Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-7-2017.pdf
PDF · 127.74 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu 1./ W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom pažiť XXX/XX, U., žalobcu 2./ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX U., 3. / C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Vl. P. 66XX/XX, XXX XX T., všetci právne zastúpení: JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom so sídlom Krajinská 3, 921 01 Piešťany, v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 03.02.2017 domáhali, nahradenia prejavu vôle žalovanej, a to v spojení so zmenou žaloby podanou na súde dňa 14.02.2018, a to tak, že súd nahradí prejav vôle žalovaného na kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami v I., II. III. rade ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve zo dňa 13. 2. 2018, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu 3/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Zeleneč, obec Zeleneč, okres Trnava parc. č. XXXX o výmere 1690 m2 orná pôda parcele registra" E" (ďalej len „nehnuteľnosť 1“) a na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Zeleneč, obec Zeleneč, okres Trnava parc. č. XXXX o výmere 896 m2 orná pôda parcele registra "E"(ďalej len „nehnuteľnosť 2“), ktorá bude prílohou rozsudku a bude tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.
2. Žalobu pôvodne žalobca 1 a 2 odôvodnili tým, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, špecifikovaných v ods. 1, pričom nadobudla postupne na podklade troch kúpnych zmlúv spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v rozsahu 3/16. Žalobca 1./ a žalobkyňa 2./ (pôvodne jej právna predchodkyňa) sú podieloví spoluvlastníci na nehnuteľnostiach 1 a 2, pričom podiel žalobcu 1 je 4/8 a 1/8 na nehnuteľnosti 2 a na nehnuteľnosti 1 je jeho podiel 1/8. Podiel žalobkyne 2./ je na nehnuteľnosti 1 4/8 a 1/8 a na nehnuteľnosti 2 je podiel 1/8 vzhľadom k celku. Ďalej žalobcovia uviedli, že im ako podielovým spoluvlastníkom náleží zákonné predkupné právo pri prevode spoluvlastníckych podielov pri prevode na tretiu osobu. Právni predchodcovia žalovanej mali povinnosť ponúknuť na predaj svoje podiely žalobcom, pričom títo však svoju povinnosť opomenuli. Žalobcovia vyzvali výzvou zo dňa 14.11.2016 požiadali o uzatvorenie kúpnej zmluvy a o zaslanie kúpnych zmlúv na spoluvlastnícke podiely žalovanej. Táto však pokračovala v nadobúdaní spoluvlastníckych podielov. Žalovaná reagovala na výzvu tak, že konala maximálne transparentne v dobrej viere so všetkými spoluvlastníkmi, a preto nemá vedomosť o porušení zákonného predkupného práva. Žalobcovia uviedli, že nie sú im známe podmienky, za ktorých nadobudla podiely žalovaná.
3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu 11.04.2017, kde uviedla, že v priebehu mesiacov január až marec 2016 oslovila žalovaná písomne, ale aj ústne všetkých podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností s návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 7 € (slovom sedem eur) za l m2 pôdy. Podrobnosti vzájomných rokovaní môžu byt' predmetom dokazovania výsluchom svedkov. Za podielových spoluvlastníkov - žalobcov: W. A., rod. J. W. J. a rodinu Q. jednala p. H. J., rod. A. (dcéra žalobkyne a neter žalobcu). Konkrétne rokovanie prebehlo aj medzi p. J. a X.. S. D. (manželom žalovanej). Podľa mienky žalovanej problémom nikdy nebolo zákonné predkupné právo. Všetci podieloví spoluvlastníci chceli pôvodne predávať, no postupne začali niektorí špekulovať. K tomu žalovaná prikladá fotokópiu sms odoslanú p. J. dňa 10. ll. 2016. Uvedená sms má podľa žalovanej charakter vyhrážky a doslova až vydierania. Odosielateľ uvádza: " ... Takže buď sa dohodneme i keď sme nejaké kroky už podnikli, dávame Vám možnosť odkúpiť čiastky za 29 eur meter štvorcový i keď sa predáva pôda už nad 34- eur. Rozmyslite si to, inak budeme pokračovať a domáhať sa predkupného práva ... " SMS bola zaslaná 8:01 a odpoveď na sms mala byt' podľa výzvy odosielateľa doručená do 14 tej. Následne listom zo dňa 14. 11. 2016 (doručený 30. 11. 2016) sa na žalovanú obrátila právna zástupkyňa žalobcov s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalovaná poukazuje na niektoré pozoruhodné pasáže obsiahnuté v liste - Výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy: 1. V liste právna zástupkyňa uviedla, že podieloví spoluvlastníci p. K. Q., rod. H., p. J. H., rod. Q. (v čase zasielania výzvy plomba) a pán S. Q. (v čase zasielania výzvy plomba) mali údajne porušiť predkupné právo žalobcov. Žalovaná v odpovedi uviedla, že nemá vedomosť o porušení zákonného predkupného práva žalobcov. Súčasne uviedla, že konala maximálne transparentne so všetkými podielovými spoluvlastníkmi a v dobrej viere. Žalovaná sa necíti byť právna zástupkyňa predávajúcich a na rozdiel od žalobcov nemá informácie o tom, že by predávajúci porušili predkupné právo žalobcov. Práve naopak, vie, že všetci podieloví spoluvlastníci chceli predávať a vzájomne takmer rok vopred bola uskutočnená ponuka všetkým zo strany žalovanej. Čiže zákonné predkupné právo nebolo podľa názoru žalovanej porušené. K tomuto môže v prípade potreby súd vypočuť aj predávajúcich. 2. Právna zástupkyňa požiadala o zaslanie oboch kúpnych zmlúv. Jednak toto právo jej neprislúcha, keďže jej klienti neboli účastníci zmluvných vzťahov medzi predávajúcimi a žalovanou a jednak zmluvy obsahujú osobné údaje. Zaslaním zmlúv by žalovaná nepochybne porušila zákon Č. 122/2013 o ochrane osobných údajov. 3. Právna zástupkyňa určila za primerané zaslanie ňou požadovaných dokumentov do jedného týždňa (do 21.11.2016), pretože ako uviedla v opačnom prípade je poverená klientmi podať žalobu na súd. Keďže jej výzva bola doručená 30. 11. 2016, tak uvedené je možno objektívne považovať za neprimeraný nátlak a ako sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezodkladne vyjadrila, nezostáva jej nič iné iba rešpektovať absurdné ultimátum a vyjadriť sa podrobne až na výzvu súdu. Pokiaľ teda žalobcovia v žalobe tvrdia, že sa chceli nejako mimosúdne dohodnúť a žalovaná nemala ochotu rokovať, tak to vôbec nie je pravda. Zo strany žalobcov išlo o neprimeraný nátlak a hrozby. 4. V žalobe je uvedené, že žalovaná nekonala v dobrej viere pretože ešte aj po doručený listu boli realizované vklady na katastri. Už vo výzve právnej zástupkyne žalobcov je uvedené, že v čase zasielania výzvy boli na katastri vyznačené plomby. Prevod vlastníckeho práva má obligačnoprávne a vecnoprávne účinky. Obligačnoprávne účinky nadobúda prevod uzavretím zmluvy (titulu) a vecno právne účinky nastávajú až vkladom do katastra. Pokiaľ teda žalobcovia tvrdia, že žalovaná realizovala prevod aj po doručení listu právnej zástupkyne žalobcov, tak pravdepodobne neberú do úvahy skutočnosť, že Okresný úrad, katastrálny odbor má lehotu na vykonanie vkladu, čo však nijako nemení tú skutočnosť, že obligačnoprávne účinky prevodu nastávajú okamihom dohodnutým v zmluve a príslušný úkon katastra je výsledkom rešpektovania titulu - zmluvy, ktorej uzavretie nepochybne predchádzalo podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaná nepopiera právo žalobcov podať žalobu, no súčasne si kladie rečnícku otázku, či žalobcov viedla podaním žaloby úprimná snaha o rešpektovanie predkupného práva, alebo iné dôvody. Odpoveďou na nastolenú otázku môže byť sms, ktorú žalovaná predkladá súdu. Pokiaľ by išlo o porušenie predkupného práva, o čom žalovaná nemá žiadnu vedomosť, t podľa mienky žalovanej bola by žaloba smerovala voči predávajúcim ako osobám, ktorí podľa mienky žalobcov mali porušiť predkupné právo a nie voči žalovanej. Keďže však zjavne nejde o predkupné právo, tak žalobu žalobcovia obrátili voči žalovanej, a to preto, že sú si dobre vedomí toho, že predávajúci žiadne predkupné právo neporušili. Priznanie náhrady trov konania odôvodňuje žalovaná aj tým, že žalobcovia účelovo a zbytočne vyvolali súdny spor a ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností nemali vôbec úprimnú snahu vyriešiť spor mimosúdnou cestou. Tiež nie je pravdou, že žalovaná nadobudla časť spoluvlastníckych podielov až po doručení výzvy právnej zástupkyne žalobcov. Nadobudla ich podľa zmluvy a tie boli uzavreté skôr ako kataster prevod zavkladoval. Samotný vklad katastra (modus) nie je možné stotožňovať s titulom (uzavretím zmluvy). IV. Na základe uvádzaných skutočností je zrejmé, že nebolo porušené predkupné právo žalobcov, žaloba bola podaná účelovo a bezdôvodne, preto žalovaná žiada na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaná dáva do pozornosti žalobcov aj možnosť späťvzatia žaloby zo súdu a zbytočné nezaťažovanie. Žalobu žiadala žalovaná zamietnuť.
4. Žalobcovia sa vyjadrili podaním podaným na súde dňa 18.05.2017 tak, že skutočnosti o rokovaniach nepovažujú za podstatné, ale za podstatné považujú to, že neboli im zo strany pôvodných spoluvlastníkov písomne ponuknuté (v stanovenej lehote a potrebnými náležitosťami) na odpredaj podiely v súlade s ustanovením § 605 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej žalobcovia uviedli, že Ustanovenie §605 OZ presne ustanovuje podmienky tejto ponuky, teda všetky náležitosti vrátane stanovenia zákonnej lehoty, ktorú je možné dispozitívne v ponuke upraviť, k čomu tak isto sa právny zástupca žalovanej nevyjadril. Ďalej toto ustanovenie pre nehnuteľnosť stanovuje jedinú formu a to písomnú. Navrhovanie dôkazu výsluchom účastníkova svedkov považujeme za právne bezvýznamné. Podľa rozsiahlej súdnej praxe ani samotné prípadné neodpovedanie na ponuku podielového spoluvlastníka nie je možné považovať za súhlas s predajom tretej osobe, nakoľko v našom právnom poriadku neplatí "kto mlčí svedčí" a dokonca je preto doporučované písomné prehlásenie spoluvlastníkov, že si prípadne neuplatňujú predkupné právo a to v záujme jednoznačnosti vôľovej zložky oprávneného spoluvlastníka. Pokiaľ ide o časť I. vyjadrenia - sms dcéry žalobkyne Domanickej táto je rovnako právne bezvýznamná, nakoľko nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku splnenia ponukovej povinnosti pôvodného podielového spoluvlastníka voči žalobcom. Je ju možné iba považovať za jej návrh na predaj svojho podielu pani D., pričom právo vlastníctva zahŕňa i disponovanie, teda realizovať ponuku na predaj, kde samozrejme by bola rovnako viazaná zákonnou úpravou o predkupnom práve. Podstatou tejto správy však bolo to, že upozornila žalovanú (resp. jej manžela) na fakt, že sa bude domáhať jej náležiaceho predkupného práva. K časti II vyjadrenia, kde sa právny zástupca zaoberá rozborom výzvy našich klientov na mimosúdne usporiadanie veci , nepovažujem za potrebné sa vyjadrovať vzhľadom na neobsažnosť konkrétnych skutkových a právnych tvrdení. Snahou bolo vzhľadom na informácie z verejného registra katastra nehnuteľností - plomby na príslušných LV upozorniť na právo žiadateľovo povolenie vkladu tento vziať späť v rámci správneho konania a v rámci predkladanej listiny - kúpnych zmlúv podľa OZ poskytnúť možnosť účastníkom právneho úkonu od tohto dohodou odstúpiť z dôvodu porušenia práva. Ďalej k bodu 2 časti II vyjadrenia vyžiadania osobných údajov rozhodne nesúvisí s akýmkoľvek osobných údajov ale opätovne bolo snahou mimosúdne vec doriešiť dobrovoľným uzatvorením kúpnych zmlúv medzi účastníkmi, kde okrem osobných údajov bolo potrebné ustáliť kúpnu cenu. Ďalej k bodu 3 časti II vyjadrenia snáď len to, že za 7 pracovných dní je úplnou banalitou vypracovanie zmluvy medzi účastníkmi konania a dosiahnutie mimosúdneho vysporiadania veci a pokiaľ by sme hovorili o lehote ako prekážke riešenia veci, tak medzi 16.11.2016 a májom 2017 bolo možné predložiť návrh zmluvy. K bodu III. vyjadrenia uviedli, že otázka relatívnej neplatnosti pri predkupnom práve podľa §140 OZ je aplikovateľná vtedy, ak navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci majú záujem, aby im predkupné právo zostalo zachované, ale ustanovenie §603 a nasl. OZ umožňuj e pre prípad porušenia tohto práva domáhať sa od nadobúdateľa ponúknutie veci na predaj, kde súd otázku prejudiciálnu rieši podľa §140 OZ a v rámci dispozičnej zásady navrhovateľa následne rozhoduje vo veci samej. Na základe výzvy súdu ohľadne navrhovania dôkazov mám za to, že v rámci hospodárnosti konania je postačujúci dôkaz prípadná písomná ponuka zo strany pôvodného podielových spoluvlastníkov od ktorých žalovaná kupovala podiely, adresovaná a riadne doručená so všetkými náležitosťami zákonnej ponuky na kúpu, žalobcom.
5. Vo vyjadrení zo dňa 07.08.2017 žalovaná uviedla, že predkladá súdu písomný dôkaz: Ponuka, ktorá bola každému spoluvlastníkovi ornej pôdy doručená osobne alebo vhodená do schránky. S viacerými spoluvlastníkmi sa okrem písomnej ponuky rokovalo aj ústne, preto žalovaná navrhla výsluch svedkov. Za žalobcom bola žalovaná s manželom osobne v práci na Poľnohospodárskom družstve v Zelenči. Za neho rokovala aj nevesta, ktorá sa bola informovať O ponuke. Za žalobkyňu na písomnú ponuku reagovala začiatkom septembra 2016 jej dcéra H. J., rod. A., ktorá podala žalovanej vizitku, v prípade, ak by nedošlo k stretnutiu, aby sa jej mohlo zavolať (suseda bývajúca oproti) s tým, že chcú poľnohospodársku pôdu predať na základe predloženej písomnej ponuky. Pri stretnutí jednala p. J. za všetkých spoluvlastníkov. Menovite za mamu W. A., strýka W. J. a rodinu Q.. Osobne pani H. J. poslala X.. S. D., aby išiel za spoluvlastníkmi Q., že ornú pôdu chcú všetci predať. C. Q. sa rozhodol, že spoluvlastnícky podiel nebude predávať a ponechá si ho. Ďalej žalovaná vyjadrila ten záver, že žaloba je neurčitá a žalobný petit nesprávne a neurčito formulovaný a ako taký nevykonateľný, a aj z toho dôvodu ju má súd zamietnuť.
6. Súd konštatuje, že žalobcovia navrhli podaním zo dňa 03.05.2017 zmenu žaloby, ktorú však podaním zo dňa 13.10.2017 vzali späť skôr, ako súd o zmene rozhodol, a preto súd o tejto zmene žaloby osobitne nerozhodoval, nakoľko k pripusteniu zmeny žaloby nedošlo.
7. Uznesením č.k. 32C/7/2017-46 zo dňa 17.10.2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že novým žalobcom 2. sa stala H. J., nar. XX.XX.XXXX.
8. Súd na žiadosť žalobcov vyžiadal od Okresného úradu, Katastrálny odbor zmluvy, na základe, ktorých nadobudla žalovaná spoluvlastnícke podiely č.l.(53-61, č.l. 104-105, 107-108, 110-111), ako aj výpisy z listov vlastníctva č.l. 112-119.
9. Žalovaná vyjadrením zo dňa 01.02.2018 zotrvala na skutkových tvrdeniach, že predkupné právo neporušila, pričom poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 311/2008 zo dňa 30.03.2010 a na jeho právne závery.
10. Podaním zo dňa 31.01.2018 navrhli žalobcovia pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalobcu, a to C. Q., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením č.k. 32C/7/2017-91 zo dňa 01.02.2018 rozhodol o pristúpení C. Q., nar. XX.XX.XXXX do konania na strane žalobcu.
11. Dňa 14.02.2018 bol na súde podaný návrh na zmenu žaloby, tak ako je uvedené v ods. 1 odôvodnenia. Súčasne bol uvedený aj mechanizmus prepočtu ceny a predložená kúpna zmluva vo forme, v ktorej mala byť súčasťou výroku rozsudku. Uznesením č.k. 32C/7/2017-142 zo dňa 17.05.2018 rozhodol súd o pripustení zmeny žaloby tak, ako ju navrhli žalobcovia. Z obsahu zmluvy, konkrétne článku II plynie, že žalobca 1 nadobudne podiel 4615/160000 na nehnuteľnosti 1 a podiel 23077/160000 na nehnuteľnosti 2, žalobkyňa 2 podiel 23077/160000 na nehnuteľnosti 1 a podiel 4615/160000 na nehnuteľnosti 2 a žalobca 3 podiel 2308/160000 na každej z nehnuteľností (viď zmluva č.l.97-98).
12. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-4, výzvou na uzatvorenie KZ č.l. 5-6, odpoveďou žalovanej č.l. 16-17, listom zo dňa 05.12.2016 č.l. 19, SMS komunikáciou č.l. 20, úpravu žaloby č.l. 24, stanoviskom žalobcov č.l. 26-27, vyjadrením žalovanej č.l. 30-31, vyjadrením žalobcov č.l. 39, rozhodnutím OÚ Trnava č.l. 40, výpis z LV č.l. 41-42, čiastočným späťvzatím č.l. 48, rozhodnutím OÚ Trnava č.l. 53, Kúpnou zmluvou č.l. 54-55, rozhodnutím OÚ Trnava č.l. 56, Kúpnou zmluvou č.l. 57-58, rozhodnutie OÚ Trnava č.l. 59, Kúpnou zmluvou č.l. 60-61, vyjadrením žalovanej č.l. 80, návrhom žalobcov č.l. 84, zmenou žaloby č.l. 95-96, KZ č.l. 97-98,. rozhodnutím č.l. 103, 106, 109, Kúpnou zmluvou č.l. 104-105, 106-108, 110-111, výpismi z LV č.l. 112-119, podaním žalobcov č.l. 124, Kúpnou zmluvou č.l. 125-128, návrhom na doplnenie dokazovanie od žalobcov č.l. 154, podaním žalovaných č.l. 155-157, výsluchmi svedkov, strán a ich vyjadreniami, pričom zistil nasledovný stav.
13. Na pojednávaniach žalujúca aj žalovaná strana zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach.
14. Žalobcovia v rámci záverečnej reči uviedli, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a navrhli, aby súd rozhodol v zmysle petitu vo forme zmeny žaloby doručenej súdu dňa 14.02.2018 kedy bolo nesporne v tomto konaní preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov, ktorí prevádzali svoje podiely neponúkol na odkúpenie tieto podiely ostatným spol., ani len ústne a už vôbec nie písomne s náležitou lehotou, ako to zákon a súdna prax predpokladajú, čiže nebola dodržaná písomná forma ponuky predkupného práva a ani lehota. Je úplne irelevantné, či toto ponúkala písomne žalovaná ako kupujúca, pretože táto povinnosť prináleží predávajúcemu ako spoluvlastníkovi a nie kupujúcej. Ak by hypotet. by sme mali prihliadať na lístok, ktorý predkladala žalovaná, resp. jej manžel , tento ani po formálne stránke neobstojí už len z dôvodu, že absentuje príslušná 2 mes. lehota. Keďže všetci 3 predávajúci pôvodných KZ prejavili vôľu previesť svoj majetok a dobrovoľne vstúpili do týchto zmluvných vzťahov nie je potrebné, aby boli účastníkmi ako strany sporu toho konania. Vôbec nie je podstatné kto p. K. Q. kontroloval zmluvu, ako dlho touto disponovala pred podpisom, resp. ako prišlo k podpisu zmluvy, dodávame, že syn p. Q. pokiaľ by aj v tom čase mal byť psych. v poriadku a toho času už nie je psych. v poriadku, nemôže vierohodne pred súdom vypovedať k udalostiam min., avšak ako sme už uviedli, ani jeho výpoveď, resp. čokoľvek by mohol uvádzať nemá relevanciu k predmetu sporu. V konaní si uplatňujeme náhradu trov konania.
15. Žalovaná v rámci záverečnej reči uviedla, že vo všetkom poukazuje na doterajšie. vyjadrenia písomné a ústne prednesy na pojednávaniach a žiada žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V prvom rade poukazuje na konanie žalovanej , ktoré bolo max. transparentné a v dobrej viere. Podieloví spol., ktorí prevádzali svoje spol. podiel v kúpnych zmluvách výslovne uviedli, že majú vysporiadané všetky vzťahy s tretími osobami, a teda sú oprávnení na prevod vlastníckeho práva. Poukázala na to, že postupne boli uzatvorené 4 kúpne zmluvy, kúpne ceny v jednotlivých zmluvách nie sú rovnaké, aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že bolo porušené predkupne právo žalobcov, s čím žalovaná vyslovene nesúhlasí s okolnosťami prípadu, tak nie je možné formulovať petit žaloby tak, ako to urobili žalobcovia. Títo v žiadnom prípade nemajú právo na prevod celého prevádzaného prevodu medzi sebou, ale len podielu prislúchajúceho ich podielu vzhľadom k celku, a to v čase, keď malo údajne dôjsť k porušenie predkupného práva. Napr. pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy bolo 6 podielových spol. a len 3 sú v pozícii žalobcov, aktívni spol. má právo vykúpiť prevedené spol. podiely len pomerne, teda z každého predaného spol. podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere dielom ostatných spol.. Situáciu podielového spol. sa menila po uzatvorení každej jednotlivej zmluvy. Kúpnych zmlúv bolo uzatvorených viacero a každou uzatvorenou zmluvou sa menil počet podielových spoluvlastníkov. To znamená, že ak mal záujem jeden spol. nadobudnúť väčší podiel ako by mu pripadalo v čase porušenia „predkupného práva“, alebo o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere ostatným podielov jeho spol. podielu), musia s tým vysloviť súhlas všetci ostatní podieloví spol., inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Poukázala na dôvody vypočutia svedka p. O. Bednárika, poukazujem na výpoveď manžela žalovanej, ktorá odznela na ostatnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že sa rokovalo s každým podielovým spol. transparentne. N. na skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s prevodom spol. podielov vznikli náklady - správny poplatok, poplatok za osvedčenie podpisu, odmena za sprostredkovanie kúpy pozemku, vypracovanie kúpnych zmlúv a návrhov vkladu do katastra. Podľa názoru žalovanej je podaná žaloba neurčitá, žalobný petit nezrozumiteľne, nesprávne a neurčite podaný a ako taký nevykonateľný a aj z toho dôvodu ju má súd zamietnuť, žaloba o nahradenie prejavu vôle je nesprávne podaná žaloba. Podmienky uvedené v petite žaloby sú pre žalovanú nevýhodnejšie ako v pôvodných kúpnych zmluvách, žalobcovia neosvedčili nárok, nezrozumiteľnosť petitu a uvedenie nevýhodnejších podmienok pre žalovanú, oproti pôvodným zmluvám je dôvodom na zamietnutie žaloby . Podľa nášho názoru zamietnutie žaloby vyplýva z hmotného i procesného práva.
16. Z obsahu výzvy č.l. 5-6 plynie, že žalobcovia vyzvali žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevádzaných podielov na nehnuteľnosti 1 a 2
17. Z obsahu č.l. 31 mal súd preukázanú realizáciu ponuky zo strany žalovanej voči všetkým spoluvlastníkom nehnuteľnosti.
18. Z kúpnych zmlúv a rozhodnutí Okresného úradu mal súd preukázané, že žalovaná nadobudla spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach 1 a 2 od pôvodných spoluvlastníkov v čase, keď spoluvlastníkmi boli aj žalobcovia.
19. Zo svedeckých výpovedí K. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. H., nar. XX.XX.XXXX, S. Q., nar. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že svedkovia ako pôvodní spoluvlastníci nerealizovali žiadnu výzvu na realizovanie predkupného práva voči žalobcom.
20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
21. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi..
22. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
23. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
24. Podľa § 853 ods. 1 OZ, Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
25. Podľa § 603 ods. 1 OZ, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
26. Podľa § 603 ods. 2 OZ, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
27. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
28. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
29. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa ČL. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
31. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaná sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, ako ani skutočnosť, že podiely na nehnuteľnosti 1 a 2 nadobudla žalovaná kúpou od vtedajších spoluvlastníkov žalobcov. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaná porušila predkupné právo žalobcov, alebo nie. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo to, či je petit správny, pričom žalovaná namietala mimo iného, že žalobcovia nemôžu nadobudnúť podiely tak, ako to v petite žaloby žiadajú. Tu je potrebné uviesť, že nakoľko je kúpna zmluva neoddeliteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia pod petitom je potrebné rozumieť aj samotný obsah zmluvy a rozsah toho, čoho sa žalobcovia domáhajú a čoho sa môžu domáhať. Súd v priebehu konania upozornil žalobcov na vady petitu, ktoré však vzhľadom na to, že procesné poučenie sa prelína z hmotnoprávnym nebolo možné zo strany súdu konkretizovať presne určito, nakoľko by zasiahol do rovnosti strán, keďže by jednu zo sporových strán hmotnoprávne poučil. Po zmene právneho zástupcu došlo k odstráneniu faktických procesných vád petitu, keďže tento bol predtým nejasne a nesprávne formulovaný a nemohol by byť podkladom vykonateľného rozhodnutia. Avšak po ostatnej zmene žalobného návrhu je tento už formulovaný podľa názoru súdu dostatočne s tým, že zmluva ako taká je poňatá do petitu žaloby. Súd ďalej uvádza, že nakoľko ide o určovací výrok, tak súd nemá oprávnenie zasahovať do petitu samotného (nemôže priznať viac ani menej), t.j. do jeho obsahu a znenia, ktoré oprávnenie a právo prislúcha len žalobcom, a preto súd ho môže podrobiť len kontrole a pokiaľ tento je správny môže ho buď určiť, a pokiaľ nie môže ho zamietnuť. Súd k námietke žalovanej, že takto formulovaný petit (o nahradenie prejavu vôle - uzavretím zmluvy) nie je možné od 01.07.2016 uplatniť, keďže § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. takýto výrok nepozná, je toho názoru, že tento názor neobstojí, nakoľko v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou je súd toho názoru, že takýto petit je plne prípustný v súlade s analógiou podľa § 853 OZ v spojení s § 603 OZ, ktoré dlhodobo takúto formu žalôb pripúšťajú a rozhoduje sa nich a možno ich subsumovať pod § 137 písm. a) v spojení s písmenom b) a ČL. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.. Súd je toho názoru, že procesné predpisy je potrebné vykladať tak, aby bolo umožnené stranám domáhať sa svojich hmotných práv, v jednoduchosti povedané, procesné predpisy sú slúžkou hmotnoprávnych predpisov a nemožno procesné predpisy vykladať tak, aby sa znemožnil prístup strán k súdu a rozhodnutiu. Súd sa zaoberal tým, či skutočne došlo k porušeniu predkupných práv žalobcu. Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, a to tak, že pôvodní spoluvlastníci neponúkli za stanovených podmienok (písomná ponuka na odkúpenie za predajnú cenu v lehote dvoch mesiacov) svoj spoluvlastnícky podiel na odpredaj ostatným spoluvlastníkom. Realizácia takejto písomnej výzvy v konaní nebola preukázaná, a preto má súd za to, že nebola realizovaná, čomu zodpovedajú aj svedecké výpovede jednotlivých svedkov v konaní, odhliadnuc od nezrovnalostí pri výpovedi spôsobených vekom najstaršej svedkyne. K argumentácii žalovanej, že rokovali o predaji transparentne, súd konštatuje, že uvedené v zásade v konaní nebolo sporné, avšak je potrebné si uvedomiť, že nech by realizovala žalovaná akúkoľvek výzvu pred uzavretím kúpnych zmlúv, tak jej konanie nemôže naplniť zákonnú dikciu umožnenia uplatnenia predkupného práva, nakoľko takúto ponuku môže vždy a len osobne realizovať spoluvlastník, ktorý chce podiel predať a teda písomnou formou s určenou lehote dva mesiace na odkúpenie pre ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa následne môžu dohodnúť o spôsobe výkonu predkupného práva a ak nie majú právo vykúpiť podiely podľa veľkosti vlastného podielu. Ako súd uviedol, v konaní nebola preukázaná realizovaná výzva, od ktoréhokoľvek spoluvlastníka, a preto dospel k záveru, že bolo porušené predkupné právo žalobcov. Súd opätovne uvádza, že oprávnenie na písomnú ponuku pre ostatných spoluvlastníkov od žalovanej nemôže byť právne účinné, nakoľko nie je osobu oprávnenou nakladať so spoluvlastníckymi podielmi. Súd v priebehu konania žalovanej opakovane uviedol, že môže sa stať pri dohadovaní takýchto zmlúv, že prácu odvedie záujemca, avšak pri reálnom vzniku dohody, prejaví záujem niektorý zo spoluvlastníkov, čo následne môže zmluvu a úsilie ako také zmariť, aj za cenu finančných strát pre záujemcu. Súd ďalej uvádza, že ani dobromyseľnosť nadobúdateľa (žalovanej) s poukazom na prehlásenie v rámci zmlúv (článok V), nakoľko keď by sa aj ukázali takéto prehlásenia ako nesprávne, tak nezakladajú nárok voči žalobcom, ale voči tým, čo nesprávne prehlásenie urobili, a nechráni takéto prehlásenie žalovanú, keď sa úkaže ako nepravdivé, napr. ako v tomto konaní. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že predkupné právo žalobcov porušené bolo. Odhliadnuc od uvedené v konaní nebolo preukázané, že by medzi ostatnými spoluvlastníkmi došlo k dohode o výkone predkupného práva a teda majú právo na vykúpenie podielov pomerne podľa veľkosti svojich podielov. Tu prichádza do posúdenia druhá stránka predmetu konania, o ktorej súd nemohol žalobcov poučiť, a to či sa domáhajú správneho výroku, alebo nie vzhľadom na veľkosť svojich podielov. Súd po preskúmaní petitu žaloby a kúpnej zmluvy dospel k záveru, že tento nie je z hmotnoprávneho hľadiska formulovaný správne, keď žalobcovia žiadajú viac ako im prináleží. K uvedenému záveru súd dospel nasledovne. Žalovaná nadobudla podiely v celkovej výške 3/16 k nehnuteľnostiam, ktoré žalobcovia chcú nadobudnúť v podieloch nasledovne žalobca 1 nadobudne podiel 4615/160000 na nehnuteľnosti 1 a podiel 23077/160000 na nehnuteľnosti 2, žalobkyňa 2 podiel 23077/160000 na nehnuteľnosti 1 a podiel 4615/160000 na nehnuteľnosti 2 a žalobca 3 podiel 2308/160000 na každej z nehnuteľností (viď zmluva č.l.97-98). Uvedený prepočet však nie je správny, žalobca sa mal domáhať nadobudnutia podielu 15/128 miesto 23077/160000, čo pri kontrolnom výpočte (predelením zlomku) znamená podiel 0,171875 miesto uplatneného 0,14423125, rovnako aj na nehnuteľnosti 2 predstavuje podiel 3/128 a nie 4615/160000, čo po predelení je 0,0234375 miesto 0,02884375, pri žalobkyni 2 sú pomery otočené opačne k nehnuteľnostiam 1a 2 ale sú rovnaké ako pri žalobcovi 1. Pri žalobcovi 3 predstavujú jeho podiel 1/256 čo po predelení predstavuje 0,00390625 a nie 2308/160000, čo predstavuje 0,014425. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobcovia sa domáhajú nadobudnutia väčších podielov, ako by im prináležalo, a preto súd žalobe vyhovieť nemôže, ale musí ju zamietnuť. Súd naviac uvádza, že žalobcovia by sa v zásade mali domáhať pomerného podielu z každej zmluvy podľa výšky svojho zákonného podielu ku dňu jej uzavretia, keďže neexistuje medzi nimi dohoda, v zásade tak, ako to tvrdí žalovaná. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/323/2017 zo dňa 31.01.2016, ktorý riešil obdobnú právnu otázku s rovnakým výsledkom, t.j. nie je možné priznať viac, ako je zákonný podiel každého jednotlivého žalobcu, keď neexistuje dohoda o výkone predkupného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nakoľko žalovaná bola plne úspešná v konaní.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).