Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/338/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ D., S., 2/ M., S.,

oboch zastúpených JUDr. D., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni: N., s.r.o., IČO: X.,

so sídlom v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava

V pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 11. augusta 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 8. júla 2009 č.k. -55 zamietol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia ( a nasl. ), ktorým sa navrhovatelia

domáhali, aby súd do právoplatného skončenia konania o žalobe na zaplatenie dlžnej sumy

zakázal odporkyni previesť alebo postúpiť akúkoľvek pohľadávku alebo jej časť na tretiu

osobu a aby jej zároveň zakázal zriadiť záložné právo k akejkoľvek jej pohľadávke alebo jej

časti v prospech tretej osoby. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení

uviedol, že navrhovatelia neosvedčili základné predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia (predovšetkým nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, pravdepodobnosť nároku

a skutočnosti odôvodňujúce obavu z ohrozenia alebo zmarenia výkonu rozhodnutia).

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. augusta 2009

sp. zn. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a odporkyni

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, že súd

prvého stupňa založil rozhodnutie na správnom závere, v zmysle ktorého navrhovatelia

-2-3 Cdo 338/2009

nepreukázali existenciu procesných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Neosvedčili najmä naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a ani

to, že by im bez tejto úpravy hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (ničím nebol

osvedčený ani len úmysel odporkyne nakladať s jej pohľadávkami týkajúcimi sa projektu T.).

Z uvedených dôvodov vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2

).

Uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním navrhovatelia. Podľa ich názoru im

v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). K tejto procesnej

vade došlo tým, že „súd vykonal dôkaz, s ktorým ich neoboznámil“ (malo ísť o výpis

z obchodného registra na internete vyhotovený v čase rozhodovania súdu prvého stupňa).

Podľa názoru dovolateľov obsahuje tento výpis skutočnosti, o ktorých nevedeli a ktoré boli

spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie (poukázali na to, že podľa tohto výpisu už

27. februára 2008 boli na obchodné podiely spoločníkov odporkyne zriadené záložné práva

v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.). Dovolatelia vyslovili názor, že súd neoboznámením

účastníkov konania s tým, že vykonal uvedený dôkaz, porušil zákon a účastníkom odoprel

právo vyjadriť sa k vykonanému dôkazu ( ). Súdy tiež nesprávne vyhodnotili

skutkový stav a rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci. Z uvedených

dôvodov navrhovatelia žiadali dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť a „nariadiť predbežné

opatrenie“ v zmysle ich návrhu.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, že predmetný výpis

z obchodného registra obstaral súd z vlastného podnetu ako verejne prístupnú informáciu

z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Takáto informácia

(ktorú mohli bez problémov získať aj navrhovatelia) nie je dôkazom a obstaraná nebola

v procese dokazovania. Postup súdov nemal za následok dovolateľmi vytýkanú procesnú vadu

konania a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Dovolanie žiadala „zamietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

-3-3 Cdo 338/2009

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a ; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide

(o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď ). Dovolanie navrhovateľov

smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení; dovolanie proti nemu je

v zmysle neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či

v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle

prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa, že k vade

takejto povahy došlo, ale iba zistenie, že konanie je ňou skutočne zaťažené.

Dovolatelia netvrdili, že by konanie bolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní sa namieta, že postupom súdov došlo k odňatiu možnosti pred súdom

konať v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, je procesne nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané

mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv.

-4-3 Cdo 338/2009

Podľa § 74 ods. 1 môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je

potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon

súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní

predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred

vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje

dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.

Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal

súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je

postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto

dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Pre účely preskúmavanej veci treba zdôrazniť, že v dôsledku

osobitnej povahy konania a rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie

je potrebné dbať na tie formálne požiadavky, ktoré zákon predpisuje pre proces dokazovania

vytvárajúci podklady pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže sa procesné predpoklady pre

nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred

rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť

vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o predpokladoch pre nariadenie

predbežného opatrenia.

Procesný postup súdov v danej veci zodpovedal vyššie uvedenej povahe konania

a rozhodovania o predbežnom opatrení. Súdy v súlade so zákonom a po zohľadnení osobitnej

povahy rozhodovania o predbežnom opatrení nepristúpili k vykonaniu „dokazovania“ (ani

listinou – výpisom z obchodného registra na internete) a správne považovali za postačujúce,

či sú osvedčené skutočnosti významné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení. Nebolo

povinnosťou súdov oboznámiť navrhovateľov s výsledkom „dokazovania“ a navrhovatelia ani

neboli procesne oprávnení vyjadrovať sa k „vykonanému dôkazu“. Súdom preto nemožno

vytýkať, že by ich procesný postup bol nesprávny a vedúci k vade konania v zmysle § 237

písm. f/

Argumentáciou, že v danom prípade súdy nerozhodli správne, pokiaľ nezohľadnili, že

boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia (§ 74

-5-3 Cdo 338/2009

ods. 1 ), dovolatelia z hľadiska obsahového namietajú, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Keďže právnym

posúdením veci súd neznemožňuje účastníkovi realizáciu žiadneho jeho procesného práva, nie

je nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie je

relevantný dovolací dôvod (viď ), ktorý však možno úspešne

uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nešlo).

Pre úplnosť – k formuláciám v dovolaní, ktoré nasvedčujú, že dovolatelia namietajú aj

nesprávne hodnotenie „dôkazov“ – dovolací súd dodáva, že v prípade nesprávnosti

hodnotenia dôkazov (vtedy, keď súd vykonáva dokazovanie) nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania podľa Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov

súdom nie je ani dovolacím dôvodom v zmysle (viď tiež R 42/1993).

Dovolatelia tiež naznačujú, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne

preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je ale judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (viď R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle (teda nie vady konania v zmysle

). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom

prípade je dovolanie navrhovateľov v zmysle procesne neprípustné a že

prípustnosť ich dovolania nemožno vyvodiť ani z Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto odmietol toto dovolanie podľa v spojení s

písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So

zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

-6-3 Cdo 338/2009

V dovolacom konaní procesne úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková