Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/255/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ I. G., bytom B., 2/ J.

G., bytom J., 3/ B. G., bytom J., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení advokátom JUDr. M.

Katunským, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovaným: 1/ Ing. L. R., bytom L.,

zastúpená advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, so sídlom Krmanova 16, Košice, 2/ A..

K., bytom S., 3/ M. M., bytom B.L., zastúpený advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, so

sídlom Krmanova 16, Košice, 4/ B. G., bytom S., 5/ Mgr. Ľ. M., bytom L., B., zastúpený

advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, so sídlom Krmanova 16, Košice, 6/ M. M., bytom

P.B., 7/ P. S., bytom P., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Hudákovou, so sídlom Dlhý rad

17, B., 8/ SETA – TRADE – SK s.r.o., so sídlom Kopčianska 65, Bratislava, IČO:

44 063.504, 9/ Poľovnícke združenie DUJAVA, 086 35 Becherov, IČO: 31 957 323,

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom

súde Bardejov pod sp.zn.6 C /161/2011, o dovolaní žalovaného 5/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove z 12. februára 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením z 30. apríla 2013 č.k. -204 rozhodol,

že nezastavuje konanie, nakoľko prekážka litispendencie, ktorú namietali žalovaní 1/, 3/ s 5/

v konaní nie je daná a nie je preto dôvod na zastavenie konania ani v časti. V danom prípade

nemožno hovoriť o totožnosti účastníkov konania, keďže v konaní Okresného súdu Bardejov

pod sp.zn. sú na strane žalobcov J. G. a B. G. a na strane žalovaných I. G. a Ing.

L. R., zatiaľ čo v konaní pod sp.zn. sú na strane žalobcov I. G., J. G. a B. G.

a na strane žalovaných je až deväť účastníkov konania, a ani predmet konania nie je totožný.

V konaní pod sp.zn. 1 C/l 61/2011 je predmetom konania iba určenie, že kúpna zmluva zo dňa

25. augusta 2008 je neplatná v časti, ktorou predávajúca I. G. odpredala

2

Ing. L. R. v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. vedené Správou

katastra B. na LV č. X., zatiaľ čo vo veci sp.zn. predmetom konania určenie, že

celá kúpna zmluva zo dňa 25. augusta 2008 je neplatná, a tiež určenie, že žalobkyňa 1/

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností podrobne špecifikovaných v petite zmenenej

žaloby.

Na odvolanie žalovaných 1/, 3/ s 5/ Krajský súd v Prešove uznesením z 12. februára

2014 sp.zn. napadnuté uznesenie potvrdil podľa Uviedol,

že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach

a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne

stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý správne uzavrel, že nemožno hovoriť

o totožnosti veci, ak v konaní sp.zn. sa rieši medzi dvoma žalobcami a dvoma

žalovanými otázka neplatnosti len časti zmluvy a v konaní sp.zn. medzi troma

žalobcami a deviatimi žalovanými na jednej strane otázka neplatnosti celej zmluvy

a na druhej otázka určenia vlastníckeho práva.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 5/ dovolanie s tým, že mu v konaní

bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Za procesnú vadu tejto

povahy označil absolútnu nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a a ako ďalší dôvod

uviedol s poukazom na , že vo veci sa už skôr začalo konanie.

Konštatujúc, že sú dané dovolacie dôvody v zmysle až c/

žalovaný 5/ žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.

Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dôvody, ktoré uviedol

žalovaný 5/ nie sú dané, preto navrhli dovolanie zamietnuť a uplatnili si náhradu trov

dovolacieho konania.

Žalovaní 1/ a 3/ sa pripojili vo svojom vyjadrení k dovolaniu podanému žalovaným 5/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 , poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je

bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú

splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,

vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. vychádza

z tejto mimoriadnej povahy dovolania a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky,

za ktorých je dovolanie prípustné. Pokiaľ je odvolanie zásadne prípustné (ak Občiansky súdny

poriadok v prípade niektorých rozhodnutí výslovne neustanovuje inak), dovolanie – naopak –

je prípustné, len ak to výnimočne uvádza. Najvyšší súd vo svojich

rozhodnutiach túto mimoriadnosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp.zn. , , , , ,

a ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie v danom prípade

smeruje proti uzneseniu, preto (odhliadnuc od prípustnosti dovolania v zmysle –

k tomu viď ďalej), pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V predmetnej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, a preto

prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nie je možné vyvodiť.

Dovolanie žalovaného 5/ by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor (tvrdenie)

dovolateľa o existencii vady tejto povahy, ale len záver (zistenie) dovolacieho súdu, že

k takejto vade skutočne došlo.

Žalovaný 5/ procesné vady konania v zmysle až c/ a

nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalovaný 5/ v prvom rade tvrdí, že odvolací súd mu v konaní odňal možnosť pred

súdom konať, vychádzajúc z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje

za nedostatočne odôvodnené, arbitrálne a nepreskúmateľné.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“)

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení

svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán;

postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež ).

Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) už dávnejšie považuje nepreskúmateľnosť

rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá.

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým

rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998

(viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. , ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp.zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu,

ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania

podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá

veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu

neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej

dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne

ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku,

rozsudok z roku 2003).

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci

skutkový stav, a prijaté právne závery primerane vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou

nezaoberal). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové alebo právne závery odvolacieho

súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Obsah spisu v ničom

nedáva podklad pre záver, že na daný prípad sa vzťahuje druhá veta stanoviska R 2/2016.

Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

Treba dodať, že súdy rozhodovali o procesných podmienkach konania, na základe

tvrdenia žalovaných (1./3/ a 5/), ktorí namietali prekážku vo veci konať, keď o tej istej veci

prebiehalo skôr začaté konanie. Súd prvého stupňa podrobne vysvetlil svoj záver

o nesprávnosti tohto názoru žalovaných a vydal v konaní samostatné uznesenie, hoci si túto

otázku mohol vyriešiť v rozhodnutí vo veci samej. Napriek tomu odôvodnenie jeho uznesenia

spĺňa atribúty , ktoré sú kladené na odôvodnenie procesných uznesení. Treba mať na pamäti,

že konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca

spätosť uznesenia odvolacieho súdu s potvrdzovaným uznesením vytvára ich organickú

(kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia

súdu prvého stupňa, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia

a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po

obsahovej stránke aj odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa.

Pokiaľ dovolateľ namietal , že uznesenie dovolacieho súdu je zaťažené vadou podľa

, t.j. že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, nesprávne vyložil, napriek zastúpeniu advokátom, obsah tohto

ustanovenia vo vzťahu k napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu. Odvolací súd

nerozhodoval vo veci samej, ale len o uznesení, ktorým súd prvého stupňa nezastavil konanie

pre prekážku skôr začatej veci a o tomto predmete konania rozhodoval odvolací súd prvý krát

a ani nemohlo byť o tomto procesnom rozhodnutí odvolacieho súdu začaté skôr konanie.

Krajský súd konal len o odvolaní proti uzneseniu o nezastavení konania vo veci sp.zn.

Okresného súdu B..

V tej časti dovolania, v ktorej žalovaný 5/ uvádza, že „sú dané všetky tri dôvody

obsiahnuté v § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s p. na odôvodnenie dovolanie jeho dovolania“,

žalovaný 5/ z hľadiska obsahového okrem vád ( ) namieta zrejme,

že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) úspešne uplatniteľný v procesne prípustnom dovolaní, nesprávne právne

posúdenie ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , ,

, , , a ). Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,

ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Pokiaľ žalovaný 5/ v dovolaní poukázal aj na , dovolací

súd uvádza, že tzv. iná procesná vada konania je v zmysle tohto ustanovenia relevantný

dovolací dôvod, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; sama vada tejto

povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

I keby prípadne k vade tejto povahy došlo, nezakladala by prípustnosť dovolania

žalovaného 5/.

So zreteľom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného 5/ nevyplýva z ustanovenia

, nepotvrdila sa existencia ním namietaných procesných vady konania (

písm. d/, f/ ), ani ďalších vád uvedených v , najvyšší súd odmietol jeho

dovolanie ako procesne neprípustné ( a ).

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Najvyšší súd o trovách dovolacieho konania nerozhodol z dôvodu, že súdy nižších

stupňov o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania doposiaľ právoplatne

nerozhodli.

V danom prípade treba pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania posúdiť

viacero otázok, ktoré na súdoch nižších stupňov neboli dosiaľ riešené a posúdené

v právoplatnom rozhodnutím súdu o trovách konania. Najvyšší súd, ktorý v dovolacom

konaní nevykonáva dokazovanie (viď veta druhá ), nemá procesné

nástroje na to, aby si pre účely svojho rozhodovania obstaral potrebné skutkové podklady.

Navyše, ak by v takomto prípade o trovách dovolacieho konania predsa len rozhodol, bolo

9

by jeho rozhodovanie spojené s posudzovaním takej otázky významnej aj pre rozhodovanie

súdov nižších stupňov o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, ktorá má byť

vyriešená a právoplatne rozhodnutá najskôr týmito súdmi.

Z týchto dôvodov najvyšší súd zastáva názor, že ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní

proti rozhodnutiu, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania, rozhodne o trovách

dovolacieho konania súd prvého stupňa (viď – i keď sčasti v odlišnej situácii vydané –

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , ,

).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. mája 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová