Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/141/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. G., bývajúcej

v L., 2/ J. G., bývajúceho v L., obaja zastúpení advokátkou JUDr. K. L., advokátkou v P.,

proti ţalovaným 1/ P. Š. st., bývajúcemu v L., 2/ M. Š., bývajúcej v L., 3/ P. Š. ml.,

bývajúcemu v L., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 28. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 18. marca 2010 č.k. -343 ţalobu

zamietol. Ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov konania nepriznal a zároveň vyslovil, ţe

ţalobcovia 1/, 2/ nemajú právo na ich náhradu. Náhradu trov štátu nepriznal. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe po vykonanom dokazovaní súd zistil, ţe ţalobcovia sú bezpodielovými

2

spoluvlastníkmi parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, rodinného

domu súpisné číslo X. postaveného na parcele č. X., zapísané v katastri nehnuteľností pre

k. ú. L. na LV č. X.. Ţalovaný 3/ je synom ţalovaných 1/, 2/ a je chovateľom holubov. Zo

správy Obce L. vyplynulo, ţe v lokalite obývanej ţalobcami a ţalovanými sa

v minulosti chovali ošípané a hydina. V posledných rokoch sa však na danom mieste chová

hydina a len na okraji pozemku ošípané. V okruhu 100 m sú dvaja chovatelia holubov.

Chov domácich zvierat bol u ţalovaných na základe sťaţnosti ţalobcov upravený

uznesením obecného zastupiteľstva č. X. z 20. novembra 2007 a tieţ rozhodnutím

o dodatočnom povolení stavby z 19. novembra 2007 so stanovením presných podmienok

chovu. Z ďalšej správy Obce L. z 22. októbra 2009 bolo zistené, ţe vo vzťahu

k primeranosti zápachu a hluku sa vyjadriť obec nevedela a v tomto smere neevidovala

sťaţnosti občanov susediacich so ţalovanými. Zároveň bolo v správe uvedené, ţe domáce

zvieratá chovajú aj iní obyvatelia obce a v časti obce sa nachádza aj poľnohospodárske

druţstvo, na ktorom sa chová cca 500 kráv. Z ohliadky na mieste samom 1. júla 2009 súd

zistil, ţe z pozemkov ţalovaných sa ývali zvuky hydiny a zápach bolo cítiť pri zafúkaní

vetra. V čase ohliadky ţalovaní chovali 28 sliepok a kačíc (spolu), malé zajace, dve kozy,

jedného capa a holuby. V snahe vyjsť v ústrety ţalobcom, ţalovaný 3/ upravil holubník tak,

aby perie holubov nebolo vetrom zanášané na pozemok ţalobcov. Do konania pribratý

znalec zároveň konštatoval, ţe hospodárska budova a ţumpa bola urobená (upravená)

v zmysle jeho doporučení podľa znaleckého posudku a v tom čase bola ţumpa prázdna.

Bolo taktieţ zistené, ţe medzi susediacimi pozemkami chýba časť plechového plotu, čo

odstránili samotní ţalobcovia z dôvodu, ţe pri naráţaní zvierat do plotu toto spôsobovalo

nadmerný hluk. Súd vec posúdil podľa , ,

, 3 , , všeobecne záväzného nariadenia

č. 4 Obce L.. Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany podľa § 127

ods. 1 súd uviedol, ţe susedské práva sa môţu účinne uplatňovať

na princípe vzájomnosti. Ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie

byť v nepomere k spravodlivej ochrane vlastníka druhej veci. Oprávnený sa môţe domáhať,

aby súd uloţil povinnosť zdrţať sa neoprávnených zásahov – presne vymedzeného rušenia,

nie však uloţenia povinnosti niečo konkrétne konať. Ţalobcovia sa domáhali okrem iného

uloţenia povinnosti ţalovaným zabrániť zatekaniu daţďovej vody z hospodárskej budovy,

zabrániť vytekaniu močovky, ako aj znečisťovaniu strechy a záhrady ţalobcov holubmi,

domácou hydinou. Vo vzťahu k tomuto návrhu súd uzavrel, ţe išlo o ţalobu podľa § 417

ods. 2 . Hospodárska budova však bola postavená v súlade

s platnými normami a ako to vyplývalo aj zo znaleckého posudku odvod daţďovej vody

a močovky nespôsoboval zatekanie múrika ţalobcov, ani zalievanie ich pozemku. Vo

vzťahu k prieniku holubov a hospodárskych zvierat súd konštatoval, ţe petit ţaloby bol

jednak nesprávne formulovaný a jednak samotní ţalobcovia umoţňovali prienik týchto

zvierat tým, ţe odstránili časť plechového plotu. Časť ţaloby o zdrţanie sa chovu

akýchkoľvek hospodárskych zvierat, súd rovnako povaţoval za nedôvodnú. Absolútny

zákaz chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat by bol v rozpore s

Slovenskej republiky. Súd preto ţalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a o trovách štátu tak, ţe ich

náhradu nepriznal.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 28. apríla 2011 sp. zn.

zmenu ţaloby nepripustil a rozsudok okresného súdu potvrdil. Účastníkom

konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ţe v zmysle sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa. K námietkam ţalobcov uvedených v odvolaní dodal, ţe

znečisťovanie strechy holubmi preukázané v konaní nebolo. Pokiaľ išlo o úpravu petitu,

resp. jeho zmenu, odvolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade by išlo o novú ţalobu.

Výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom

návrhu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti rozhodnutia vo veci samej podali

ţalobcovia dovolanie. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali

z Uviedli, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné,

preto malo byť odvolacím súdom zrušené. V dôsledku toho majú za to, ţe v konaní im bola

odňatá moţnosť konať pred súdom. Súdy oboch stupňov nebrali do úvahy nimi predloţené

dôkazy a ignorovali ich návrh na vypracovanie znaleckého posudku ohľadne vplyvu chovu

zvierat ţalovanými na zdravotný stav obyvateľov obce. Zo strany ţalobcov išlo o uplatnenie

ochrany ich práv v zmysle . Dlhotrvajúci negatívny

stav mal a má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav ţalobcov. Uviedli, ţe majú právo

na zdravé ţivotné podmienky. Namietali porušenie práva na účinný opravný prostriedok,

práva na súkromie a rodinný ţivot, práva na ochranu ţivotného prostredia, ţivota a zdravia,

práva na ochranu majetku, porušenie práv ich dieťaťa. Poukázali aj na to, ţe s rozhodnutím

stavebného úradu rovnako nesúhlasia. Zdôraznili však, ţe nikdy sa nesťaţovali na stavbu,

ktorá stojí uţ vyše 20 rokov bez stavebného povolenia a kolaudácie, ale na chov

hospodárskych zvierat a z toho plynúcich dôsledkov, ktoré v danom prípade nad mieru

primeranú pomerov ţalobcov obťaţujú. To, ţe svoje práva neuplatňujú aj iní občania obce

s touto vecou vôbec nesúvisí. Počas prebiehajúceho konania sa preukázalo, ţe hospodárska

budova má dosť závaţné nedostatky. Ďalej uviedli, ţe konštatovanie, ţe plechový plot bol

ţalobcami odstránený je zavádzajúce, pretoţe ţalobcovia plot upravili a nie odstránili. Súd

nemohol objektívne posúdiť situáciu na mieste samom, nakoľko ohliadka trvala pribliţne

10 minút. Majú za to, ţe ţalovaní argumenty ţalobcov nevyvrátili.

Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení

advokátkou ( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Podľa dovolanie je

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Pretoţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov rozsudkov uvedených v citovanom ustanovení je zrejmé, ţe ide o prípad,

v ktorom dovolanie podľa nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/

nenamietali a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolatelia namietali vadu v zmysle , ktorú videli

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. v jeho

nepreskúmateľnosti.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko

vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého

stupňa zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe rovnako odvolací súd

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.

ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolatelia sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňujú, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia, rozhodnutí (napr. ). Naostatok nemoţno opomenúť

ani ustanovenie , v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa

so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu.

V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Dovolateľmi vytýkaná vada v zmysle bola teda nedôvodná.

K námietke dovolateľov ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov dovolací súd

dodáva, ţe dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy

vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého

dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď

R 37/1993).

Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

Pokiaľ ide o námietku spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci, resp.

nesprávnosť skutkových zistení (vyplývajúc z obsahu dovolania), treba uviesť, ţe

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobcovia namietali aj skutočnosť, ţe súdy

vec nesprávne právne posúdili ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko im ţiadne trovy v dovolacom konaní

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová