Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/136/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ V. K., bývajúcej v B.,

2/ P. L., bývajúceho v B., 3/ T. L., bývajúcej v B., 4/ Š. L., bývajúceho v S., 5/ R. L.,

bývajúceho v S., proti ţalovaným 1/ B. a W., a.s. (predtým G., a.s.), so sídlom v B.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. Š., advokátom so sídlom v B., 2/ Slovenskej

republike – Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36,

o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2010, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa po zmene petitu ţaloby pripustenej súdom prvého stupňa domáhali

určenia, ţe právne úkony – vydrţanie uskutočnené formou Notárskej zápisnice z X., zmluva

o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavretá medzi ţalovaným 2/

a spoločnosťou H. spol. s r.o. z X. a právny úkon obchodnej spoločnosti H. spol. s r.o.,

ktorým táto spoločnosť vloţila zo svojho majetku do majetku obchodnej spoločnosti G., a.s.

ako nepeňaţný vklad sporné nehnuteľnosti – sú neplatné, a tieţ určenia, ţe podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku vytvoreného geometrickým plánom v konaní

pribratým znalcom – vo výške spoluvlastníckeho podielu X. je ţalobkyňa 1/, alternatívne

určenia, ţe tieto nehnuteľnosti patria vo výške podielu X. do dedičstva po poručiteľovi M. L.

a vo výške podielu X. do dedičstva po poručiteľke H. L., rod. H.

2

Okresný súd Pezinok uznesením z 26. augusta 2009, č.k. -546, podľa

konanie v tejto veci z dôvodu späťvzatia ţaloby ţalobcami v plnom rozsahu

zastavil, keď dospel k záveru, ţe ţalovaný 1/ vo svojom nesúhlase so späťvzatím neuviedol

také váţne dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Súd za váţne dôvody pre

zastavenie konania nepovaţoval skutočnosť uvádzanú ţalovaným 1/, ţe je proti nemu na súde

vedených viacero ţalôb podaných samostatnými subjektami, nakoľko ţalovaný 1/ je ako

vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností a jeho hmotnoprávne

postavenie sa zastavením konania pre späťvzatie ţaloby ţiadnym spôsobom nezmení.

Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. februára 2010,

sp. zn. , napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V odôvodnení sa stotoţnil s dôvodmi súdu prvého stupňa a dodal, ţe za váţny dôvod, pre

ktorý súd konanie v zmysle nezastaví, treba povaţovať len skutočnosti,

ktoré váţnym spôsobom ovplyvnia právne postavenie alebo záujmy ţalovaného, čo sa v tomto

prípade nepreukázalo.

Toto rozhodnutie napadol včas podaným dovolaním ţalovaný 1/, ktorý ţiadal

rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie, prípadne konanie vo veci samej zastaviť (?). Dovolanie odôvodnil

tým, ţe mu ako účastníkovi konania bola takýmto postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom podľa

Ţalobcovia sa k podanému dovolaniu nevyjadrili a ţalovaný 2/ súdu oznámil, ţe

vzhľadom na skutočnosť, ţe so späťvzatím návrhu súhlasil, nepovaţuje za potrebné sa

k dovolaniu vyjadrovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené

3

v , a , pričom v sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú

podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme rozsudku

a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať

podľa § 237 a § 239.

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ ak odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa ods. 2 cit. ust., dovolanie je

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa ods. 3

cit. ust., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením.

Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov,

dovolanie ţalovaného 1/ nie je podľa prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

) dovolacieho súdu skúmať vţdy, či v konaní nedošlo k procesným vadám podľa

, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch niţších

stupňov nedošlo k procesným vadám podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale uviesť, ţe z hľadiska

posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny

názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné,

všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na ţalovaným 1/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký neţiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní

5

realizácia tých práv, ktoré mu priznáva za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva, a ktoré by inak mohol realizovať v priebehu konania.

V prejednávanej veci dovolateľ tvrdí, ţe súd mu odňal moţnosť konať pred súdom

tým, ţe pri posudzovaní dôvodov jeho nesúhlasu so späťvzatím ţaloby nezváţil všetky ním

namietané okolnosti prípadu, ktoré podľa jeho názoru dosahovali takú intenzitu váţnosti, pre

ktorú mali byť dôvodom pre pokračovanie v konaní podľa ustanovenia

Dovolateľ odvolaciemu súdu vytýka, ţe vo svojom rozhodnutí sa nevyporiadal so všetkými

odvolacími argumentmi, preto rozhodnutie trpí absolútnym nedostatkom riadneho

odôvodnenia a úplnou absenciou právnej argumentácie, čo je v rozpore nielen s ustálenou

judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ale

i v rozpore s ustanovením , podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia súdu

by malo byť predovšetkým presvedčivé. Za váţne argumenty pre rozhodnutie súdu

o pokračovaní v konaní podľa pritom dovolateľ povaţuje skutočnosť, ţe

na Okresnom súde Pezinok prebieha súdne konanie pod sp. zn. s rovnakými

účastníkmi a predmetom konania, ako i skutočnosť, ţe na liste vlastníctva č. X. je zapísaná

informatívna poznámka o začatí súdnych konaní, ktorá vyvoláva pochybnosti o existencii

vlastníckeho práva dovolateľa vo vzťahu k tretím osobám, a tým dochádza k poškodzovaniu

a zhoršovaniu jeho postavenia v obchodných kruhoch. Na dôvaţok dovolateľ za váţny dôvod

