Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. D. G.,

bývajúceho v T., 2/ J. K., bývajúceho v Z., 3/ J. G., bývajúceho v T., všetci zastúpení JUDr.

Valériou Vassovou, advokátkou v Trebišove, Pribinova ul. č. 2246/2, proti odporcom 1/

Vojenský útvar 1103 Trebišov, 2/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v

Bratislave, Kutuzovova 8, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na

Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 23. mája

2011, sp.zn. v časti, v ktorej zrušil rozsudok a konanie voči odporcovi 2/

zastavil, ako aj vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 9. januára 2008, č.k. 6 C 41/2007- 216 určil, ţe

okamţité skončenie pracovného pomeru navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ dané odporcom 1/ zo dňa

16. januára 2007 je neplatné. Návrh navrhovateľov voči odporcovi 1/ zamietol. Odporcovi 2/

uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľom na trovách konania 22 260 Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe stupeň intenzity porušenia pracovnej

disciplíny u navrhovateľov nedosahuje hranicu zvlášť hrubého porušenia pracovnej

disciplíny, ktorý by bol dôvodom pre pouţitie výnimočného spôsobu skončenia pracovného

pomeru okamţitým zrušením. Nestotoţnil sa s dôvodmi zástupcu odporcov, a to v tom smere,

ţe pokiaľ sa týka odporcu 1/, mal súd konanie voči nemu zastaviť a pokiaľ ide o odporcu 2/,

voči nemu nebol návrh uplatnený včas. Poukázal na to, ţe navrhovatelia podali návrh na súd

voči odporcovi 1/ dňa 6. marca 2007 a následne ţiadali rozšíriť okruh účastníkov na strane

odporcu, a to Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v Bratislave. Súd prvého stupňa

uznesením zo dňa 27. júla 2007 č.k. -59 pripustil do konania ďalšieho účastníka

2

na strane odporcu, a to Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava.

Výpoveďami štatutárneho zástupcu odporcu mal preukázané, ţe odporca 1/ bol písomne

splnomocnený zastupovať odporcu 2/ v pracovnoprávnych veciach v plnom rozsahu. Okrem

toho odporca 1/ uzatvoril pracovnú zmluvu s navrhovateľmi, dohody, ako aj skončenie

pracovného pomeru. Odporca 1/ ako splnomocnený zástupca konal za odporcu 2/, preto

podaný návrh navrhovateľov na súd tento pokladal za návrh podaný včas voči obom

odporcom. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky

rozsudkom z 29. júna 2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru

vo vyhovujúcom výroku zamietol. Zrušil rozsudok v zamietavom výroku vo vzťahu

k odporcovi 1/ a konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Navrhovateľov 1/ aţ 3/ zaviazal spoločne

a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania vo výške 261,21 € (7 869,20 Sk)

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania vo vzťahu navrhovateľov 1/ aţ 3/

a odporcu 1/ rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je neplatnosť skončenia

pracovného pomeru navrhovateľov u označených odporcov, ku ktorému došlo v zmysle § 68

ods. 1 písm. b/ pre porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa navrhovatelia

dopustili 15. januára 2007. Konštatoval procesné pochybenie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide

o spôsobilosť byť účastníkom konania označeného odporcu 1/ - Vojenský útvar 1103

Trebišov. Poukázal na tú skutočnosť, ţe navrhovatelia za odporcu označili pri podávaní

návrhu Vojenský útvar 1103 Trebišov, ktorý nemôţe mať spôsobilosť byť účastníkom

konania, keďţe nemá právnu subjektivitu, teda nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti

v zmysle Táto skutočnosť je zrejmá zo znenia zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zmien a doplnkov.

V zmysle pri zabezpečovaní úloh armády koná za armádu

vo vymedzenom rozsahu sluţobný orgán určený hlavným veliteľom ozbrojených síl

a ministrom obrany Slovenskej republiky (ďalej len minister). V konaní pred súdmi armádu

zastupuje ministerstvo obrany. Preto, pokiaľ navrhovatelia označili pri podávaní návrhu ako

odporcu Vojenský útvar 1103 Trebišov, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania,

odvolací súd v súlade s ustanovením s poukazom na ustanovenie

konanie voči nemu zastavil. Mal za to, ţe takto označený odporca pre nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania nemôţe v konaní vystupovať a ide o neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania, preto v zamietavom výroku vo vzťahu k Vojenskému útvaru

1103 Trebišov zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie voči nemu zastavil. Vychádzajúc

zo skutočností, ţe pôvodne označený odporca, teda vojenský útvar nemá spôsobilosť byť

účastníkom konania, a teda ho nemoţno v konaní ani nahradiť iným účastníkom, ako to chcel

v tomto prípade urobiť súd prvého stupňa, keď pripustil vstup Ministerstva obrany Slovenskej

republiky ako odporcu 2/, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

a návrh voči odporcovi 2/ zamietol. V danom prípade navrhovatelia uplatnili svoj nárok

z tvrdeného neplatného skončenia pracovného pomeru na súde 6. marca 2007 návrhom voči

Vojenskému útvaru 1103 Trebišov. Pokiaľ navrhovatelia rozšírili návrh aj voči Ministerstvu

obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava dňa 14. júna 2007, ktorý je zamestnávateľom

navrhovateľov, vychádzajúc z ustanovenia za pouţitia ustanovenia

, odvolací súd zamietol návrh navrhovateľov o vyslovenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru, pretoţe voči odporcovi 2/ bol tento uplatnený aţ po uplynutí

dvojmesačnej lehoty stanovenej v . Po takto zistených skutočnostiach

odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa síce správne aplikoval , ale

jeho ustanovenia, pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru navrhovateľov nesprávne

aplikoval a preto konštatoval, ţe je tu daný odvolací dôvod namietaný odporcom 2/ a jeho

odvolaniu vyhovel. Skutočnosťou, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny sa uţ nezaoberal.

O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením za pouţitia

ods. 1 Vo vzťahu k odporcovi 1/ v súlade s ustanovením

vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďţe konanie bolo

voči nemu zastavené.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol prvostupňový rozsudok zmenený

tak, ţe návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru

zamieta, podali navrhovatelia dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 22. septembra 2010 sp.zn. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. júna

2009 sp.zn. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ako vyplýva

z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu, rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený

z dôvodu vady konania v zmysle , spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213 ods. 2

) a účastníkom konania (navrhovateľom) znemoţnil uplatniť procesné práva priznané

im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

V ďalšom konaní Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. mája 2011 sp.zn.

zrušil rozsudok okresného súdu a konanie zastavil. Navrhovateľom 1/ aţ 3/

uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške

261,21 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd

uviedol, ţe v danom prípade navrhovatelia označili v návrhu na začatie konania ako odporcu

Vojenský útvar 1103 Trebišov, ktorý však nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pretoţe

nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti. V zmysle o ozbrojených

silách Slovenskej republiky samotné ozbrojené sily SR, ani jednotlivé vojenské útvary, nie sú

právnickými osobami, lebo to neustanovuje tento, ani iný zákon. Vojenský útvar 1103

Trebišov nie je právnickou osobou, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda ani

spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorý nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania v zmysle , kedy súd musí konanie bez ďalšieho

zastaviť. Neprichádza do úvahy ani pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu

do konania v zmysle , pretoţe nie je splnený predpoklad, ţe odporca,

ku ktorému má vstúpiť niekto iný, má spôsobilosť byť účastníkom konania v čase jeho

začatia. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa pochybil, ak konal s Vojenským útvarom 1103

Trebišov, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a ak pripustil pristúpenie ďalšieho

účastníka na jeho strane. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa teda konal jednak s niekým, kto

nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (Vojenský útvar 1103 Trebišov) a zároveň konal

s niekým, kto nie je účastníkom konania (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), pretoţe

sa ním nemohol stať pristúpením k účastníkovi bez právnej subjektivity. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením

prvej vety Zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia tým, ţe podali návrh

proti neexistujúcemu účastníkovi (bez právnej subjektivity), v dôsledku čoho muselo byť

konanie zastavené. Takto im vznikla povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ aţ 3/.

Prípustnosť dovolania odôvodnili s poukazom na , , a

, Okrem uvedených dôvodov dovolanie odôvodnili aj dovolacím

dôvodom podľa Uviedli, ţe Vojenský útvar 1103 Trebišov

(odporca 1/) mal práva a povinnosti vystupovať vo vzťahu k navrhovateľom 1/ aţ 3/

v pracovno-právnych vzťahoch a tým, ţe v priebehu konania označili odporcu 2/ ako

účastníka konania, išlo len o nesprávne označeného účastníka konania. Ako civilní

zamestnanci odporcu 1/ v zákonnej lehote podali proti odporcovi 1/ návrh na určenie

neplatnosti okamţitého zrušenia pracovného pomeru. Odporca 1/ konal v rámci poverenia

odporcu 2/ a vystupoval svojim menom v pracovno-právnych vzťahoch v plnom rozsahu. Bol

oprávnený uzatvárať, meniť a aj skončiť pracovný pomer. Tak odporca 1/ učinil voči

navrhovateľom úkon okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/

z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľmi v nočnej

sluţbe dňa 15. januára 2007 o 2,40 hod. Mali za to, ţe v posudzovanej veci nešlo o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo moţné odstrániť. K odňatiu moţnosti konať

pred súdom malo dôjsť tým, ţe odvolací súd, keďţe dospel k záveru, ţe Vojenský útvar 1103

Trebišov nie je právnickou osobou, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda ani

spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorý nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom,

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Odvolaciemu súdu vytýkali, ţe sa

nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci a svoje rozhodnutie zaloţil na procesnej stránke

napriek tomu, ţe odporca 2/ v zákonnej lehote nepodal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého

stupňa (viď uznesenie Okresného súdu Trebišov z 27. júla 2007 č.k. -59), ktorým

pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu. V dôvodoch dovolania ďalej

rozoberali skutkový a právny stav veci. Ţiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odporca 2/ rozhodnutie odvolacieho súdu označil vo svojom vyjadrení k dovolaniu

za vecne správne a navrhol, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľov zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Dovolaním

navrhovateľov 1/ aţ 3/ napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Prípustnosť dovolania navrhovateľov 1/ aţ 3/ smerujúceho proti tomuto uzneseniu

preto nemoţno vyvodiť z ustanovení a

Dovolatelia zastávajú nesprávny názor, ţe ich dovolanie je prípustné podľa § 238

ods. 2 Prehliadajú, ţe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, ţe

dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu v tejto veci. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade je to, ţe

dovolací súd uţ v prejednávanej veci vyslovil právny názor vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

a odvolací súd sa od neho odchýlil vo svojom novom rozhodnutí. Keďţe dovolanie

navrhovateľov 1/ aţ 3/ smeruje proti uzneseniu, neprichádza do úvahy pouţitie

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( druhá veta ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tvrdením dovolateľa, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenom, ale je

prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou trpí.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (a súčasne dôvodné) vtedy,

ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú tzv.

zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd ak je

dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej povinnosti.

Navrhovatelia 1/ aţ 3/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, d/,

e/ a g/ netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.

So zreteľom na navrhovateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe konanie trpí

vadami uvedenými v , a

Dovolatelia v dovolaní tvrdia, ţe za odporcu označili pri podávaní návrhu Vojenský

útvar 1103 Trebišov, ktorý konal v rámci poverenia odporcu 2/ a vystupoval svojim menom

v pracovno-právnych vzťahoch v plnom rozsahu. Nakoľko však tento nemal spôsobilosť mať

práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania, za účastníka konania

označili odporcu 2/, teda došlo k náprave nesprávne označeného účastníka, ktorý je spôsobilý

byť účastníkom občianskoprávneho konania .

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, ţe

musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť

subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny

poriadok v stanovuje, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda

odkazuje na hmotné právo. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť

účastníkmi konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby ( ), ktorými sú

zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky územnej

samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania v zmysle uţ opodstatňuje prípustnosť dovolania podľa

písm. b/ Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie

účastníka - aktívnej, či pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti irelevantná. Nemoţno

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom zamieňať nedostatkom vecnej legitimácie účastníka.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok

zastavenie konania ( a 104 ods. 1 ). Vecná legitimácia účastníka konania je

otázkou hmotného práva a dôsledkom zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania

zamietnutím návrhu. Nedostatok vecnej legitimácie účastníka nie je procesnou vadou konania

v zmysle

V posudzovanom prípade odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a celé

konanie zastavil z dôvodu, ţe súd prvého stupňa konal jednak s niekým, kto nemá spôsobilosť

byť účastníkom konania (Vojenský útvar 1103 Trebišov) a zároveň konal s niekým, kto nie je

účastníkom konania (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), pretoţe sa ním nemohol stať

pristúpením k účastníkovi bez právnej subjektivity.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe na návrh navrhovateľov 1/ aţ 3/ Okresný súd Trebišov

uznesením z 27. júla 2007 č.k. -59 podľa pripustil, aby

do konania pristúpilo na strane odporcu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Účelom

pristúpenia do konania ( ) ako inštitútu sporového konania je odstránenie

nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý tu bol uţ v dobe začatia konania

a ktorý by i inak viedol k zamietnutiu návrhu, pričom sa ukazuje, aby vec bola prejednaná

v rámci uţ začatého konania a voči inej osobe. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, ţe

niekto, kto o sebe tvrdí, ţe je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o kom navrhovateľ tvrdí,

ţe je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia

(hmotnoprávnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd

na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej

legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôţe

konanie pre nedostatok jeho podmienky zastaviť, ale návrh (ţalobu) zamietne. Dovolací súd

má za to, ţe odvolací súd nesprávne postupoval, keď konanie voči odporcovi 2/ zastavil.

Od vecnej legitimácie účastníka konania (t.j. od stavu, keď účastník konania nie je

subjektom práv alebo povinností v rámci hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje

ţalobou uplatnený nárok) treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania ( )

a procesnú spôsobilosť (spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania- ).

Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania, t.j. spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať procesné práva a povinnosti bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá

K vade takejto povahy však v danom prípade nedošlo. Namietaná vada

sa týka konania veliteľa Vojenského útvaru 1103 Trebišov, ktorý konal za odporcu 2/

(Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) v pracovnoprávnych vzťahoch (nariadenie

ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na úkony pracovnoprávnych

vzťahoch) s navrhovateľmi 1/ aţ 3/. V zmysle o ozbrojených silách

Slovenskej republiky samostatné ozbrojené sily, ani jednotlivé vojenské útvary nie sú

právnickými osobami, lebo to neustanovuje tento, ani iný zákon. Štát v konaní pred súdmi

vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (§ 2 ods. 6

).

Dovolatelia v dovolaní ďalej namietali vadu podľa

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť

nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Z obsahu dovolania navrhovateľov je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania vyvodzujú z toho, ţe

odvolací súd napadnutým uznesením vec po právnej stránke nesprávne posúdil podľa § 221

ods. 1 písm. b/ , v spojení s ustanovením , ktoré

na daný skutkový stav nedopadá a ho naň nesprávne aplikoval, a tým vo veci nesprávne

rozhodol.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.).

Dôvodom, zakladajúcim príslušnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

Právnickými osobami sú a) zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové

zdruţenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje

zákon ( ).

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104

ods. 1 ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to

vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

12

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, ţe pri nesplnení

procesných podmienok konania je potrebné rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo

neodstrániteľné.

Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania je povaţovaný nedostatok

právomoci súdu ( ), litispendencia ( ), res iudicata ( ),

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ( ). Neodstrániteľné nedostatky

podmienky konania majú tie dôsledky, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale

musí konanie zastaviť podľa Za odstrániteľné nedostatky podmienky

konania sa povaţuje neúplnosť návrhu na začatie konania (, 79 ), nedostatok

príslušnosti súdu (vecnej, miestnej) ( a nasl., a nasl. ), procesná nespôsobilosť

účastníka ( ), nedostatok zastúpenia účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky

podmienky konania majú tie následky, ţe súd sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti

s účastníkmi konania odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváţi, či ide o také

nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch

nemôţe vo veci konať.

V prejednávanej veci dovolací súd zistil, ţe v návrhu zo 6. marca 2007 navrhovatelia

1/ aţ 3/ ako odporcu označili VÚ 1103 Trebišov, ktorý je organizačnou zloţkou Ozbrojených

síl Slovenskej republiky a rozhodujúcim výkonným prvkom obrany Slovenskej republiky;

nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa Navrhovatelia 1/ aţ

3/ v dovolaní potvrdili, ţe VÚ 1103 Trebišov je organizačnou zloţkou ozbrojených síl,

namietali však, ţe tento mal právo v pracovnoprávnych veciach konať a vystupovať podľa

. Tým boli váţne uvedení do omylu, tento stav opravili a za účastníka

konania označili odporcu 2/, t.j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Podľa o zriadení armády Slovenskej republiky,

armáda sa organizačne člení na vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary,

vojenské jednotky a vojenské zariadenia.

bol zrušený o ozbrojených silách

Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 18 ods. 6 vyplýva, ţe do určenia novej organizačnej

štruktúry ozbrojených síl podľa § 2 ods. 5 a § 6 ods. 2 písm. c) sa doterajšia organizačná

štruktúra Armády Slovenskej republiky povaţuje za organizačnú štruktúru ozbrojených síl

podľa tohto zákona.

Podľa o ozbrojených silách Slovenskej republiky

vnútorné organizačné členenie zväzkov, útvarov, jednotiek, úradov a zariadení ozbrojených

síl a ich logistické zabezpečenie určuje na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl

minister obrany Slovenskej republiky.

Podľa 2 ods. 6 o ozbrojených silách Slovenskej republiky štát

v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovatelia 1/ aţ 3/, zastúpení advokátom, podali

6. marca 2007 na Okresnom súde Trebišov návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru. Vo svojom návrhu označili ako odporcu Vojenský útvar 1103 Trebišov.

Okresný súd Trebišov uznesením z 19. marca 2007 č.k. -43 vyzval odporcu (VÚ

1103 Trebišov), aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril

k návrhu na začatie konania, ktorý mu v prílohe listu zaslal. Podaním z 3. apríla 2007

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zaslalo súdu vyjadrenie k návrhu, ktorý mu

postúpil navrhovateľmi 1/ aţ 3/ označený odporca (VÚ 1103 Trebišov). Vo vyjadrení

k návrhu namietalo nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného odporcu a nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania a s poukazom na ustanovenie ţiadal

konanie voči Vojenskému útvaru 1103 Trebišov zastaviť. Na základe vyjadrenia Ministerstva

obrany Slovenskej republiky, úradu právnych sluţieb navrhovatelia 1/ aţ 3/ podaním

zo 14. júna 2007 rozšírili svoj návrh proti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, ako

odporcu 2/ s odôvodnením, ţe v predmetnom spore sa jedná o civilných zamestnancov

a Vojenský útvar 1103 Trebišov je splnomocnený k pracovnoprávnym úkonom v plnom

rozsahu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Okresný súd Trebišov uznesením

z 27. júla 2007 č.k. 6 C 41/2007- 59 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník

na strane odporcu a to Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

Kutuzovova 8.

14

o ozbrojených silách Slovenskej republiky priznáva

spôsobilosť mať práva a povinnosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky. Spôsobilosť

byť účastníkom občianskeho súdneho konania má teda Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky. Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú iba výkonnými prvkami systému obrany

Slovenskej republiky a nemajú samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda ani

spôsobilosť byť účastníkom konania. Veliteľ vojenského útvaru v oblasti pracovnoprávnych

vzťahov bol však oprávnený robiť úkony v mene Ministerstva obrany Slovenskej republiky

(čl. 1 v spojení s čl. 2 ods. 4 písm. f/ a čl. 3 nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky

č. 1/2006 o poverení na úkony v pracovnoprávnych vzťahoch).

Dovolací súd však zdôrazňuje, ţe uţ v čase podania návrhu bolo súdu prvého stupňa

známe vychádzajúc zo zásady „súd pozná právo“ (iura novit curia), ţe okrem iných Vojenský

útvar 1103 Trebišov je len organizačnou súčasťou ozbrojených síl Slovenskej republiky (§ 2

ods. 4 o ozbrojených silách Slovenskej republiky) vytváraných

štátom na zachovanie jeho bezpečnosti ( ). Je preto

nepochybné, ţe štát sa stal účastníkom konania uţ podaním návrhu a tak išlo len o nesprávne

označenie inak nesporného účastníka konania. Preto povinnosťou odvolacieho súdu

pri rešpektovaní účelu občianskeho súdneho konania vyjadreného v ustanovení ,

ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania a pri rešpektovaní základného práva na spravodlivú ochranu zaručenú Listinou

základných práv a slobôd bolo poučiť navrhovateľov 1/ aţ 3/ o ich povinnosti odstrániť

uvedený nedostatok návrhu ( ). Tým, ţe navrhovatelia 1/ aţ 3/ v priebehu konania

doplnili označenie ţalovaného právneho subjektu (č.l. 57 spisu), nemoţno tento ich prejav

povaţovať za návrh na zmenu účastníka v zmysle Označenie vojenského útvaru

ako organizačnej zloţky ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorého postavenie určoval

zákon, a následné odstránenie neúplnosti v tomto označení, nemoţno hodnotiť ako pristúpenie

ďalšieho účastníka do konania, ale iba ako vadu spočívajúcu v odstránení nesprávne

označeného subjektu, ktorý bol nespochybniteľný (zrejmý).

Tým, ţe odvolací súd vychádzal z iného právneho názoru, zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a celé konanie zastavil, odňal navrhovateľom 1/ aţ 3/ moţnosť konať pred súdom

v zmysle

15

Uvedená vada zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý

dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu podľa ods., 2

v časti, v ktorej zrušil rozsudok a konanie voči odporcovi 2/ zastavil, ako aj vo výroku

o náhrade trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová