Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1624 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1630)5bf/388324.320e3d.pdf
PDF · 120.3 KB
No categories available
7Cdo/92/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 92/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., so sídlom v L.,
IČO : X., zastúpeného JUDr. J. Č., advokátkou v L., proti ţalovanému R. Č., bývajúcemu
v L., zastúpenému JUDr. P. M., advokátom so sídlom v D., o zaplatenie 7 219,21 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11 C 132/2002,
o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 9. novembra 2011 sp. zn.
5 Co 135/2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
z 9. novembra 2011 sp. zn. 5 Co 135/2011 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo 16. marca 2011 č.k. 11 C 132/2002-
287 ţalobu zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
(§ 151 ods. 3 O.s.p.). Vychádzal predovšetkým z toho, ţe 20. novembra 1998 ţalobca ako
zhotoviteľ a ţalovaný ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o výstavbe bytu v dome
č. X. (ďalej len zmluva), v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal dielo (byt a jeho príslušenstvo)
vykonať a odovzdať ho objednávateľovi, objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu diela 1 051 980 Sk (vrátane DPH). V článku IV. bod 3 a 5 zmluvy
bolo dohodnuté, ţe DPH bude účtovaná podľa platných predpisov v čase realizácie a cenu
diela má zhotoviteľ právo zmeniť v prípade zmeny zákonov, vládnych nariadení, ktoré sa
budú dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH alebo vzniku iných
nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti
s výstavbou. Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe cena diela bola stanovená pevnou
sumou s moţnosťou jej zmeny zhotoviteľom za stanovených podmienok. Ţalobca 26. marca
2001 vystavil ţalovanému faktúru č. X., splatnú 3. apríla 2001, v ktorej účtoval cenu diela
(1 051 980 Sk) DPH 23 280 Sk (zvýšenú zo 6 % na 10 %), 151 558,90 Sk indexy nárastu cien
a odpočítal – 5 973 Sk (nadštandardy), – 4 102 Sk (za vykonanú skúšku a inţinierske siete), –
999 258 Sk (úhrady), preto k úhrade bola vyúčtovaná suma 217 485 Sk. Právo na zaplatenie
vyúčtovanej ceny diela pokiaľ ide o index nárastu cien za vykonané práce od roku 1999
(151 558,90 Sk) ţalobca opieral o článok IV. bod 3 zmluvy („zbytkový objem prác v roku
1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený indexmi ŠÚ k prvému kvartálu 1998 v nových
dohodnutých cenách“). Ţalovaný sa bránil, ţe má platiť len zmluvne dohodnutú cenu diela.
Podľa súdu index rastu cien štatistického úradu upravený v čl. IV. bode 3 zmluvy nemoţno
povaţovať za nepredvídateľný náklad, ktorý by odôvodňoval jednostranné zvýšenie ceny
diela zhotoviteľom. Ţalobca nepreukázal, ţe v tomto prípade (pokiaľ ide o index nárastu cien)
došlo k dohode o zmene ceny diela, preto jeho nárok súd nepovaţoval za dôvodný a ţalobu
zamietol.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 9. septembra 2011 sp. zn.
5 Co 135/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi 7 219,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v časti príslušenstva
ţalovanej pohľadávky a trov konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v zrušenom
rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po zopakovaní dokazovania v zmysle § 213 ods. 2
O.s.p. vychádzajúc zo skutkových zistení súdom prvého stupňa najmä tieţ čl. IV. bodu 3
zmluvy, v ktorom sa uvádza, ţe cena diela je zmluvnými stranami dohodnutá podľa zákona
o cenách č. 18/1996 Z.z. a vyhl. č. 87/1996 Z.z. v cenách platných v roku 1997
so započítaním priemerného rastu cien stavebných prác, materiálov a výrobkov
spotrebovávaných v SR, vydávaných štatistickým úradom SR za rok 1997 pre rok 1998.
Zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený indexmi ŠÚ
k I. kvartálu 1998 v nových dohodnutých cenách, zaujal právny názor, podľa ktorého si
účastníci zmluvy dohodli cenu diela aj vzhľadom na podmienky uvedené v čl. IV. bode 3, 4, 5
zmluvy. To podľa názoru odvolacieho súdu znamená, ţe do ceny sa započítava priemerný
nárast stavebných prác, materiálov a výrobkov v zmysle indexu nárastu, vydávaného ŠÚ SR.
Zo zmluvných dojednaní je zrejmé, ţe účastníci zmluvy predpokladali zmenu dohodnutej
ceny diela, ktorá bola dohodnutá pevnou sumou. Z týchto dôvodov v zmysle § 220 O.s.p.
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 7 219,21 €;
v časti ţalovaného príslušenstva a trov prvostupňového konania zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (v jeho zmeňujúcej vyhovujúcej časti) podal
dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/) a ţe rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Pokiaľ ide o odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ ho videl v nedostatku
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, o čom svedčí to, ţe
ţalobcovi priznaná suma (7 219,21 €) nezodpovedá predmetu sporu, pretoţe počas konania
vzal ţalobca ţalobu v časti späť (o zaplatenie 49 748,10 Sk). Odvolaciemu súdu tieţ vyčítal,
ţe interpretoval len niektoré časti zmluvy a preto vec nesprávne právne posúdil. Cena diela
bola stanovená podľa rozpočtu (nie ako pevná cena). Pokiaľ by malo dôjsť k zmene takto
určenej ceny diela, bolo by to podľa zmluvy moţné len písomným dodatkom k zmluve.
Dovolateľ nepovaţoval za správny záver odvolacieho súdu, ţe cena diela bola dohodnutá
pevnou sumou a túto bolo moţné podľa zmluvy aj zmeniť. Napokon sa súdy nezaoberali
posudzovaním zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej (§ 879f Občianskeho zákonníka).
Ţalobca k dovolaniu uviedol, ţe pokiaľ ide o rozpor medzi sumou, na ktorú súd
zaviazal ţalovaného a predmetom konania, ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú súd môţe
odstrániť (viď Zo súdnej praxe č. 2/2011, vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 26/2006). Konanie netrpí ţiadnymi vadami, rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje
za správne, podané dovolanie navrhol zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. l O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba
ak ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutá
zmeňujúca časť rozsudku odvolacieho súdu; dovolanie ţalovaného je v dôsledku toho
procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje
aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale
len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). Občiansky súdny poriadok
upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie
moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p.,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd
je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo
vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa
ich obsahu.
Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie
je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného a vyhodnoteného dokazovania. Dovolací súd
nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť
správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,
nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj
so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –
nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie
procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou
osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p., na ktorú poukazuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho
opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť
dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia
vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania
tejto povahy (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ
bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prípade
nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tretím
dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá
prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p. Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho
výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom (ako uţ bolo uvedené vyššie)
je viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol
uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., osobitný význam práve
úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom
dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len
z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ
uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani
povinný skúmať.
K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dovolací súd uvádza, ţe
o procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré
vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo
nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe
v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou
z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľ (m.i.) namietal, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezohľadňuje pri
povinnosti uloţenej ţalovanému vo výroku rozsudku to, ţe došlo vzhľadom na predmet sporu
k čiastočnému zastaveniu konania. Z obsahového hľadiska (ktoré je určujúce) dovolateľ
namieta, ţe odvolací súd rozhodol o nároku, ktorý (uţ) nebol predmetom sporu. Táto
námietka svojím obsahom smeruje k vade konania na ktorú dopadá ustanovenie § 237
písm. e/ O.s.p.
V zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na prípady,
kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných
podmienok konania vyplývajúca z § 79 ods. 1 O.s.p. – nebol podaný návrh na začatie konania
(ţaloba) vo veci neuvedenej v § 81 ods. 1 O.s.p. O prípad neexistencie návrhu na začatie
konania ide vtedy, ak chýba návrh (ţaloba) ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie.
Ako je zrejmé z obsahu spisu v predmetnom konaní odvolací súd prejednal vec
v odvolacom konaní nad rámec vymedzený ţalobným návrhom, keď neprihliadal
na kvantitatívnu korekciu ţalobného petitu vymedzujúceho predmet sporu (t.j. neprihliadal
na zastavenie konania v časti, v ktorej vzal ţalobca ţalobu späť), týmto bolo konanie zaťaţené
procesnou vadou v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.
V preskúmavanej veci sa totiţ ţalobca podanou ţalobou domáhal voči ţalovanému
zaplatenia 7 219,20 € (217 485,90 Sk) so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
7 219,20 € od 11. júna 2001 do zaplatenia. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom
z 10. decembra 2008 č.k. 11 C 132/2002-148 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline
z 29. mája 2009 sp. zn. 5 Co 42/2009, konanie o zaplatenie istiny 1 651,33 € (49 748,10 Sk)
zastavil; predmetom konania zostalo zaplatenie 5 567,87 € so 17 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 7 219,20 € od 11. júna 2001 do 30. septembra 2002 a 17,6 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 5 567,87 € od 1. októbra 2002 do zaplatenia. Odvolací súd zmeňujúcim
rozsudkom vo veci samej ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 7 219,21 €.
Vychádzajúc z obsahu ţalobného petitu a rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš z 10. decembra 2008 č.k. 11 C 132/2002-148 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Ţiline z 29. mája 2009 sp. zn. 5 Co 42/2009 o zastavení konania v časti istiny 1 651,33 €
(49 748,10 Sk), je zrejmé, ţe odvolací súd rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania
(rozhodol „ultra petit“) – pokiaľ ţalovaného zaviazal na peňaţné plnenie – istinu 7 219,21 €),
t.j. rozhodol o nároku, pre ktorý nebol podaný návrh na začatie konania (ţaloba), resp. návrh
bol vo vyššie uvedenej časti vzatý späť.
Z uvedených dôvodov bolo konanie pred odvolacím súdom zaťaţené procesnou vadou
v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p., existencia ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7 219,21 €
a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ako
od zrušovaného rozhodnutia závislé (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) zrušil tieţ zrušujúci výrok
rozsudku odvolacieho súdu vzťahujúci sa k ţalovanému príslušenstvu a k trovám
prvostupňového konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia
odvolacieho súdu, dovolací súd sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní ani vecnou
správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2013
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová