Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/92/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., so sídlom v L.,

IČO : X., zastúpeného JUDr. J. Č., advokátkou v L., proti ţalovanému R. Č., bývajúcemu

v L., zastúpenému JUDr. P. M., advokátom so sídlom v D., o zaplatenie 7 219,21 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 9. novembra 2011 sp. zn.

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 9. novembra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo 16. marca 2011 č.k. 11 C 132/2002-

287 ţalobu zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku

( ). Vychádzal predovšetkým z toho, ţe 20. novembra 1998 ţalobca ako

zhotoviteľ a ţalovaný ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o výstavbe bytu v dome

č. X. (ďalej len zmluva), v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal dielo (byt a jeho príslušenstvo)

vykonať a odovzdať ho objednávateľovi, objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť

dohodnutú kúpnu cenu diela 1 051 980 Sk (vrátane DPH). V článku IV. bod 3 a 5 zmluvy

bolo dohodnuté, ţe DPH bude účtovaná podľa platných predpisov v čase realizácie a cenu

diela má zhotoviteľ právo zmeniť v prípade zmeny zákonov, vládnych nariadení, ktoré sa

budú dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH alebo vzniku iných

nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti

s výstavbou. Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe cena diela bola stanovená pevnou

sumou s moţnosťou jej zmeny zhotoviteľom za stanovených podmienok. Ţalobca 26. marca

2

2001 vystavil ţalovanému faktúru č. X., splatnú 3. apríla 2001, v ktorej účtoval cenu diela

(1 051 980 Sk) DPH 23 280 Sk (zvýšenú zo 6 % na 10 %), 151 558,90 Sk indexy nárastu cien

a odpočítal – 5 973 Sk (nadštandardy), – 4 102 Sk (za vykonanú skúšku a inţinierske siete), –

999 258 Sk (úhrady), preto k úhrade bola vyúčtovaná suma 217 485 Sk. Právo na zaplatenie

vyúčtovanej ceny diela pokiaľ ide o index nárastu cien za vykonané práce od roku 1999

(151 558,90 Sk) ţalobca opieral o článok IV. bod 3 zmluvy („zbytkový objem prác v roku

1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený indexmi ŠÚ k prvému kvartálu 1998 v nových

dohodnutých cenách“). Ţalovaný sa bránil, ţe má platiť len zmluvne dohodnutú cenu diela.

Podľa súdu index rastu cien štatistického úradu upravený v čl. IV. bode 3 zmluvy nemoţno

povaţovať za nepredvídateľný náklad, ktorý by odôvodňoval jednostranné zvýšenie ceny

diela zhotoviteľom. Ţalobca nepreukázal, ţe v tomto prípade (pokiaľ ide o index nárastu cien)

došlo k dohode o zmene ceny diela, preto jeho nárok súd nepovaţoval za dôvodný a ţalobu

zamietol.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 9. septembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 7 219,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v časti príslušenstva

ţalovanej pohľadávky a trov konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v zrušenom

rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po zopakovaní dokazovania v zmysle § 213 ods. 2

vychádzajúc zo skutkových zistení súdom prvého stupňa najmä tieţ čl. IV. bodu 3

zmluvy, v ktorom sa uvádza, ţe cena diela je zmluvnými stranami dohodnutá podľa zákona

o cenách č. a vyhl. č. v cenách platných v roku 1997

so započítaním priemerného rastu cien stavebných prác, materiálov a výrobkov

spotrebovávaných v SR, vydávaných štatistickým úradom SR za rok 1997 pre rok 1998.

Zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený indexmi ŠÚ

k I. kvartálu 1998 v nových dohodnutých cenách, zaujal právny názor, podľa ktorého si

účastníci zmluvy dohodli cenu diela aj vzhľadom na podmienky uvedené v čl. IV. bode 3, 4, 5

zmluvy. To podľa názoru odvolacieho súdu znamená, ţe do ceny sa započítava priemerný

nárast stavebných prác, materiálov a výrobkov v zmysle indexu nárastu, vydávaného ŠÚ SR.

Zo zmluvných dojednaní je zrejmé, ţe účastníci zmluvy predpokladali zmenu dohodnutej

ceny diela, ktorá bola dohodnutá pevnou sumou. Z týchto dôvodov v zmysle

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 7 219,21 €;

v časti ţalovaného príslušenstva a trov prvostupňového konania zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (v jeho zmeňujúcej vyhovujúcej časti) podal

dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle , ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/) a ţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Pokiaľ ide o odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ ho videl v nedostatku

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, o čom svedčí to, ţe

ţalobcovi priznaná suma (7 219,21 €) nezodpovedá predmetu sporu, pretoţe počas konania

vzal ţalobca ţalobu v časti späť (o zaplatenie 49 748,10 Sk). Odvolaciemu súdu tieţ vyčítal,

ţe interpretoval len niektoré časti zmluvy a preto vec nesprávne právne posúdil. Cena diela

bola stanovená podľa rozpočtu (nie ako pevná cena). Pokiaľ by malo dôjsť k zmene takto

určenej ceny diela, bolo by to podľa zmluvy moţné len písomným dodatkom k zmluve.

Dovolateľ nepovaţoval za správny záver odvolacieho súdu, ţe cena diela bola dohodnutá

pevnou sumou a túto bolo moţné podľa zmluvy aj zmeniť. Napokon sa súdy nezaoberali

posudzovaním zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej ( ).

Ţalobca k dovolaniu uviedol, ţe pokiaľ ide o rozpor medzi sumou, na ktorú súd

zaviazal ţalovaného a predmetom konania, ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú súd môţe

odstrániť (viď Zo súdnej praxe č. 2/2011, vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

). Konanie netrpí ţiadnymi vadami, rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje

za správne, podané dovolanie navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba

ak ho zákon pripúšťa ( ). V danom prípade je dovolaním napadnutá

zmeňujúca časť rozsudku odvolacieho súdu; dovolanie ţalovaného je v dôsledku toho

procesne prípustné ( ).

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd

je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa

ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného a vyhodnoteného dokazovania. Dovolací súd

nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť

dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia

vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania

tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ). V prípade

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle tretím

dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako uţ bolo uvedené vyššie)

je viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol

uplatnený dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve

úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom

dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len

z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ

uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani

povinný skúmať.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza, ţe

o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ (m.i.) namietal, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ), pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezohľadňuje pri

povinnosti uloţenej ţalovanému vo výroku rozsudku to, ţe došlo vzhľadom na predmet sporu

k čiastočnému zastaveniu konania. Z obsahového hľadiska (ktoré je určujúce) dovolateľ

6

namieta, ţe odvolací súd rozhodol o nároku, ktorý (uţ) nebol predmetom sporu. Táto

námietka svojím obsahom smeruje k vade konania na ktorú dopadá ustanovenie § 237

písm. e/

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na prípady,

kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných

podmienok konania vyplývajúca z – nebol podaný návrh na začatie konania

(ţaloba) vo veci neuvedenej v O prípad neexistencie návrhu na začatie

konania ide vtedy, ak chýba návrh (ţaloba) ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie.

Ako je zrejmé z obsahu spisu v predmetnom konaní odvolací súd prejednal vec

v odvolacom konaní nad rámec vymedzený ţalobným návrhom, keď neprihliadal

na kvantitatívnu korekciu ţalobného petitu vymedzujúceho predmet sporu (t.j. neprihliadal

na zastavenie konania v časti, v ktorej vzal ţalobca ţalobu späť), týmto bolo konanie zaťaţené

procesnou vadou v zmysle

V preskúmavanej veci sa totiţ ţalobca podanou ţalobou domáhal voči ţalovanému

zaplatenia 7 219,20 € (217 485,90 Sk) so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

7 219,20 € od 11. júna 2001 do zaplatenia. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom

z 10. decembra 2008 č.k. -148 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline

z 29. mája 2009 sp. zn. , konanie o zaplatenie istiny 1 651,33 € (49 748,10 Sk)

zastavil; predmetom konania zostalo zaplatenie 5 567,87 € so 17 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 7 219,20 € od 11. júna 2001 do 30. septembra 2002 a 17,6 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 5 567,87 € od 1. októbra 2002 do zaplatenia. Odvolací súd zmeňujúcim

rozsudkom vo veci samej ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 7 219,21 €.

Vychádzajúc z obsahu ţalobného petitu a rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš z 10. decembra 2008 č.k. -148 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Ţiline z 29. mája 2009 sp. zn. o zastavení konania v časti istiny 1 651,33 €

(49 748,10 Sk), je zrejmé, ţe odvolací súd rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania

(rozhodol „ultra petit“) – pokiaľ ţalovaného zaviazal na peňaţné plnenie – istinu 7 219,21 €),

t.j. rozhodol o nároku, pre ktorý nebol podaný návrh na začatie konania (ţaloba), resp. návrh

bol vo vyššie uvedenej časti vzatý späť.

Z uvedených dôvodov bolo konanie pred odvolacím súdom zaťaţené procesnou vadou

v zmysle , existencia ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7 219,21 €

a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ). Ako

od zrušovaného rozhodnutia závislé ( ) zrušil tieţ zrušujúci výrok

rozsudku odvolacieho súdu vzťahujúci sa k ţalovanému príslušenstvu a k trovám

prvostupňového konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia

odvolacieho súdu, dovolací súd sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní ani vecnou

správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová