Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/23/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. P., bývajúceho v B.,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou M., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému

J. M., bývajúcemu v N., o ochranu osobnosti a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava

IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 21. októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou podľa (ďalej len „“) domáhal

ochrany svojej osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že

žalovaný v písomnom podaní v konkurznom konaní (vedenom na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. ) uviedol o žalobcovi v postavení správcu konkurznej podstaty

výrok: „Predaje majetku sa uskutočňovali tak, že dopredu bol známy víťaz verejného

ponukového konania“. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 23. marca 2010 č.k.

– 156 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

1 465,61 € trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že

predpokladom úspešnosti v konaní o ochranu osobnosti je, že došlo k neprimeranému zásahu,

ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením .

Podľa jeho názoru výrok, od ktorého žalobca odvodzoval uplatňovaný nárok, nespôsobil

žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach, pretože nebol urobený verejne, nedostal sa na

známosť širokej verejnosti, došlo k nemu v rámci úradného konania a zásah nevybočil

2

z rámca daného platnými právnymi predpismi. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 21. októbra 2010 sp. zn.

potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci

samej a zmenil ho v časti výroku o trovách konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť žalovanému 1 108,11 € trov prvostupňového konania. Náhradu trov odvolacieho

konania žalovanému nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu

prvého stupňa ako i jeho právnym posúdením vo veci samej. Zmenu výšky priznanej náhrady

trov konania odvolací súd odôvodnil zmenou vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s účinnosťou od 1. júna

2009.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a navrhoval, aby dovolací súd

zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z dovolacieho dôvodu podľa Naplnenie tohto

dovolacieho dôvodu nachádzal v tom, že mu odvolací súd nedoručil vyjadrenie žalovaného

k jeho odvolaniu, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti súdneho konania a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských

slobôd ako aj . V tejto súvislosti dovolateľ poukázal

aj na rozsudok Európskeho súdu pre Ľudské práva z 27. apríla 2004 vydaného v právnej veci

p. Hudákovej a spol. c/a Slovenská republika. Naplnenie toho istého dovolacieho dôvodu

( ) dovolateľ ďalej nachádzal v tzv. prekvapivosti rozhodnutia

odvolacieho súdu, keďže proti jeho záverom nemal možnosť predložiť svoje právne

argumenty. V tejto súvislosti uviedol, že kým súd prvého stupňa zamietol žalobu z dôvodu, že

žalobca nepreukázal objektívnu spôsobilosť zásahu, tak odvolací súd rozhodnutie založil na

závere, že žalovaný vykonával svoje subjektívne právo primeraným spôsobom.

V neposlednom rade dovolateľ nachádzal naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/

aj v nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd

nevysvetlil, v čom spočívala primeranosť zásahu žalovaného a nevysporiadal sa s otázkou, či

žalovaný preukázal pravdivosť svojho skutkového tvrdenia.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu

je vecne správne a trval na tom, že nikdy neuvádzal nepravdivé skutkové tvrdenia a každé

svoje tvrdenie doložil listinnými dôkazmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,

pretože dovolaním možno napadnúť nie všetky právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, ale

len tie, voči ktorým podanie dovolania pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať.

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný na

pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

1. Žalobca namietal, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že mu

odvolací súd nedoručil vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu, ktorým napadol

prvostupňový rozsudok. Odvolací súd tým údajne porušil princíp kontradiktórnosti konania

a rovnosti zbraní ako súčastí práva na spravodlivý súdny proces.

Dovolací súd nepovažuje uvedenú námietku za opodstatnenú.

Je pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch dospel

k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára

stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom

kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (mutatis

mutandis , , ), a možno ho kvalifikovať ako odňatie

možnosti konať súdom ().

Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil, že v niektorej veci môže byť

absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého účastníka konania právne

irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku, nezaložil

svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie

k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku).

Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie z 20. decembra 2010 sp. zn.

, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky akcentoval, že prvostupňový

súd má zákonnú povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne ostatným účastníkom konania a ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má povinnosť vyzvať účastníkov konania,

aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu z (

ods. 1 a ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva. Z

vyslovene nevyplýva ani povinnosť odvolacieho súdu predložiť druhému účastníkovi konania

spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého účastníka konania k opravnému prostriedku,

avšak pokiaľ ide o odvolacie konanie uskutočňované bez nariadenia ústneho pojednávania,

malo by byť vyjadrenie k opravnému prostriedku predložené druhému účastníkovi konania.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu

druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie

k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu

práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať

neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania

k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného

vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu.

Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho

formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným

formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych

stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej

úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať

vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím

obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd

z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle nezakladá iba

6

sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany

k jeho odvolaniu.

Dovolací súd vzal na zreteľ individuálne okolnosti prejednávanej veci a pristúpil

k skúmaniu, či vyjadrenie žalovaného malo zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Dospel k záveru, že nedoručenie strohého vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu (viď

č.l. 177 spisu) druhej procesnej strane (žalobcovi) bolo v preskúmavanej veci právne

irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie – ako vyplýva zo spisu – nemalo vplyv na rozhodnutie

odvolacieho súdu o opravnom prostriedku žalobcu. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku (v ktorom sa vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uvádza na str. 5 ods. 4 rozsudku)

nevyplýva, že by odvolací súd k prijatiu jeho záverov viedlo vyjadrenie žalovaného

k odvolaniu žalobcu.

2. Žalobca ďalej namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

odvolací súd založil svoje rozhodnutie na záveroch, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť svoje

právne argumenty. Žalobca tvrdil, že kým súd prvého zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca

nepreukázal objektívnu spôsobilosť zásahu, tak odvolací súd rozhodnutie založil na závere, že

žalovaný vykonával svoje subjektívne právo primeraným spôsobom.

O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje

rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, za súčasného

naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu,

nemá účastník konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať

nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa, nejavili

ako významné. V danom prípade oba súdy nižšieho stupňa dospeli k rovnakým právnym

záverom, že výrokom uvedeným v žalobe neboli porušené žalobcove osobnostné práva podľa

a argumenty, ktoré uviedli vo svojich rozhodnutiach (a poukazoval na ne aj

dovolateľ v dovolaní) podporovali jeden a ten istý právny záver; preto nejde o tzv. prekvapivé

rozhodnutie odvolacieho súdu ako sa mylne žalobca domnieva. V tomto smere dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že proti právnemu záveru súdu prvého stupňa o neporušení

osobnostných práv, mal žalobca možnosť namietať v odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorú aj využil a okrem iného v odvolaní právne zdôvodnil, prečo nepovažuje právny

záver prvostupňového súdu za správny.

3. Žalobca naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p nachádzal aj

v tom, že podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené, pretože

súd nevysvetlil, v čom spočívala primeranosť zásahu žalovaného a nevysporiadal sa

s otázkou, či žalovaný preukázal pravdivosť svojho skutkového tvrdenia.

Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, že nie každá procesná

nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj

prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, že ich považuje za

relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý možno

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel

k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol

v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je

názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Právna

kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu

zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. ,

, , , ,

a ). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto

povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť

dovolania žalobcu, lebo nejde o vadu v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu podľa

procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalobcu podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková