Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/13/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. zastúpená: C. E. F., advokátom, so sídlom G. H. XXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpený: A. I. C. A. J., G., so sídlom I. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.250,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.: - 143 zo dňa 27.04.2026, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel, a vo výroku III. o trovách konania.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ ) rozsudkom č. k.: - 143 zo dňa 27.04.2026, v I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 825,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v III. výroku priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy do 3 dní odo dňa uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.250,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia (PFZ) podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, keďže v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. bola ako spotrebiteľka úspešná, pričom rozsudkom dňa 15.12.2025 bolo určené, že úver poskytnutý zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.03.2009 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň boli vyhlásená neprijateľnosť 10 zmluvných podmienok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.1.2026. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške, aby malo nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou tak kritéria, z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si žalobkyňa uplatnila vo výške 250,- eur a vo vzťahu k desiatim neprijateľným zmluvným podmienkam vo výške 1.000,- eur. Žalobkyňa vychádzala zo zmluvy, podľa ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.261,70 eur s celkovou výškou nákladov 926,77 eur, pričom priznala, že žalovanému splatila 1.109,63 eur a teda jej dlh na istine je vo výške 152,07 eur.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila listiny - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 15.12.2025, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.3.2009, rozsudky KS PO sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , rozsudky KS KE sp. zn. , sp. zn. , rozsudok OS ZA sp. zn. , rozsudok KS ZA sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. .

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nárok neuznal ani čo do dôvodu ani čo do výšky, pričom požadované PFZ považoval z hľadiska výšky neprimerané. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav: Žalobkyňa na OS Prešov podala žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhala určenia bezúročnosti úveru a určenia neprijateľnosti desiatich zmluvných podmienok. OS Prešov rozsudkom č. k. - 99 zo dňa 15. decembra 2025 právoplatne rozhodol tak, že určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd prvej inštancie určil konkrétne zmluvné podmienky za neprijateľné: podmienka v článku 7. týkajúca sa vyhlásenia dlžníka so zoznámením sa so zmluvnými dojednaniami a ich dodržiavaním, podmienka v článku 8. upravujúca Dohodu o poskytnutí služby – predmet dohody a odplata za poskytnutie služieb, podmienka v Zmluvných dojednaniach v článku 8. týkajúca sa povinnosti dlžníka uvádzať variabilný symbol a sankciu za nesprávne uvedenie tohto symbolu, podmienka v Zmluvných dojednaniach v článku 8. týkajúca sa povinnosti dlžníka oznámiť veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť svoje záväzky, ako aj sankcie za nesplnenie tejto povinnosti, podmienka v Zmluvných dojednaniach v článku 8. týkajúca sa predĺženia premlčacej lehoty, podmienka v Zmluvných dojednaniach v článku 14. upravujúci právo veriteľa na zmluvnú pokutu pri omeškaní dlžníka, podmienka v Zmluvných v článku 16. týkajúca sa súhlasu so spracovaním osobných údajov, podmienka v Zmluvných dojednaniach v článku 18. týkajúca sa riešenie sporu v písomnom rozhodcovskom konaní a podmienka v Zmluvných dojednaniach v článku 19. upravujúca voľbu .

6. Zistený skutkový stav a nárok uplatnený žalobkyňou súd prvej inštancie posúdil podľa posledná veta v znení účinnom do 09.06.2013, posledná veta v znení účinnom od 10.6.2013, o ochrane spotrebiteľa, o ochrane spotrebiteľa.

7. Súd prvej inštancie ustálil, že nárok na PFZ nie je nárokom zo zmluvy, ale nárokom z porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, preto sa na prejednávanú vec vzťahuje , pričom ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku s tým, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bez toho, že by sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Zároveň prihliadol na funkciu PFZ - satisfakčnú a primerane aj preventívno - sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a tiež na PFZ ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom.

8. Po citácii záverov z rozhodnutia NS SR sp. zn. súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný, pričom pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na zákonom stanovené kritéria - povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. K uvedeným kritériám súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni z porušenia jej práv nevznikla ujma vo forme bezdôvodného obohatenia na jej úkor, ktorá by bola právoplatne judikovaná, preto určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebolo možné honorovať. Pokiaľ išlo o neprijateľné zmluvné podmienky súd prvej inštancie nezistil a žalobkyňa netvrdila, že by zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných po ich právoplatnom judikovaní, naopak, žalobkyňa mala uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhala, boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované, o čom svedčí množstvo odkazov v rozsudku na už existujúce rozsudky.

9. Ďalej súd prvej inštancie dodal, že PFZ po úspechu v tzv. základnom konaní má nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním, pričom strany sporu preukázali súdnymi rozhodnutiami značný rozptyl priznávaného zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku od sumy 10,- eur až po sumu 300,- eur. Súd prvej inštancie je toho názoru, že v tomto type konaní je možná (a v podstate aj nevyhnutná) určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Preto súd prvej inštancie za základnú sumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval sumu 100,- eur s možným posunom oboma smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky.

10. K výške priznávaných PFZ súd prvej inštancie poukázal na iné rozhodnutia v obdobných veciach a to rozsudky KS v Prešove sp. zn. zo dňa 06.11.2025, sp. zn. zo dňa 27.11.2025, podľa ktorých paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná v rozsahu 100,- eur, ale len v prípade, ak aktívne bola žalobkyňa zúčastnená na obrane svojich spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolala pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sama, bez ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že iné senáty KS v PO rozhodujú v zmysle, že primerané finančné zadosťučinenie za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume nižšej ako 100,- eur je nedostatočné. Vychádzajúc tak z rozhodovacej praxe KS v PO súd prvej inštancie priznal primerané finančné zadosťučinenie za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume priemeru uvádzaných súm 75,- eur (spolu 10 x 75 eur = 750 eur) a sumu 75,- eur za určenie bezúročnosti úveru, preto celkom priznanú sumu 825,- eur považuje z hľadiska prejednávanej veci za primeranú.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a tak, že plne úspešnej žalobkyni čo do základu nároku priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže išlo o konanie, v ktorom výška plnenia závisela od úvahy súdu.

12. V zákonom stanovenej lehote proti I. a III. výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný, z dôvodu podľa , a .

12.1 Proti výroku o zaplatení sumy 825,- eur žalovaný s poukazom na namietal, že z odôvodnenia napádaného rozsudku nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie mal preukázané dôvody pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v sume 825,- eur, kedy táto suma má pozostávať zo sumy 75,- eur, ktorú určil bez bližšieho zdôvodnenia ako zadosťučinenie za výrok o určení bezúročnosti a 10 x 75 eur za určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovanému nevyplýva ani to, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o paušalizácii priznávania primeraného finančného zadosťučinenia spôsobom, že za každý jeden výrok patrí primerané finančné zadosťučinenie.

12.2 Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 48/2022 a tiež na požiadavku, aby určenie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bolo vecou individuálnych skutkových zistení, pričom žalobkyňa žiadne skutočnosti netvrdila a ani z rozsudku takéto individuálne skutkové zistenia nevyplývajú. AJ podľa rozhodnutia NS SR z 27. apríla 2006 sp. zn. úvaha súdu o výške PFZ sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská, čo sa v prejednávanej veci nestalo a pri rozhodovaní súd prvej inštancie neprihliadal ani na skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodovanie o priznaní nároku na finančné zadosťučinenie a jeho výšku.

12.3 Žalovaný zdôraznil, že PFZ sa v judikatúre označuje ako „odmena“ spotrebiteľa za to, že musel brániť svoje práva v konaní pred súdom, teda ide o skutočnosť, ktorá má priamy súvis s rozhodnutím o priznaní nároku a o jeho výške. V tomto smere žalovaný poukázal, že v celom priebehu daného konania nebola sporná základná a podstatná vec, že objektívne nevznikol žiadny dôvod pre vyvolanie uvedeného súdneho sporu, pretože medzi stranami neprebieha ani žiadna komunikácia, a ani vymáhanie nárokov. Postavenie žalobkyne nebolo sporné, neisté ani ohrozené, pričom podľa žalovaného nevznikli žiadne dôvody na vyvolávanie súdneho sporu v konaní , okrem generovania trov právneho zastúpenia. Uvedené je pre žalovaného významnou pre toto konanie preto, lebo viac ako 11 rokov od ukončenia zmluvného vzťahu žalobkyňa sama subjektívne nepociťovala čokoľvek, čo by predstavovalo nielen jej ujmu, ale vôbec akýkoľvek diskomfort svojho postavenia s ktorým by vznikla nutnosť podania žaloby. Žalobkyňa podľa žalovaného nebola žiadnymi okolnosťami

nútená k podaniu žaloby, pretože nevznikli žiadne také skutočnosti, ktoré by subjektívne mohla pociťovať ako ohrozenie či zneistenie vlastného postavenia. Žalovaný preto tvrdí, že pri posudzovaní splnenia podmienok pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie a pri rozhodovaní o jeho výške mal súd prvej inštancie uvedené skutočnosti zohľadniť.

12.4 Keďže rozhodnutie o určení sumy zadosťučinenia považuje žalovaný za predčasné a vzhľadom na všeobecnosť odôvodnenia stanovenia sumy aj nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil, podanú žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné prednesy a návrhy strán, aké dôkazy v konaní vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení sporu, pričom prihliadal na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany oboch strán sporu a svoje rozhodnutie logicky a vecne podrobne odôvodnil. Ďalej žalobkyňa poukázala, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu, a to aj v súčasnosti napriek početným rozsudkom vydaných proti žalovanému, ktorý používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. Podľa žalobkyne by preto súdy mali pri úvahách o PFZ zohľadňovať v neprospech dodávateľov v ich postupoch voči spotrebiteľom tzv. špeciálnu recidívu dodávateľov. Žalobkyňa poukázala, že žalovaný sa nikdy nesnažil o odstránenie nedostatkov zmluvy o úvere jej modifikáciou alebo o mimosúdne rokovanie, a v základnom konaní namietal, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že žalovaný už pred iniciovaním tohto konania alebo aj po podaní žaloby mohol naplniť dikciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, k čomu však nedošlo, ale práve naopak všetky jej legitímne nároky žalovaný neustále popiera, hoci má už skúsenosť a vedomosť z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti svojej obrany. Rovnako je zrejmé, že žalovaný je veľkou spoločnosťou, pre ktorú je tento spor finančne zanedbateľný. Podľa žalobkyne malo by byť snahou žalovaného, aby práve aj skrz podanú žalobu prejavil ochotu a sebareflexiu a snažil sa o nápravu protiprávneho stavu. Žalovaný používa na pomenovanie priznania PFZ súdom pojem finančné obohatenie. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté výroky I. a III. ako vecne správny potvrdil.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v jeho napadnutej časti potvrdiť.

15. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 825,- eur, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok II., ktorým bolo žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, žalobkyňa odvolaním nenapadla, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

16. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Odvolací dôvod podľa , spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Odvolací súd však po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutých výrokov rozsudku konštatuje, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

20. A čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá, ktorá úprava bola účinná do 30.6.2024.

22. Od 1. 7. 2024 platí úprava o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Podľa prechodného ustanovenia tohto zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

23. ,,Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na

všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019).

24. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej výške 1.250,- eur titulom úspešného uplatnenia (bránenia) svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. a to za určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov v sume 250,- eur a za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume 100,- eur (celkom 10 neprijateľných zmluvných podmienok – 1.000,- eur).

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre priznanie PFZ. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 15.12.2025, ktorým súd vyhovel žalobe žalobkyne domáhajúcej sa ochrany svojich spotrebiteľských práv. Preto za stavu, keď týmto rozsudkom došlo k vyhoveniu žaloby v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v tejto veci základ nároku je daný a teda bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenie práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

26. Pokiaľ ide o sporný rozsah finančného zadosťučinenia, v znení účinnom do 30.6.2024 nestanovoval žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť primerané. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024 už ale v tieto kritériá upravuje tak, že pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

27. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené ako R 48/2022 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022, ktorého právna veta znie: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle tretia veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. ).

28. Určenie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška finančného zadosťučinenia je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že nemôže ísť o úvahu svojvoľnú, pričom túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primerané finančné zadosťučinenie v danej konkrétnej veci.

29. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z nasledujúcich kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t. j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom, na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6/ odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia práv spotrebiteľa. Súd má teda k dispozícii širokú škálu hodnotiacich kritérií a okrem vyššie uvedených kritérií to môžu byť aj iné okolnosti konkrétnej prejednávanej veci.

30. Odvolací súd je tiež toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Žalobkyňa sa rozhodla chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Inštitút

primeraného finančného zadosťučinenia môžeme vnímať aj ako sankciu, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom, pričom v tejto veci záver o porušení spotrebiteľského práva bol v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaný.

31. Žalovaný však namietal, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých okolností dospel súd prvej inštancie k úvahe o priznanej výške PFZ, pričom nezohľadnil okolnosti prejednávanej veci 10Csp/164/225. Odvolací súd námietku žalovaného nepovažuje za opodstatnenú. Súd prvej inštancie poukázal na obdobné veci, v ktorý boli okolnosti posudzovania pri určení výšky PFZ obdobné ako v tejto veci. Práve týmito rozhodnutiami odvolacieho súdu sa inšpiroval aj súd prvej inštancie – rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 06.11.2025 a sp. zn. zo dňa 27.11.2025 – v ktorých pre určenie výšky PFZ bolo rozhodujúce posúdenie, či pôvodnom konaní spotrebiteľ sledoval cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri uplatňovaní aj neprijateľných zmluvných podmienok v konaní proti spotrebiteľke, alebo išlo len o konanie, kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať neprijateľné zmluvné podmienky žalovaným. V uvedených veciach odvolací súd dospel k zisteniu, že spotrebiteľ nebol aktívne zúčastnený na obrane svojich spotrebiteľských práv, vyvolal pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sám a vzhľadom na hrozbu použitia neprijateľných zmluvných podmienok ich vyhodnotil už ako neaplikovateľné vo vzťahu k spotrebiteľovi.

32. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Žalobkyňa iniciovala spor sama a to v čase, kedy žalovaného pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je naturálnou obligáciou (z dôvodu premlčania), žalovaný si voči žalobkyni neuplatňuje zo zmluvného vzťahu žiadne nároky, zmluvné podmienky, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné voči žalobkyni neuplatňuje. Avšak žalobkyni ani v takom prípade právna úprava nebráni domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach uviedol: „že z hmotného práva okrem iného vyplýva všeobecná zásada, že spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky ( účinného v čase uzavretia zmluvy), z čoho možno vyvodiť povinnosť dodávateľa, podľa ktorej nesmie v spotrebiteľských zmluvách používať neprijateľné podmienky, čomu korešponduje právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Ako procesný prostriedok ochrany tu slúži práve žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Zároveň tu platí, že cieľom žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve (aby ho táto nezaväzovala), ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku, najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Význam vyslovenia konkrétnej neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vo výroku rozsudku je tiež v tom, aby dodávateľa „nútil“ k náprave tohto stavu vo forme zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom nielen vo vzťahu k individuálnemu spotrebiteľovi, ale aby upustil od jej používania vo formulárových zmluvách voči všetkým spotrebiteľom.“ (pozri uznesenie z 30. januára 2019 sp. zn. , rozsudok z 10. marca 2026 sp. zn. ) Zároveň súd prvej inštancie prihliadol aj na priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v iných obdobných prípadoch.

33. Čo sa týka primeranosti priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že ide o neprimeranú sumu, keďže bolo jednoznačne konštatované porušenie spotrebiteľských práv a súd prvej inštancie vzal do úvahy okolnosti daného prípadu. Napokon je potrebné tiež vziať do úvahy aj tú skutočnosť, na ktorú poukazovala žalobkyňa, že napriek vedomosti žalovaného o výsledkoch v obdobných sporoch, kde tiež je vystupuje ako strana sporu, či už ako žalobca alebo žalovaný, sám nepristúpil k náprave vzniknutého stavu, práve naopak aj v konaní zotrval na svojej obrane proti žalobe žalobkyne, v ktorej trval na platnosti zmluvných podmienok, ako aj na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Preto aj odvolací súd považuje sumu 75,- eur za každé porušenie práv žalobkyne za primeranú okolnostiam prejednávanej veci a plniacu tak funkciu reparačnú, ako aj sankčnú.

Odvolací súd sa s týmto zdôvodnením výšky a primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia žalobcovi stotožňuje a považuje ho za dostatočné a konkrétne. Odvolací súd na zamietnutie celej žaloby nevzhliadol podklad ani v skutočnostiach, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, ani v argumentácii žalovaného, ktorá mala povahu viac subjektívnych predstáv než objektívne uchopiteľných kritérií pre určenie primeraného a z pohľadu praxe aj ekvivalentného odškodnenia.

34. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

35. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného teda neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa potvrdil, aj čo do súvisiaceho správneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

K trovám odvolacieho konania

36. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Avšak v danom prípade ide o konanie, kde je potrebné rozlišovať úspech čo do základu uplatneného nároku a čo do výšky, pretože výška PFZ v týchto sporoch závisí od úvahy súdu v dôsledku posúdenia okolností jednotlivého prípadu. „Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). Žalobcovi teda bude priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške“ (pozri Števček, M., Ficová S., a Baricová, J. a kol.: , Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 926)

40. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah

nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. zo dňa 28.1.2019, zo dňa 22.2.2018, zo dňa 16.01.2019)

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.