povaţuje i správanie ţalobcov spočívajúce v iniciovaní opakovaných súdnych sporov

a odďaľovaní meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré vedie k nedôvodnému zasahovaniu

do vlastníckeho práva ţalovaného 1/ a dá sa povaţovať za šikanózny výkon práva. Dovolateľ

vyjadruje nespokojnosť s tým, ţe prvostupňový ani odvolací súd vo svojich rozhodnutiach

neuviedli, či uvedené závaţné skutočnosti povaţujú za preukázané alebo nie, a má za to, ţe

takéto rozhodnutia sú nepreskúmateľné a porušujú jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov by zastavenie

konania pre dovolateľa znamenalo neprimeranú ujmu a v konečnom dôsledku i porušenie

zásady rovnosti účastníkov konania vo vzťahu k nemu, čo je podľa neho neprípustné.

6

Po preskúmaní dovolacích námietok dospel dovolací súd k záveru, ţe sú

neopodstatnené.

Ţalobca môţe vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.

Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví ( ). Súd konanie nezastaví, ak ţalovaný

so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní ( ). Nesúhlas ţalovaného so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo ak ide

o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo

nie je ( ).

Späťvzatie ţaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných

oprávnení ţalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý

má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh

a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania).

Vôľa ţalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia ţaloby je

však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany

so zastavením konania a existenciou váţnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemoţno.

Dôkazné bremeno existencie takýchto váţnych dôvodov potom v konaní nesie ţalovaný.

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu váţne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba

vychádzať z toho, ţe posudzovanie váţnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy

a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretoţe súd pri posudzovaní

závaţnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu

uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým moţné dôsledky zastavenia konania

z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie

účastníkov, najmä ţalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom

chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti poţiadavky na prejednanie

a rozhodnutie veci, môţe v konaní pokračovať podľa , v opačnom prípade

konanie zastaví.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa po preskúmaní dôvodov nesúhlasu

ţalovaného 1/ so späťvzatím ţaloby dospel k záveru, ţe tieto nespĺňajú poţiadavku príslušnej

závaţnosti, nakoľko nemajú vplyv na hmotnoprávne postavenie ţalovaného 1/. K rovnakému

záveru dospel i odvolací súd po vyhodnotení skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania a po preskúmaní právnych záverov súdu prvého stupňa. Rozhodnutia oboch

súdov sú teda výsledkom ich hodnotiacich úsudkov a právnej úvahy zaloţenej na dôkladnom

preskúmaní veci, sú vyjadrením ich právneho názoru, preto môţu byť predmetom skúmania

v dovolacom konaní len za predpokladu, ţe dovolanie je prípustné. Samotná nespokojnosť

účastníka so závermi súdu vychádzajúcimi z jeho voľnej úvahy a dokonca ani prípadná

nesprávnosť takejto úvahy však prípustnosť dovolania pre procesnú vadu podľa § 237 písm. f/

nezakladá.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, ţe odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými

odvolacími argumentmi, preto rozhodnutie trpí absolútnym nedostatkom riadneho

odôvodnenia a úplnou absenciou právnej argumentácie, čím došlo k porušeniu zásady

rovnosti účastníkov konania, dovolací súd uvádza, ţe po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

ani táto námietka nie je opodstatnená. Podľa , ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd

v tomto prípade postupoval v súlade s týmto ustanovením a keďţe rozhodnutie súdu prvého

stupňa povaţoval za vecne správne a stotoţnil sa aj s jeho odôvodnením, obmedzil sa

vo svojom rozhodnutí len na konštatovanie správnosti výroku a dôvodov rozhodnutia, pričom

sa navyše vyjadril k niektorým argumentom odvolateľa (existencia viacerých súdnych konaní

vo veci, poznámka o začatí súdnych konaní zapísaná na LV č. X.), čím komplexne vyčerpal

svoju odôvodňovaciu povinnosť. Takýto postup súdu je i v súlade s judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle

Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. Čl. 46 ods. 1

, síce zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí,

nemôţe sa to však chápať tak, ţe sa vyţaduje podrobná odpoveď na kaţdý argument. Rozsah

tejto povinnosti sa preto môţe merať podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný

vo svetle okolností kaţdého prípadu. Napríklad v odvolacom konaní sa tak súd pri potvrdení

rozhodnutia súdu prvého stupňa v zásade môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho

súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. septembra 2007, sp. zn.

). Rovnaké stanovisko zastáva i Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

vyslovil, ţe Článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje

podrobnú odpoveď na kaţdý argument; odvolací súd sa preto pri zamietnutí odvolania

v zásade môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho súdu (García Ruiz proti

Španielsku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. januára 1999). Právo účastníka

na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a právo na spravodlivý

súdny proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

preto neboli porušené, rovnako ako ani zásada rovnosti účastníkov konania, ktorej porušenie

nemoţno vidieť ani v tom, ţe súd rešpektuje dispozičnú zásadu civilného súdneho konania,

ako to vyplýva z úvah dovolateľa.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd uzatvára, ţe odvolací súd postupoval

v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybil

a svojím postupom nezaloţil vadu konania podľa , teda neodňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania nie je

daná ani podľa , ani podľa , dovolanie teda smeruje proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho preto podľa v spojení s odmietol

bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 s ohľadom na to, ţe účastníci si náhradu trov konania ani neuplatňovali.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová