navrhnutých účastníkom

konania, vyplýva z ústavného princípu nezávislosti a nestrannosti súdu. Z

rozdielneho postupu v konaní a z odlišného rozhodnutia súdu v merite veci, ku

ktorému tento súd dospel iným spôsobom a dôsledkom vyhodnotených dôkazov

nemožno bez ďalšieho usudzovať (konštatovať), že bolo porušené základné právo

účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.

Posúdenie podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona generálnym

prokurátorom, ktorý mu niekoľkokrát doručil navrhovateľ, je výlučne v právomoci

tohoto orgánu. Tento orgán posudzuje aj dôkazy, ktoré pisateľ takéhoto podnetu na

dôkaz svojich tvrdení uvádza, a to bez toho, aby sa on sám mohol k nim vyjadriť.

Inými slovami Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (príp. generálny

prokurátor) nie je orgánom, pred ktorým sa dôkazy na tvrdenia pisateľa podnetu na

podanie sťažnosti pre porušenie zákona vyhodnocujú, ale tento orgán berie do úvahy

dôvody, pre ktoré má byť tento podnet akceptovaný, čo nedáva právo pisateľovi

takéhoto podnetu na vyjadrenie k posúdeniu ním uvedených dôvodov a priložených

dôkazov generálnym prokurátorom (príp. generálnou prokuratúrou).

S ohľadom na uvedené je zrejmé, že namietané konanie všeobecných súdov

a generálnej prokuratúry nemohlo porušiť základné právo navrhovateľa Ing. J. O.,

pretože vecne nesúvisí s obsahom základného práva, porušenia ktorého sa

navrhovateľ domáhal. Z rovnakého dôvodu nemohlo byť porušené ani jeho právo na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.

Ústavný súd zistil, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným

postupom hodnotenia dôkazov navrhovateľa Ing. J. O. Okresným súdom v Rimavskej

Sobote, jeho rozsudkom zo 7. septembra 1994, Krajským súdom v Banskej Bystrici

i Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vo veci sp. zn. a jeho

právom na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 prvej

vety , porušenie ktorého namietal.

Z tohoto dôvodu ústavný súd podnet odmietol ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 1997