Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/126/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., zastúpený: AK Petrovič, s. r. o. so sídlom Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom Mudroňova 51, 921 01 Piešťany, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -216 zo dňa 08. novembra 2018, o späťvzatí žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích konaní.

III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa pôvodní žalobcovia domáhali voči žalovanej nahradenia prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve zo dňa 13. februára 2018, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 3/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Trnava na parcele registra „E“ číslo 1023 o výmere 1690 m2 orná pôda (v ďalšom texte „nehnuteľnosť 1“) a na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Trnava na parcele registra „E“ číslo 1024 o výmere 896 m2 orná pôda (v ďalšom texte „nehnuteľnosť 2“), ktorá bude prílohou rozsudku a bude tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.

1.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že prišlo k porušeniu predkupného práva pôvodných žalobcov pretože, pôvodní spoluvlastníci pred predajom svojich spoluvlastníckych podielov žalovanej, neponúkli tieto za stanovených podmienok (písomná ponuka na odkúpenie za predajnú cenu v lehote dvoch mesiacov) na odpredaj ostatným spoluvlastníkom (žalobcom). Žalobu však prvoinštančný súd zamietol s odôvodnením, že žalobcovia sa domáhajú nadobudnutia väčších podielov, ako by im prináležalo.

2. Po odvolaní žalobcov Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 24.09.2019 sp. zn. -314 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nahradil prejav vôle žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve z 13. februára 2018, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 3/16 v pomere k celku na vyššie opísaných predmetných nehnuteľnostiach.

3. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. -457 zo dňa 25.09.2024 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové závery ako súd prvej inštancie, a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie a vykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu dokazovanie. Ak sa k odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle (v ďalšom texte „“) sám v potrebnom rozsahu opakovať.

4. V priebehu dovolacieho konania navrhli pôvodní žalobcovia, aby na ich miesto nastúpil nadobúdateľ- terajší vlastník predmetných nehnuteľností – A. B., nar.XX.XX.XXXX, občan SR, bytom C. XX/XX, XXX XX D., ktorý so vstupom do konania vyslovil súhlas. K návrhu pripojili listy vlastníctva č. XXXX G. XXXX zo dňa 19.08.2022 pre obec a katastrálne územie D., kúpnu zmluvu zo dňa 25.07.2022 uzavretú medzi pôvodnými žalobcami 1 a 3 ako predávajúcimi a A. B. ako kupujúcim a zámennú zmluvu zo dňa 04.08.2022 uzavretú medzi pôvodnou žalobkyňou 2 a A. B..

5. Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom dňa 19.11.2025 vyhlásil uznesenie, ktorým v zmysle ustanovenia pripustil vstup A. B. do konania na miesto žalobcov 1 až 3.

6. Na pojednávaní dňa 03.12.2025 žalobca zobral žalobu v plnom rozsahu späť z toho dôvodu, že po predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu ako odvolacieho a rozhodnutí dovolacieho súdu sa okolnosti v spore zmenili tak, že spor medzi stranami nie je. Po predchádzajúcom meritórnom rozhodnutí odvolacieho súdu prebehol medzi pôvodnými žalobcami a žalovanou celý proces predaja predmetných nehnuteľností v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaná prijala kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu, že túto situáciu žalobca nespôsobil, naopak bol v spore úspešný, keď rozhodnutie najvyššieho súdu vyhodnotili ako pre neho nerelevantné, navrhol, aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

7. Žalovaná so späťvzatím žaloby vyslovila nesúhlas z dôvodu, že sa domnieva, že celú vec je možné v tomto konaní ukončiť tak, že predmetné pozemky jej budú vrátené späť. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie prejednal, prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.

8. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Aby späťvzatie žaloby po vyhlásení rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. ). Zákon nedefinuje pojem „vážne dôvody nesúhlasu“, preto je posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie do úvahy jednotlivé skutkové okolnosti veci, povahu uplatňovaného nároku a hodnotí dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi.

13. V danom prípade žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila, odvolací súd však jej dôvody nesúhlasu nevyhodnotil ako vážne. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žaloba uplatnená pôvodnými žalobcami je o nahradenie prejavu vôle žalovanej v kúpnej zmluve. Po tom, ako odvolací súd svojím rozsudkom zo dňa 24.09.2019 sp. zn. -314 nahradil prejav vôle žalovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi, pôvodní žalobcovia nadobudli späť svoje vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach a ako vlastníci boli opäť zapísaní na liste vlastníctva. Žalovanej bola vyplatená kúpna cena. Následne svoje spoluvlastnícke podiely pôvodní žalobcovia kúpnou, resp. zámennou zmluvou previedli na žalobcu, ktorí vstúpil do sporu na miesto pôvodných žalobcov 1 až 3. Odvolací súd preto konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje spor, o ktorom by mal súd rozhodnúť, pretože nárok uplatnený pôvodnými žalobcami voči žalovanej, už nemá právny ani faktický význam. Pôvodní žalobcovia, ktorých predkupné právo bolo porušené, dosiahli nápravu, ktorej sa žalobou domáhali. Na strane žalovanej v súvislosti s uplatnenou žalobou a jej následným späťvzatím nevznikne ujma, pretože jej bola vyplatená kúpna cena. Nesúhlas žalovanej odôvodnený tým, že sa domnieva, že celú vec je možné v tomto konaní ukončiť tak, že predmetné pozemky jej budú vrátené späť, nemá oporu v procesnoprávnej ani hmotnotnoprávnej úprave súvisiacej s uplatnenou žalobou, pretože odvolací súd opäť pripomína, že predmetom žaloby – teda o čom súd koná, je nahradenie prejavu vôle žalovanej na kúpnej zmluve. Predmetom tohto súdneho konania nie je prejednanie nároku žalovanej na „vrátenie pozemkov“. Dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby teda nie sú vážne, odvolací súd preto použitím ustanovenia späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

14. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie, sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. V zmysle , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V preskúmavanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý vzal žalobu späť, mal by teda nahradiť trovy konania žalovanej. Vo výnimočných prípadoch však súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

18. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval situáciu, ktorá nastala v priebehu konania, keď prišlo k splneniu nároku žalobcov žalovanou na základe meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo následne zrušené dovolacím súdom. Medzi stranami sporu tak prestal existovať spor (vo vzťahu k uplatnenej žalobe), naviac na miesto pôvodných žalobcov (už v čase faktickej neexistencie sporu) nastúpil ako žalobca nový vlastník nehnuteľností. Za dôležitú však odvolací súd považoval najmä skutočnosť, že celý spor vznikol v dôsledku konania žalovanej, ktorá neakceptovala, že kúpou nehnuteľností od spoluvlastníkov pôvodných žalobcov prišlo k porušeniu predkupného práva pôvodných žalobcov, ktorí uplatnenou žalobou chránili svoje práva. Bolo by preto v rozpore s princípom spravodlivosti, aby bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia , preto žalovanej voči žalobcovi nepriznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní.

19. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle v spojení s a žalovanej, ktorá mala v dovolacom konaní plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).