Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/291/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. D. G.,

bývajúceho v T., 2/ J. K., bývajúceho v Z., 3/ J. G., bývajúceho v T. všetci zastúpení

JUDr. V. V., advokátkou v T., proti odporcom 1/ V., 2/ M., so sídlom v B., o vyslovenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 29. júna 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. júna

2009, sp.zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 9. januára 2008, č.k. 6 C 41/2007- 216 určil, ţe

okamţité skončenie pracovného pomeru navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ dané odporcom 1/ zo dňa

16.1.2007 je neplatné. Návrh navrhovateľov voči odporcovi 1/ zamietol. Odporcovi 2/ uloţil

povinnosť zaplatiť navrhovateľom na trovách konania 22 260,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Dospel k záveru, ţe stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny

u navrhovateľov nedosahuje hranicu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorý by

bol dôvodom pre pouţitie výnimočného spôsobu skončenia pracovného pomeru okamţitým

zrušením. Nestotoţnil sa s dôvodmi zástupcu odporcov a to v tom smere, ţe pokiaľ sa týka

odporcu 1/, mal súd konanie voči nemu zastaviť a pokiaľ ide o odporcu 2/, voči nemu nebol

návrh uplatnený včas. Poukázal na to, ţe navrhovatelia podali návrh na súd voči odporcovi 1/

dňa 6.3.2007 a následne ţiadali rozšíriť okruh účastníkov na strane odporcu a to M. v . Súd

prvého stupňa uznesením zo dňa 27. júla 2007 č.k. -59 pripustil do konania

ďalšieho účastníka na strane odporcu a to M., . Bolo preukázané výpoveďami štatutárneho

zástupcu odporcu, ţe odporca 1/ bol písomne splnomocnený zastupovať odporcu 2/

2

v pracovnoprávnych veciach v plnom rozsahu. Okrem toho odporca 1/ uzatvoril pracovnú

zmluvu s navrhovateľmi, dohody, ako aj skončenie pracovného pomeru. Odporca 1/ ako

splnomocnený zástupca konal za odporcu 2/, preto podaný návrh navrhovateľov na súd tento

pokladal za návrh podaný včas voči obidvom odporcom. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1

Krajský súd v Košiciach na odvolanie M. rozsudkom z 29. júna 2009 rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti okamţitého

skončenia pracovného pomeru vo vyhovujúcom výroku zamietol. Zrušil rozsudok

v zamietacom výroku vo vzťahu k odporcovi 1/ a konanie voči odporcovi 1/ zastavil.

Navrhovateľov 1/ aţ 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov

konania vo výške 261,21 € (7 869,20 Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách

konania vo vzťahu navrhovateľov 1/ aţ 3/ a odporcu 1/ rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom

konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľov u označených odporcov,

ku ktorému došlo v zmysle pre porušenie pracovnej

disciplíny, ktorej sa navrhovatelia dopustili 15.1.2007. Konštatoval procesné pochybenie súdu

prvého stupňa, pokiaľ ide o spôsobilosť byť účastníkom konania označeného odporcu 1/ - V..

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe navrhovatelia za odporcu označili pri podávaní návrhu V., ktorý

nemôţe mať spôsobilosť byť účastníkom konania, keďţe nemá právnu subjektivitu, teda

nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle Táto skutočnosť je zrejmá zo

znenia o zriadení Armády

Slovenskej republiky v znení zmien a doplnkov. V zmysle pri

zabezpečovaní úloh armády koná za armádu vo vymedzenom rozsahu sluţobný orgán určený

hlavným veliteľom ozbrojených síl a ministrom obrany Slovenskej republiky (ďalej len

minister). V konaní pred súdmi armádu zastupuje ministerstvo obrany. Preto, pokiaľ

navrhovatelia označili pri podávaní návrhu ako odporcu V., ktorý nemá spôsobilosť byť

účastníkom konania, odvolací súd v súlade s ustanovením s poukazom na

ustanovenie konanie voči nemu zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu takto

označený odporca pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania nemôţe v konaní

vystupovať a ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto v zamietavom

výroku vo vzťahu k V. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie voči nemu zastavil.

Vychádzajúc zo skutočností, ţe pôvodne označený odporca, teda vojenský útvar nemá

spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda ho nemoţno v konaní ani nahradiť iným

3

účastníkom, ako to chcel v tomto prípade urobiť súd prvého stupňa, keď pripustil vstup M.

ako odporcu 2/, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a návrh voči

odporcovi 2/ zamietol. Odvolací súd poukázal na to, ţe v danom prípade navrhovatelia

uplatnili svoj nárok z tvrdeného neplatného skončenia pracovného pomeru na súde dňa

6.3.2007 návrhom voči V.. Avšak vzhľadom na skutočnosť, ţe rozšírili návrh aj voči M. dňa

14.6.2007, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe tento účastník je zamestnávateľom

navrhovateľov, vychádzajúc z ustanovenia za pouţitia ustanovenia

, odvolací súd zamietol návrh navrhovateľov o vyslovenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru, pretoţe voči odporcovi 2/ bol tento uplatnený aţ po uplynutí

dvojmesačnej lehoty stanovenej v . Po takto zistených skutočnostiach

odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa síce správne aplikoval , ale

jeho ustanovenia, pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru navrhovateľov nesprávne

aplikoval. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe je tu daný odvolací dôvod

namietaný odporcom 2/ a jeho odvolaniu vyhovel. Skutočnosťou, či došlo k porušeniu

pracovnej disciplíny sa uţ nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s

ustanovením za pouţitia Vo vzťahu k odporcovi 1/

v súlade s ustanovením vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, keďţe konanie bolo voči nemu zastavené.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, v časti v ktorej odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa podali navrhovatelia dovolanie. Ţiadali, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zmenil rozsudok odvolacieho súdu a potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny. Namietali nesprávne právne posúdenie správne zisteného

skutkového stavu odvolacím súdom. Odvolaciemu súdu vytýkali, ţe sa nezaoberal

hmotnoprávnou stránkou veci a svoje rozhodnutie zaloţil na procesnej stránke napriek tomu,

ţe odporca 2/ v zákonnej lehote nepodal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa,

ktorým pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu. Z toho dôvodu toto

právoplatné uznesenie povaţujú za zákonný dôkaz, z ktorého vyplývajú pre účastníka konania

práva a povinnosti. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nikto toto uznesenie nezrušil.

Poukázali ďalej na to, ţe navrhovatelia ako civilní zamestnanci odporcu 1/ v zákonnej lehote

uplatnili voči odporcovi 1/ návrh na určenie neplatnosti okamţitého zrušenia pracovného

pomeru. Odporca 1/ konal v rámci poverenia odporcu 2/ a vystupoval svojim menom

v pracovno- právnych vzťahoch v plnom rozsahu. Bol oprávnený uzatvárať pracovný pomer,

meniť pracovný pomer a aj skončiť pracovný pomer. Tak odporca 1/ učinil voči

navrhovateľom úkon okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/

z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľmi v nočnej

sluţbe dňa 15.1.2007 o 2,40 hod. Toto okamţité skončenie pracovného pomeru odporca učinil

aj napriek tomu, ţe ani jeden z navrhovateľov nebol doposiaľ ani raz upozornený

na porušenie pracovnej disciplíny, nebol disciplinárne ani inak trestaný. Konanie odporcu

preto povaţovali za účelové, neobjektívne a netransparentné.

Odporca 2/ povaţoval rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne, v súlade

so zákonom a preto navrhol dovolanie navrhovateľov ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal

na to, ţe navrhovatelia v dovolaní podanom v predmetnej veci neuviedli ţiadne také

skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu rozsudku odvolacieho súdu, rovnako ani

nepreukázali ţiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

navrhovateľov je podané opodstatnene.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích dôvodov v prípadoch uvedených

v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , dovolací súd najskôr

pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolatelia osobitne

nenamietali. Dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237

písm. f/ , nakoľko postupom odvolacieho súdu bola navrhovateľom odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi prepismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213

ods. 2 ) a navrhovateľom znemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym

poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby

sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii

doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom

uplatňovanom návrhu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrhu vo veci samej vyhovel z dôvodov, ţe

stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny u navrhovateľov nedosahuje hranicu zvlášť

hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorý bol dôvodom pre pouţitie výnimočného

spôsobu skončenia pracovného pomeru okamţitým zrušením. Preto určil, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru zo dňa 16. januára 2007 dané odporcom 1/ je neplatné. Návrh

navrhovateľov voči odporcovi 1/ zamietol. Mal preukázané výpoveďami štatutárneho

zástupcu odporcu, ţe odporca 1/ bol písomne splnomocnený zastupovať odporcu 2/

v pracovnoprávnych veciach v plnom rozsahu. Okrem toho odporca 1/ uzavrel pracovnú

zmluvu s navrhovateľmi, dohody, ako aj skončenie pracovného pomeru. Odporca 1/ ako

splnomocnený zástupca konal za odporcu 2/, preto podaný návrh navrhovateľov na súd tento

pokladal za návrh podaný včas proti obidvom odporcom. Odvolací súd rozhodnutie súdu

prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov o určenie

neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru zamietol a v zamietajúcom výroku

vo vzťahu k odporcovi 1/ a konanie voči odporcovi 1/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a konanie voči nemu zastavil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v porovnaní

so súdom prvého stupňa sa skutočnosťou, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny

navrhovateľmi nezaoberal a rozhodnutie zaloţil na tom, ţe označený odporca V. nemá

spôsobilosť byť účastníkom konania, keďţe nemá právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť mať

práva a povinnosti ( ), nemôţe v konaní vystupovať a ide o neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania. Návrh navrhovateľov voči odporcovi zamietol z dôvodov, ţe

tento bol uplatnený aţ po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej .

Pokiaľ však bol odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, mal vyzvať účastníka konania (navrhovateľov), aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili. Keďţe tak neurobil, zaťaţil konanie vadou v zmysle § 237

písm. f/

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľov

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. septembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová