Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 53 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (61)e7f/383523.809ebf.pdf
PDF · 169.47 KB
No categories available
1Cdo/17/2011
1
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 17/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov:
1/ MUDr. A. S., bytom K., 2/ Ľ. S., bytom K., v dovolacom konaní obaja právne
zastúpení JUDr. P. J., advokátom, T., proti odporcom: 1/ Ing. J. H., bytom K., 2/ M.
H., bytom K., 3/ Mgr. E. H., bytom K., 4/ J. H., bytom Z., v dovolacom konaní
všetci právne zastúpení JUDr. L. P., advokátom, K., o obnovu konania, vedenej na
Okresnom súde Trebišov sp. zn. 7C 274/2005, o dovolaní odporcov proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2010 sp. zn. 1Co 155/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu
trov dovolacieho konania 127,22-€ do rúk právneho zástupcu navrhovateľov
JUDr. P. J., advokáta so sídlom T., do troch dní.
O d v ô v o d n e n i e
V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.
7C 274/2005 sa odporcovia v 1/ a 2/ rade (v pôvodnom konaní v procesnom postavení
2
navrhovateľov) domáhali, aby súd uložil navrhovateľom v 1/ až 4/ rade (v pôvodnom
konaní v procesnom postavení odporcov) povinnosť zdržať sa akýchkoľvek aktivít,
ktoré by smerovali k bráneniu uskutočnenia rekonštrukčných prác na dome odporcov,
súp. č. X postaveného na parcele X, zo strany parcely č. X ktoré spočívajú v prevedení
zvislej izolácie, zhotovenia drenáže a zásypu so zhutnením, zhotovenie okapového
chodníka ako aj náteru rúry plynového vedenia a to v lehote najneskôr do 2 rokov odo
dňa právoplatnosti rozsudku, s dobou výkonu týchto prác maximálne dva mesiace.
Rozsudkom zo dňa 30. apríla 2008, č. k. 7C 274/2005-194 prvostupňový súd
vyhovel návrhu odporcov MUDr. A. S. a manželky Ľ. S. a uložil navrhovateľom v 1/
až 4/ rade povinnosť umožniť odporcom vstup na pozemok parc. č. X prechod cez
tento pozemok a vykonávanie prác na pozemku za účelom uskutočnenia
rekonštrukčných prác na rodinnom dome odporcov súp. č. X, postaveného na parc. č.
X, spočívajúceho v prevedení zvislej izolácie, zhotovenia drenáže, zásypu so
zhutnením, zhotovenie okapového chodníka a náteru rúry plynového vedenia.
Navrhovateľom v 1/a 4/ rade uložil povinnosť umožniť odporcom vykonanie
uvedených rekonštrukčných prác počas doby jedného roka začínajúceho dňom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Odporcom uložil povinnosť písomne
oznámiť navrhovateľom v 1/ až 4/ rade deň začatia výkonu rekonštrukčných prác a to
najneskôr 30 dní pred ich začatím a oprávnenie na výkon rekonštrukčných prác
odporcami sa skončí uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, ktorý odporcovia označili
oznámením doručeným navrhovateľom ako deň začatia výkonu týchto prác. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Krajský súd Košice rozsudkom zo dňa 31.marca 2009, č. k. 6Co 147/2008-238
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcich
výrokoch. Rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 7C 274/2005-194 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Košice 6Co 147/2008 nadobudol právoplatnosť dňa
19.mája 2009 a vykonateľným sa stal 20.mája 2009.
Dňa 13. augusta 2009 navrhovatelia v 1/ až 4/ rade podaním na Okresnom súde
Trebišov podali návrh na povolenie obnovy konania pôvodne vedenom na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 7C 274/2005 s odôvodnením, že rozhodnutím Správy
3
katastra Trebišov č. X 421/09 zo dňa 30.júna 2009 došlo k oprave zákresu vo
vektorovej katastrálnej mape, ktorá tvorí hranicu medzi pozemkami navrhovateľov a
odporcov. Jedná sa o takú skutočnosť, ktorú navrhovatelia nemohli použiť v
pôvodnom konaní a môže pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň
v zmysle ust. § 233 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) navrhli nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.
Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 29. marca 2010 sp. zn. 15C 209/2009
zamietol návrh odporcov na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Trebišov pod sp. zn. 7C 274/2005, nepovolil odklad vykonateľnosti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 30. apríla 2008, č. k. 7C 274/2005-194 a odporcov
zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy konania 420,78-€ do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené podmienky
pre obnovu konania. Mal za to, že odporcovia síce podali návrh na obnovu konania
včas, teda v objektívnej trojročnej ako aj v subjektívnej trojmesačnej lehote a
preukázali, že oprava v katastrálnom operáte bola vykonaná až na základe protokolu
zo dňa 30.júna 2009, bol však toho názoru, že odporcovi v 1/ rade nič nebránilo, aby
podal skôr podnet na opravu katastrálneho operátu tak, ako ho podal dňa 6. júla 2009,
teda v priebehu konania, keďže pôvodné konanie sa viedlo na základe návrhu
podaného už 5. septembra 2005. Podľa názoru súdu prvého stupňa zmena v
katastrálnom operáte, oprava priebehu hranice vo vektorovej katastrálnej mape, ktorá
je podľa návrhu odporcov dôvodom pre povolenie obnovy konania a má pre nich
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci nesúvisí s povinnosťou, ktorá im bola
uložená návrhom na obnovu napadnutým rozsudkom. Zdôraznil, že tvrdeniami
odporcov o tom, že medzi pozemkami účastníkov nebola správne vytýčená hranica sa
prvostupňový súd zaoberal a vysporiadal v uvedenom rozsudku. Zmena hraníc medzi
pozemkami účastníkov vyznačená v katastrálnom operáte nemôže byť dôvodom na
obnovu konania o uloženie povinnosti strpieť práce na rekonštrukcii domu
navrhovateľov. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia a straty na zárobku navrhovateľa v 1/ rade v celkovej výške 420,78-€.
4
Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcov uznesením z
31. augusta 2010 sp. zn. 1Co 155/2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a odporcom (v konaní o obnove navrhovateľom) uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom (v konaní o obnove odporcom) trovy odvolacieho konania vo výške
122,80-€ a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. P. J. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia pri
označení postavenia účastníkov v konaní o obnove. Obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie. Z toho
vyplýva, že aj v konaní o návrhu na obnovu konania ostáva rovnaké postavenie
účastníkov, aké mali v pôvodnom konaní (navrhovateľ, odporca), s uvedením toho, kto
z nich podal návrh na obnovu konania. Súd prvého stupňa preto pochybil, ak pri
označovaní účastníkov v konaní o obnove nezachoval ich pôvodné postavenie, ale za
navrhovateľov (žalobcov) označil nesprávne odporcov z pôvodného konania. Títo sú
stále odporcami aj keď súd rozhoduje o ich návrhu na obnovu konania. Odvolací súd
preto odstránil toto pochybenie, v záhlaví odvolacieho uznesenia správne označil
postavenie jednotlivých účastníkov a správne ich označoval aj v jeho dôvodoch. Súd
prvého stupňa sa dopustil aj ďalšieho procesného pochybenia ohľadom formy
rozhodnutia, ak o obnove konania rozhodol rozsudkom. Podľa § 152 ods. 1 O.s.p.
rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci
samej uznesením. Po odstránení procesných nedostatkov, ktoré samé o sebe nemali
vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a ten následne aj správne právne posúdil, ak dospel k
záveru, že prípadná zmena hraníc medzi pozemkami účastníkov vyznačená v
katastrálnom operáte nemôže byť dôvodom na obnovu konania vo vzťahu k povinnosti
odporcov uloženej im rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 30. apríla 2008, sp.
zn. 7C 274/2005-194 t.j. umožniť navrhovateľom vstup na ich parcelu č. X
katastrálneho územia K. za účelom rekonštrukcie domu a teda, že táto skutočnosť
sama o sebe ani v prípade povolenia obnovy konania by pre odporcov neprivodila
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
5
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 1/ až 4/. Navrhli
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
z dôvodu, nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.) ako
i z dôvodu, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§ 241ods.2 písm. b/ O.s.p.),
lebo ho považovali za zmätočné, nezrozumiteľné a v rozpore s procesným poriadkom.
Namietali, tiež že v dôsledku nedoručenia im vyjadrenia navrhovateľov k odvolaniu
je naplnený aj dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) O.s.p..
Navrhovatelia navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť a žiadali náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) ktorý je
zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenie dovolacieho
pojednávania ( §243a ods. 1 O.s.p.) najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p.
platí, že proti uzneseniu je dovolanie prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie,
ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie však nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o
6
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Citované ustanovenia
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky
ani jedného z uznesení uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods.1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v §
237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho
proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa
§ 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných
v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p.
dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.
Prípustnosť dovolania odporcov preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na dovolacie námietky sa dovolací súd osobitne zameral na
posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za
následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho
súdneho konania (napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,
7
navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote
urobiť procesný úkon a pod.).
Dovolatelia namietajú, že im nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľov k ich
odvolaniu, v dôsledku čoho nemali možnosť reagovať na ich argumenty.
Je pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch
dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi
konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s
princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na
spravodlivý proces (mutatis mutandis I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06), a
možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti konať súdom (I. ÚS 156/07).
Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil, že v niektorej veci
môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého
účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci
o opravnom prostriedku, nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému
prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný
vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku). Dovolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na uznesenie z 20. decembra 2010 sp. zn IV. ÚS 462/2010, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky akcentoval, že prvostupňový súd má zákonnú
povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne ostatným účastníkom konania, a ak
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má povinnosť vyzvať účastníkov
konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu z Občianskeho súdneho
poriadku (§ 209a ods. 1 O.s.p. a ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva. Z
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva ani povinnosť odvolacieho súdu predložiť
druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého
účastníka konania k opravnému prostriedku, avšak pokiaľ ide o odvolacie konanie
uskutočňované bez nariadenia ústneho pojednávania, malo by byť vyjadrenie
k opravnému prostriedku poskytnuté na zaujatie stanoviska druhému účastníkovi
8
konania. Obdobný právny záver vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj
v rozhodnutí z 13. septembra 2011 sp. zn. III.ÚS 296/2011.
Podľa názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu
druhého účastníka konania by malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska
odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie
odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa
s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa
a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu
druhého účastníka konania. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol
mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu
princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia
ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu
rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Z týchto
dôvodov dovolací súd v ďalšom vychádzal z názoru, že odňatie možnosti pred súdom
konať nezakladá sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie
druhej procesnej strany k jeho odvolaniu.
Dovolací súd vzal na zreteľ individuálne okolnosti prejednávanej veci a
pristúpil k skúmaniu, či vyjadrenie navrhovateľov malo zásadný vplyv na rozhodnutie
odvolacieho súdu. Dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia navrhovateľov
k odvolaniu druhej procesnej strane - odporcov bolo v preskúmavanej veci právne
irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie – ako vyplýva zo spisu – nemalo vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku žalobkyne. Z obsahu
vyjadrenia navrhovateľov k odvolaniu odporcov vyplýva, že títo žiadali napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože vychádza so správneho právneho
posúdenia. Poukázali na to, že oprava mapových operátov o oprave hranice medzi ich
pozemkami nemá vplyv na povinnosť odporcov vpustiť ich na pozemok. Obsahom
tohto vyjadrenia teda neboli žiadne argumenty, na ktoré by bolo potrebné reagovať.
9
Z odôvodnení napadnutého uznesenia nevyplýva, že by odvolací súd k prijatiu jeho
záverov viedlo vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcov.
Pokiaľ dovolatelia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a vyporiadania sa s ich odvolacími
námietkami, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou
je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k
záveru, že právo odporcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku
ktorým dospel odvolací súd, ale tiež primerané právne posúdenie týchto záverov .
K námietke dovolateľov, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
10
závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť
uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov
je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd
účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia
(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003.
Nakoľko prípustnosť dovolania odporcov nemožno vyvodiť z ustanovení § 239
a § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c) O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na
náhradu trov dovolacieho konania proti odporcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovatelia si náhradu trov
dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Dovolací súd priznal
navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby
advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia z 7.novembra 2011, pričom
odmenu advokáta určil pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 spoločný
úkon právnej služby v prospech dvoch navrhovateľov, z ustanovenia § 11 ods. 1
vyhlášky, v zmysle § 13 ods. 3 krátil o 20%. a ku každému úkonu právnej služby v
11
zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky prináleží režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového
základu, ktorého výška bola 7,41€ K tejto odmene priznal dovolací súd podľa § 18
ods. 3 vyhlášky DPH, spolu teda priznal navrhovateľom náhradu trov dovolacieho
konania vo výške 127,22-€.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta