Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/17/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov:

1/ MUDr. A. S., bytom K., 2/ Ľ. S., bytom K., v dovolacom konaní obaja právne

zastúpení JUDr. P. J., advokátom, T., proti odporcom: 1/ Ing. J. H., bytom K., 2/ M.

H., bytom K., 3/ Mgr. E. H., bytom K., 4/ J. H., bytom Z., v dovolacom konaní

všetci právne zastúpení JUDr. L. P., advokátom, K., o obnovu konania, vedenej na

Okresnom súde Trebišov sp. zn. , o dovolaní odporcov proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 31. augusta 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu

trov dovolacieho konania 127,22-€ do rúk právneho zástupcu navrhovateľov

JUDr. P. J., advokáta so sídlom T., do troch dní.

O d v ô v o d n e n i e

V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.

sa odporcovia v 1/ a 2/ rade (v pôvodnom konaní v procesnom postavení

2

navrhovateľov) domáhali, aby súd uložil navrhovateľom v 1/ až 4/ rade (v pôvodnom

konaní v procesnom postavení odporcov) povinnosť zdržať sa akýchkoľvek aktivít,

ktoré by smerovali k bráneniu uskutočnenia rekonštrukčných prác na dome odporcov,

súp. č. X postaveného na parcele X, zo strany parcely č. X ktoré spočívajú v prevedení

zvislej izolácie, zhotovenia drenáže a zásypu so zhutnením, zhotovenie okapového

chodníka ako aj náteru rúry plynového vedenia a to v lehote najneskôr do 2 rokov odo

dňa právoplatnosti rozsudku, s dobou výkonu týchto prác maximálne dva mesiace.

Rozsudkom zo dňa 30. apríla 2008, č. k. -194 prvostupňový súd

vyhovel návrhu odporcov MUDr. A. S. a manželky Ľ. S. a uložil navrhovateľom v 1/

až 4/ rade povinnosť umožniť odporcom vstup na pozemok parc. č. X prechod cez

tento pozemok a vykonávanie prác na pozemku za účelom uskutočnenia

rekonštrukčných prác na rodinnom dome odporcov súp. č. X, postaveného na parc. č.

X, spočívajúceho v prevedení zvislej izolácie, zhotovenia drenáže, zásypu so

zhutnením, zhotovenie okapového chodníka a náteru rúry plynového vedenia.

Navrhovateľom v 1/a 4/ rade uložil povinnosť umožniť odporcom vykonanie

uvedených rekonštrukčných prác počas doby jedného roka začínajúceho dňom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Odporcom uložil povinnosť písomne

oznámiť navrhovateľom v 1/ až 4/ rade deň začatia výkonu rekonštrukčných prác a to

najneskôr 30 dní pred ich začatím a oprávnenie na výkon rekonštrukčných prác

odporcami sa skončí uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, ktorý odporcovia označili

oznámením doručeným navrhovateľom ako deň začatia výkonu týchto prác. V

prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Krajský súd Košice rozsudkom zo dňa 31.marca 2009, č. k. -238

potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcich

výrokoch. Rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. -194 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu Košice nadobudol právoplatnosť dňa

19.mája 2009 a vykonateľným sa stal 20.mája 2009.

Dňa 13. augusta 2009 navrhovatelia v 1/ až 4/ rade podaním na Okresnom súde

Trebišov podali návrh na povolenie obnovy konania pôvodne vedenom na Okresnom

súde Trebišov pod sp. zn. s odôvodnením, že rozhodnutím Správy

3

katastra Trebišov č. X 421/09 zo dňa 30.júna 2009 došlo k oprave zákresu vo

vektorovej katastrálnej mape, ktorá tvorí hranicu medzi pozemkami navrhovateľov a

odporcov. Jedná sa o takú skutočnosť, ktorú navrhovatelia nemohli použiť v

pôvodnom konaní a môže pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň

v zmysle ust. (ďalej ) navrhli nariadiť

odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 29. marca 2010 sp. zn.

zamietol návrh odporcov na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde

Trebišov pod sp. zn. , nepovolil odklad vykonateľnosti rozsudku

Okresného súdu Trebišov zo dňa 30. apríla 2008, č. k. -194 a odporcov

zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy konania 420,78-€ do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené podmienky

pre obnovu konania. Mal za to, že odporcovia síce podali návrh na obnovu konania

včas, teda v objektívnej trojročnej ako aj v subjektívnej trojmesačnej lehote a

preukázali, že oprava v katastrálnom operáte bola vykonaná až na základe protokolu

zo dňa 30.júna 2009, bol však toho názoru, že odporcovi v 1/ rade nič nebránilo, aby

podal skôr podnet na opravu katastrálneho operátu tak, ako ho podal dňa 6. júla 2009,

teda v priebehu konania, keďže pôvodné konanie sa viedlo na základe návrhu

podaného už 5. septembra 2005. Podľa názoru súdu prvého stupňa zmena v

katastrálnom operáte, oprava priebehu hranice vo vektorovej katastrálnej mape, ktorá

je podľa návrhu odporcov dôvodom pre povolenie obnovy konania a má pre nich

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci nesúvisí s povinnosťou, ktorá im bola

uložená návrhom na obnovu napadnutým rozsudkom. Zdôraznil, že tvrdeniami

odporcov o tom, že medzi pozemkami účastníkov nebola správne vytýčená hranica sa

prvostupňový súd zaoberal a vysporiadal v uvedenom rozsudku. Zmena hraníc medzi

pozemkami účastníkov vyznačená v katastrálnom operáte nemôže byť dôvodom na

obnovu konania o uloženie povinnosti strpieť práce na rekonštrukcii domu

navrhovateľov. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. a

úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia a straty na zárobku navrhovateľa v 1/ rade v celkovej výške 420,78-€.

4

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcov uznesením z

31. augusta 2010 sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a odporcom (v konaní o obnove navrhovateľom) uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľom (v konaní o obnove odporcom) trovy odvolacieho konania vo výške

122,80-€ a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. P. J. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia pri

označení postavenia účastníkov v konaní o obnove. Obnova konania je mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie. Z toho

vyplýva, že aj v konaní o návrhu na obnovu konania ostáva rovnaké postavenie

účastníkov, aké mali v pôvodnom konaní (navrhovateľ, odporca), s uvedením toho, kto

z nich podal návrh na obnovu konania. Súd prvého stupňa preto pochybil, ak pri

označovaní účastníkov v konaní o obnove nezachoval ich pôvodné postavenie, ale za

navrhovateľov (žalobcov) označil nesprávne odporcov z pôvodného konania. Títo sú

stále odporcami aj keď súd rozhoduje o ich návrhu na obnovu konania. Odvolací súd

preto odstránil toto pochybenie, v záhlaví odvolacieho uznesenia správne označil

postavenie jednotlivých účastníkov a správne ich označoval aj v jeho dôvodoch. Súd

prvého stupňa sa dopustil aj ďalšieho procesného pochybenia ohľadom formy

rozhodnutia, ak o obnove konania rozhodol rozsudkom. Podľa

rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci

samej uznesením. Po odstránení procesných nedostatkov, ktoré samé o sebe nemali

vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa

správne zistil skutkový stav a ten následne aj správne právne posúdil, ak dospel k

záveru, že prípadná zmena hraníc medzi pozemkami účastníkov vyznačená v

katastrálnom operáte nemôže byť dôvodom na obnovu konania vo vzťahu k povinnosti

odporcov uloženej im rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 30. apríla 2008, sp.

zn. -194 t.j. umožniť navrhovateľom vstup na ich parcelu č. X

katastrálneho územia K. za účelom rekonštrukcie domu a teda, že táto skutočnosť

sama o sebe ani v prípade povolenia obnovy konania by pre odporcov neprivodila

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

5

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie odporcovia 1/ až 4/. Navrhli

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

z dôvodu, nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) ako

i z dôvodu, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (s.2 písm. b/ ),

lebo ho považovali za zmätočné, nezrozumiteľné a v rozpore s procesným poriadkom.

Namietali, tiež že v dôsledku nedoručenia im vyjadrenia navrhovateľov k odvolaniu

je naplnený aj dovolací dôvod podľa .

Navrhovatelia navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť a žiadali náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) ktorý je

zastúpený advokátom ( ), skúmal bez nariadenie dovolacieho

pojednávania ( ) najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

platí, že proti uzneseniu je dovolanie prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie,

ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev () na zaujatie stanoviska; dovolanie však nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o

6

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Citované ustanovenia

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky

ani jedného z uznesení uvedených v ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v §

237 (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho

proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Procesné vady konania v zmysle až e/ a

dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.

Prípustnosť dovolania odporcov preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na dovolacie námietky sa dovolací súd osobitne zameral na

posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za

následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho

súdneho konania (napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,

7

navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod.).

Dovolatelia namietajú, že im nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľov k ich

odvolaniu, v dôsledku čoho nemali možnosť reagovať na ich argumenty.

Je pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch

dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi

konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s

princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na

spravodlivý proces (mutatis mutandis , , ), a

možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti konať súdom ().

Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil, že v niektorej veci

môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého

účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci

o opravnom prostriedku, nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému

prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný

vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku). Dovolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na uznesenie z 20. decembra 2010 sp. zn , v ktorom

Ústavný súd Slovenskej republiky akcentoval, že prvostupňový súd má zákonnú

povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne ostatným účastníkom konania, a ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má povinnosť vyzvať účastníkov

konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu z Občianskeho súdneho

poriadku ( a ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva. Z

nevyplýva ani povinnosť odvolacieho súdu predložiť

druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého

účastníka konania k opravnému prostriedku, avšak pokiaľ ide o odvolacie konanie

uskutočňované bez nariadenia ústneho pojednávania, malo by byť vyjadrenie

k opravnému prostriedku poskytnuté na zaujatie stanoviska druhému účastníkovi

8

konania. Obdobný právny záver vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj

v rozhodnutí z 13. septembra 2011 sp. zn. .

Podľa názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu

druhého účastníka konania by malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska

odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie

odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa

s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa

a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu

druhého účastníka konania. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol

mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu

princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia

ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu

rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Z týchto

dôvodov dovolací súd v ďalšom vychádzal z názoru, že odňatie možnosti pred súdom

konať nezakladá sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie

druhej procesnej strany k jeho odvolaniu.

Dovolací súd vzal na zreteľ individuálne okolnosti prejednávanej veci a

pristúpil k skúmaniu, či vyjadrenie navrhovateľov malo zásadný vplyv na rozhodnutie

odvolacieho súdu. Dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia navrhovateľov

k odvolaniu druhej procesnej strane - odporcov bolo v preskúmavanej veci právne

irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie – ako vyplýva zo spisu – nemalo vplyv na

rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku žalobkyne. Z obsahu

vyjadrenia navrhovateľov k odvolaniu odporcov vyplýva, že títo žiadali napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože vychádza so správneho právneho

posúdenia. Poukázali na to, že oprava mapových operátov o oprave hranice medzi ich

pozemkami nemá vplyv na povinnosť odporcov vpustiť ich na pozemok. Obsahom

tohto vyjadrenia teda neboli žiadne argumenty, na ktoré by bolo potrebné reagovať.

9

Z odôvodnení napadnutého uznesenia nevyplýva, že by odvolací súd k prijatiu jeho

záverov viedlo vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcov.

Pokiaľ dovolatelia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a vyporiadania sa s ich odvolacími

námietkami, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou

je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z

aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva

totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a

dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS

46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať

podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k

záveru, že právo odporcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku

ktorým dospel odvolací súd, ale tiež primerané právne posúdenie týchto záverov .

K námietke dovolateľov, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

10

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť

uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia

(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo

102/2004, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Nakoľko prípustnosť dovolania odporcov nemožno vyvodiť z ustanovení § 239

a , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa

ods. 4 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na

náhradu trov dovolacieho konania proti odporcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Navrhovatelia si náhradu trov

dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Dovolací súd priznal

navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby

advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia z 7.novembra 2011, pričom

odmenu advokáta určil pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 spoločný

úkon právnej služby v prospech dvoch navrhovateľov, z ustanovenia § 11 ods. 1

vyhlášky, v zmysle § 13 ods. 3 krátil o 20%. a ku každému úkonu právnej služby v

11

zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky prináleží režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového

základu, ktorého výška bola 7,41€ K tejto odmene priznal dovolací súd podľa § 18

ods. 3 vyhlášky DPH, spolu teda priznal navrhovateľom náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 127,22-€.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta