Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CdoVP-11-2026.pdf
PDF · 114.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3CdoVP/11/2026
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M., narodeného M., zastúpeného spoločnosťou AK Petrovič, s. r. o., Trnava, Kollárova 566/32, proti žalovanej E.., narodenej M. zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., Piešťany, Mudroňova 51, o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 32C/7/2017, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 03. decembra 2025 sp. zn. 24Co/126/2024, takto
r o z h o d o l :
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom z 08. novembra 2018 č. k. 32C/7/2017-216 zamietol žalobu, ktorou sa pôvodní žalobcovia domáhali voči žalovanej nahradenia prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v1., 2/ a 3/ ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve zo dňa 13. februára 2018, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 3/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. M. pre katastrálne územie U., obec U., okres T. na parcele registra „E" číslo 1023 o výmere 1690 m2 orná pôda (v ďalšom texte „nehnuteľnosť 1") a na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec U., okres T. na parcele registra „E" číslo 1024 o výmere 896 m2 orná pôda (v ďalšom texte „nehnuteľnosť 2"), ktorá bude prílohou rozsudku a bude tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.
2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), na odvolanie žalobcov, rozsudkom z 24. septembra 2019 sp. zn. 11Co/93/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nahradzuje prejav vôle žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v 1/, 2/ a 3/ ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve z 13. februára 2018, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 3/16 v pomere k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. M. pre katastrálne územie U., obec U., okres T. na parcele registra „E" číslo 1023 o výmere 1690 m2 orná pôda a na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec U., okres T. na parcele registra „E" číslo 1024 o výmere 896 m2 orná pôda, ktorej písomné vyhotovenie je prílohou a neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a obsah písomného vyhotovenia tejto zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku tohto rozsudku (výrok I.); a určil, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu (výrok II.).
3. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z 25. septembra 2024 sp. zn. 3Cdo/14/2023 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové závery ako súd prvej inštancie, a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie a vykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu dokazovanie. Ak sa
odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „CSP") sám v potrebnom rozsahu opakovať.
4. Odvolací súd následne uznesením z 03. decembra 2025 sp. zn. 24Co/126/2024 rozhodol tak, že: „I. Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e . II. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní. III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu." 4.1. V priebehu dovolacieho konania navrhli pôvodní žalobcovia, aby na ich miesto nastúpil nadobúdateľ
- terajší vlastník predmetných nehnuteľností - X.., nar.XX. XX. M., občan SR, bytom H. XX/XX, XXX XX U., ktorý so vstupom do konania vyslovil súhlas. K návrhu pripojili listy vlastníctva č. XXXX a XXXX zo dňa 19. 08. 2022 pre obec a katastrálne územie U., kúpnu zmluvu zo dňa 25. 07. 2022 uzavretú medzi pôvodnými žalobcami 1/ a 3/ ako predávajúcimi a X. D. ako kupujúcim a zámennú zmluvu zo dňa 04. 08. 2022 uzavretú medzi pôvodnou žalobkyňou 2 a X. D.. Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom dňa 19. 11. 2025 vyhlásil uznesenie, ktorým v zmysle ustanovenia § 80 CSP pripustil vstup X.. do konania na miesto žalobcov 1/ až 3/. 4.2. Na pojednávaní dňa 03. 12. 2025 žalobca zobral žalobu v plnom rozsahu späť z toho dôvodu, že po predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu ako odvolacieho a rozhodnutí dovolacieho súdu sa okolnosti v spore zmenili tak, že spor medzi stranami nie je. Po predchádzajúcom meritórnom rozhodnutí odvolacieho súdu prebehol medzi pôvodnými žalobcami a žalovanou celý proces predaja predmetných nehnuteľností v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaná prijala kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu, že túto situáciu žalobca nespôsobil, naopak bol v spore úspešný, keď rozhodnutie najvyššieho súdu vyhodnotili ako pre neho nerelevantné, navrhol, aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej. V danom prípade žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila, odvolací súd však jej dôvody nesúhlasu nevyhodnotil ako vážne. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žaloba uplatnená pôvodnými žalobcami je o nahradenie prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve. Po tom, ako odvolací súd svojím rozsudkom zo dňa 24. 09. 2019 sp. zn. 11Co/93/2019-314 nahradil prejav vôle žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami 1/, 2/ a 3/ ako kupujúcimi, pôvodní žalobcovia nadobudli späť svoje vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach a ako vlastníci boli opäť zapísaní na liste vlastníctva. Žalovanej bola vyplatená kúpna cena. Následne svoje spoluvlastnícke podiely pôvodní žalobcovia kúpnou, resp. zámennou zmluvou previedli na žalobcu, ktorý vstúpil do sporu na miesto pôvodných žalobcov 1/ až 3/. Odvolací súd preto konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje spor, o ktorom by mal súd rozhodnúť, pretože nárok uplatnený pôvodnými žalobcami voči žalovanej, už nemá právny ani faktický význam. Pôvodní žalobcovia, ktorých predkupné právo bolo porušené, dosiahli nápravu, ktorej sa žalobou domáhali. Na strane žalovanej v súvislosti s uplatnenou žalobou a jej následným späťvzatím nevznikne ujma, pretože jej bola vyplatená kúpna cena. Nesúhlas žalovanej odôvodnený tým, že sa domnieva, že celú vec je možné v tomto konaní ukončiť tak, že predmetné pozemky jej budú vrátené späť, nemá oporu v procesnoprávnej ani hmotnotnoprávnej úprave súvisiacej s uplatnenou žalobou, pretože odvolací súd opäť pripomína, že predmetom žaloby - teda o čom súd koná, je nahradenie prejavu vôle žalovanej na kúpnej zmluve. Predmetom tohto súdneho konania nie je prejednanie nároku žalovanej na „vrátenie pozemkov". Dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby teda nie sú vážne, odvolací súd preto použitím ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 4.3. V preskúmavanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý vzal žalobu späť, mal by teda nahradiť trovy konania žalovanej. Vo výnimočných prípadoch však súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam,
ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval situáciu, ktorá nastala v priebehu konania, keď prišlo k splneniu nároku žalobcov žalovanou na základe meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo následne zrušené dovolacím súdom. Medzi stranami sporu tak prestal existovať spor (vo vzťahu k uplatnenej žalobe), naviac na miesto pôvodných žalobcov (už v čase faktickej neexistencie sporu) nastúpil ako žalobca nový vlastník nehnuteľností. Za dôležitú však odvolací súd považoval najmä skutočnosť, že celý spor vznikol v dôsledku konania žalovanej, ktorá neakceptovala, že kúpou nehnuteľností od spoluvlastníkov pôvodných žalobcov prišlo k porušeniu predkupného práva pôvodných žalobcov, ktorí uplatnenou žalobou chránili svoje práva. Bolo by preto v rozpore s princípom spravodlivosti, aby bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP, preto žalovanej voči žalobcovi nepriznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v dovolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 5.1. Dovolateľka uvádza, že na pojednávaní konanom na krajskom súde dňa 19. 11. 2025 súd informoval žalovanú a jej právneho zástupcu, že žalobcovia požiadali o zmenu v osobe žalobcu, a to na základe návrhu a predložených listín. Konajúci súd nedoručil podanie žalobcov a ani prislúchajúce prílohy pred pojednávaním, počas pojednávania a ani po pojednávaní. Podľa názoru dovolateľky mal konajúci súd návrh na zmenu v osobe žalobcu, resp. žalobcov spolu s odôvodnením a prílohami doručiť aj žalovanej. Zmena v osobe žalobcu sa totiž považuje za zmenu žaloby (§ 139 a nasl. CSP). Aby postup súdu nebol mätúci, tak súd bol povinný doručiť zmenu žaloby žalovanej (protistrane) a umožniť jej vyjadriť sa k navrhovanej zmene ešte predtým, ako o nej rozhodne. Podľa názoru žalovanej nebola zmena žaloby v konaní už prípustná a konajúci súd pochybil, keď pripustil zmenu žaloby. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami strán v rámci odvolacieho konania, následkom čoho považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné. Odvolaciemu súdu vyčíta najmä to, že sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovanej uplatňovanou v prvoinštančnom a odvolacom konaní, podstatou ktorej bolo to, že podmienky dojednané nie sú rovnaké. Dovolateľke preukázateľne vznikli náklady, ktoré jej neboli kompenzované a ani zohľadnené - náklady za sprostredkovanie, prípravu kúpnych zmlúv, správne poplatky. Navyše odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal ani náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní, a opäť tak súd urobil bez riadne vykonaného dokazovania. Riadne dokazovanie na odvolacom súde podľa názoru dovolateľky neprebehlo, preto ani súd nemohol konštatovať, že žalovaná porušila predkupné právo, resp. že môžu existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd žalovanej nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní. Podľa názoru dovolateľky postupoval konajúci odvolací súd nesprávne, keď napriek jej nesúhlasu konanie zastavil. S poukazom na ust. § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov. 5.2. Dovolateľka ďalej uvádza, že už pri vydaní prvého odvolacieho rozhodnutia sa odvolací súd podľa jej názoru odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri rozhodovaní o základnej právnej otázke posúdenia, či vznikla medzi spoluvlastníkmi dohoda o výkone predkupného práva, a či sa môžu domáhať prevodu celého podielu. Dovolateľka poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008. 5.3. Dovolateľka žiada dovolací súd, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Dovolateľka žiada dovolací súd, aby do rozhodnutia o dovolaní vydal predbežné opatrenie a zakázal žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami z dôvodu, aby nedochádzalo k ďalším prevodom nehnuteľností na katastrálnom úrade.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že k žiadnej zmene žaloby neprišlo a ani nebola pripustená. Poukaz na ust. § 146 CSP a teda, že súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov, je riešený odvolacím súdom v bode 11. - 13. a to avšak ustanovením upravujúcim odvolacie konania, a to § 370 CSP. Odvolací súd správne dôvodí tým, že by späťvzatie žaloby nepripustil, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí a tým, že dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Pripustením zmeny subjektu neprišlo ani k rozšíreniu uplatneného práva, ani k uplatneniu iného práva, ani k podstatnej zmene
alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Súčasne touto zmenou neprišlo ani k dovolateľkou namietaným vadám zakladajúcim zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ani k odňatiu práva dovolateľke konať pred súdom. Žalobca navrhuje, aby najvyšší súd dovolanie odmietol, alternatívne dovolanie v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol a v oboch prípadoch, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Návrhu dovolateľky na vydanie predbežného opatrenia (mysliac asi nariadenie neodkladného opatrenia) nemôže byť celkom zrejme vyhovené, preto navrhuje, aby bol dovolacím súdom zamietnutý ako nedôvodný a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.
7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:
8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 10.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
11. Pretože dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný) a či je zachované právo dovolateľky na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
12. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 zo dňa 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami
formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
13. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, najmä to, že sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovanej uplatňovanou v prvoinštančnom a odvolacom konaní, podstatou ktorej bolo to, že podmienky dojednané nie sú rovnaké. Taktiež namietala odôvodnenie, že odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal ani náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní, ako aj nesprávnosť rozhodnutia o späťvzatí žaloby.
14. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé právne úvahy odvolacieho súdu, ktoré viedli k prijatiu konečného záveru. Odvolací súd uviedol, čo je predmetom konania, aké skutočnosti tvrdili sporové strany, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, teda z akého skutkového stavu veci vychádzal, ktoré ustanovenia zákona aplikoval a ako vec právne posúdil, a zároveň sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami a námietkami strán konania.
15. Odvolací súd sa riadnym spôsobom venoval otázke späťvzatia žaloby v bodoch 6. až 13.. Odvolací súd po vyhodnotení okolností prípadu dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje spor, o ktorom by mal súd rozhodnúť, pretože nárok uplatnený pôvodnými žalobcami voči žalovanej už nemá právny ani faktický význam. Taktiež na strane žalovanej v súvislosti s uplatnenou žalobou a jej následným späťvzatím nevznikne ujma, pretože jej bola vyplatená kúpna cena. 15.1. Odvolací súd taktiež dôvodil, že žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila, odvolací súd však jej dôvody nesúhlasu nevyhodnotil ako vážne. Odvolací súd vyhodnotil, že nesúhlas žalovanej odôvodnený tým, že sa domnieva, že celú vec je možné v tomto konaní ukončiť tak, že predmetné pozemky jej budú vrátené späť, nemá oporu v procesnoprávnej ani hmotnotnoprávnej úprave súvisiacej s uplatnenou žalobou, pretože odvolací súd opäť pripomína, že predmetom žaloby - teda o čom súd koná, je nahradenie prejavu vôle žalovanej na kúpnej zmluve. Predmetom tohto súdneho konania nie je prejednanie nároku žalovanej na „vrátenie pozemkov".
16. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, ktorý nebol priznaný ani jednej strane, odvolací súd sa tiež v rámci bodov 17. a 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia riadne s rozhodnutím o tomto nároku vyporiadal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval situáciu, ktorá nastala v priebehu konania, keď prišlo k splneniu nároku žalobcov žalovanou na základe meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo následne zrušené dovolacím súdom. Medzi stranami sporu tak prestal existovať spor (vo vzťahu k uplatnenej žalobe), naviac namiesto pôvodných žalobcov (už v čase faktickej neexistencie sporu) nastúpil ako žalobca nový vlastník nehnuteľností. Za dôležitú však odvolací súd považoval najmä skutočnosť, že celý spor vznikol v dôsledku konania žalovanej, ktorá neakceptovala, že kúpou nehnuteľností od spoluvlastníkov pôvodných žalobcov prišlo k porušeniu predkupného práva pôvodných žalobcov, ktorí uplatnenou žalobou chránili svoje práva. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo preto v rozpore s princípom spravodlivosti, aby bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej.
17. To, že dovolateľka so skutkovými závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasila a nestotožnila sa s nimi, nemôže samo osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
18. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch nižšej inštancie. To, akým spôsobom súd vykonáva a vyhodnocuje jednotlivé dôkazy, na ktoré prihliadne a v akej miere, je vždy vecou konajúceho súdu. Dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolateľkou tvrdené nesprávne hodnotenie dôkazov nie je preto spôsobilé založiť bez ďalšieho zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd v posudzovanom spore nezistil v postupe súdu nižšej inštancie pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia, predstavujúce porušenie práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie.
19. Dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalovaná preto neopodstatnene namieta, že jej odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). 19.1. Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Žalovaná preto neopodstatnene namieta existenciu tejto vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.
20. Dovolateľka ďalej namietala, že odvolací súd mal návrh na zmenu v osobe žalobcu, resp. žalobcov spolu s odôvodnením a prílohami doručiť aj žalovanej.
21. Podľa § 80 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (ods. 1). Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ods. 2). Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (ods. 3).
22. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v ust. § 80 ods. 1 CSP a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Koncepcia zákonodarcu je teda taká, že nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu, ale toto je nárokovateľné (dikcia „súd vyhovie návrhu" sa rovná „musí vyhovieť návrhu") za predpokladu, že kumulatívne nastanú tieto skutočnosti: a/ zmenu strán sporu navrhne oprávnený subjekt (žalobca); b/ súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať strany žalovaného, táto podmienka odpadá); c/ preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa odseku 1 citovaného ustanovenia. V tejto súvislosti je žalobca, ktorý navrhuje zmenu strán sporu, povinný predložiť konkrétne (najmä listinné) dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania. Súd je oprávnený skúmať, či povedzme zmluva o postúpení pohľadávky či prevzatie dlhu je platné, a teda či skutočne spôsobujú zamýšľané právne účinky. Samozrejme, takéto rozhodovanie v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd o takomto návrhu legitimovanej osoby musí rozhodnúť, a to uznesením (§ 234 CSP) (pozri § 80 [Zmena]. In: ŠTEVČEK, Marek, a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022).
23. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 19. 11. 2025 je zrejmé, že odvolací súd konštatoval, že pôvodní žalobcovia navrhli, aby v zmysle § 80 CSP na ich miesto nastúpil nadobúdateľ - terajší vlastník predmetných nehnuteľností -. nar. M., občan SR, bytom H.. Odvolací súd na pojednávaní poukázal na pripojené listy vlastníctva č. XXXX a XXXX zo dňa 19. 08. 2022 pre obec a k. ú. U., kúpnu zmluvu medzi žalobcom 1/, žalobcom 3/ ako predávajúcimi a X. D. ako kupujúcim a zámennú zmluvu medzi žalobkyňou 2/ a X. D.. Na to bolo vyhlásené uznesenie, ktorým odvolací súd vyhovel danému návrhu.
24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolateľka bola na pojednávaní dňa 19. 11. 2025 odvolacím súdom riadnym spôsobom oboznámená s predmetným návrhom na zmenu v osobe žalobcu, ako aj o pripojených prílohách. Zo zákonných ustanovení ale nevyplýva, aby bolo povinnosťou súdu listinne doručovať daný návrh a jeho prílohy do rúk žalovanej na prípadné vyjadrenie. Odvolací súd tak postupoval relevantne v zmysle § 80 CSP. Preto daná námietka dovolateľky nie je dôvodná.
25. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom, ktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalovanej v tejto časti ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
26. Dovolací súd sa ďalej zaoberal namietaným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 CSP.
27. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
28. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
29. Podľa § 357 písm. a) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
30. V prejednávanej veci dovolateľka napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o zastavení konania, podľa § 421 ods. 1 CSP. V zmysle § 421 ods. 2 CSP ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP. Pretože v § 357 písm. a) CSP je uvedené uznesenie o zastavení konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o zastavení konania.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v tejto časti ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c) CSP).
32. Následne z obsahu dovolania žalovanej (postupujúc v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) je možné vyvodiť, že dovolateľka žiada dovolací súd aj o odklad právoplatnosti, resp. vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
33. Podľa § 444 ods. 1, 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Vo vzťahu k návrhu dovolateľky na odklad právoplatnosti, resp. vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1, 2 CSP, dovolací súd konštatuje, že z podaného návrhu nemal osvedčené dôvody hodné osobitného zreteľa, preto návrhu pred rozhodnutím o podanom dovolaní nevyhovel. V súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).
35. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.