Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Co-28-2014.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Subarea
4Co/28/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V. F., C..R.., R. R. Y. F., V. Č.. X, A.: XX XXX XXX, zast. IURISTICO, s.r.o., advokátska kancelária v Košiciach, Štefánikova č. 26, proti žalovanému O. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., Y. Č.. XX, B.. JUDr. Jánom Šálym, advokátom v Košiciach, Osloboditeľov č. 66, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 31. decembra 2013, č.k. 25C/242/2013-28 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Žalobca vo svojej žalobe vo veci samej z 2. decembra 2013 žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami na pozemok registra „ M.“. J.. Č.. XXXX/XX S. Y. XXXX H. 2., G. B. J. C. X., Y. F..Ú.. E. H., B. X. Z. Č.. XXXXX vedeným Okresným úradom F., katastrálnym odborom a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tiež poukazom na podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku a preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Žalobca pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí predložiť také relevantné, hodnoverné dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej a zároveň musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t.j. osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Uzavrel, že žalobca nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný svojim správaním uskutočňoval také úkony, ktorými by zasahoval a poškodzoval jeho vlastnícke právo k predmetnému pozemku, neosvedčil skutočnosti potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia a preto nebola splnená ani podmienka nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy. Uzavrel teda nedostatok zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a preto návrh žalobcu zamietol.
Výrok, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí odôvodnil poukazom na ust. § 145 O.s.p., z ktorého a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade trov nerozhoduje a súd o nich rozhodne až v konečnom rozhodnutí.
Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. namietal zmätočnosť konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia majúcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Uviedol, že charakter napadnutého uznesenia považuje za odňatie jeho možnosti konať pred súdom, keďže jeho odôvodnenie nezodpovedá základným ústavným a zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa iba paušálne bez bližšej špecifikácie a vo všeobecnosti popísal inštitút predbežného opatrenia a v žiadnom prípade nemožno skonštatovať, že by tieto svoje všeobecné úvahy následne aj logický prepojil s daným prípadom a tak zaujal jednoznačné konfrontačné stanovisko k jeho argumentom. Je presvedčený, že v žalobe náležite osvedčil základné skutočnosti o osobách účastníkov a sú v nej obsiahnuté všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, ako aj konkrétne argumenty vysvetľujúce dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa sa napríklad vôbec nevyjadril k jeho tvrdeniu, že potreba okamžitého autoritatívneho zásahu v podobe predbežného opatrenia je ešte viac naliehavejšia v zimnom období, kedy náklady na údržbu pozemných komunikácií, ako aj intenzita ich opotrebovania sú oveľa vyššie ako v iných ročných obdobiach. Nezaoberal sa ani jeho preventívnym konaním spočívajúcim v opakovaných snahách o mimosúdne vyriešenie protiprávnych zásahov žalovaného.
Nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom namietal vo vzťahu k jeho záveru, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 3Cdo 338/2009 vo vzťahu k rozsahu osvedčovania nároku na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu nemusia byť preukázané dôkazmi a zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Je presvedčený, že v žalobe uniesol bremeno tvrdenia pokiaľ ide o skutočnosti osvedčujúce existenciu (hmotnoprávneho) nároku na nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôvodnosť, keď uviedol, že jeho nárok vychádza z akútnej potreby efektívne chrániť právne postavenie jeho spoločnosti ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti, ktorú žalovaný (ako aj ďalšie osoby) neoprávnene využívajú napriek opakovaným výzvam. Dodal, že žalovaný je konateľom spoločnosti K., R..K..S.., voči ktorej sa takisto vedie konanie na Okresnom súde Košice II vo veci uloženia povinností zdržať sa užívania nehnuteľnosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a to pod sp. zn. 43C/194/2013. Žalovaný teda pravidelne využíva predmetnú nehnuteľnosť, či už v rámci výkonu funkcie konateľ spoločnosti alebo za účelom prístupu k vlastnej nehnuteľnosti. Namietal tiež záver prvostupňového súdu, že žalobca musí zároveň preukázať existenciu hroziacej ujmy, lebo v zákonnej úprave predbežného opatrenia sa nikde neuvádza, že dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia musí byť nevyhnutne daná v každom jednom prípade práve bezprostredne hroziacou ujmou. V tomto smere poukázal na formuláciu ust. § 102 ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru najdôležitejším faktorom, ktorý by mal súd v danom prípade zohľadniť, je potreba ochrany jeho ústavného vlastníckeho práva. Akýkoľvek opakujúci sa zásah do tohto práva bez ohľadu na ujmu, ktorú spôsobuje, považuje za zásah vyvolávajúci potrebu okamžitej súdnej ochrany. Aj napriek uvedenému tvrdil, že v konaní je hroziaca ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch viac ako evidentná a z jeho strany dostatočne osvedčená. Každé užívanie veci (ktorou je tiež jeho pozemná komunikácia) spôsobuje jej menšie, či väčšie opotrebovanie a s tým súvisiace poškodzovanie, ktoré celkom jednoznačne znižujú hodnotu veci, preto konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu na jeho právach. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa a neosvedčil i obavy, že by jeho práva boli bez poskytnutia predbežnej ochrany ohrozené, resp. poškodené. Ak totiž niekto do vlastníckeho práva iného zasahuje, z povahy takéhoto konania vyplýva, že ide o konanie spôsobilé tohto vlastníka obmedziť a súčasne i ohroziť (právne aj „fyzicky“). Napokon podľa jeho názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil aj z dôvodu, že faktický neaplikoval príslušnú právnu normu na konkrétny prípad, čo úzko súvisí s nedostatočným odôvodnením uznesenia. Povinnosť súdu vyhodnocovať predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v kontexte konkrétneho prípadu potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 338/2009.
Uviedol tiež, že si je vedomý, že nariadením predbežného opatrenia sa domáha, aby súd rozhodol rovnakým spôsobom ako vo veci samej a aj keď spravidla nie je prípustné, aby už predbežným opatrením dosiahol žalobca to, čo je možné dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci, nie je možné vylúčiť nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k zákazu určitého konania v prípade žaloby o zdržanie sa tohto konania (R 46/1996). Poukázal tiež na existujúci protiprávny stav, kedy doslova desiatky osôb užívajú jeho nehnuteľnosť bez toho, aby sa čo i len vyjadrili k jeho výzvam na upustenie od ich protiprávneho konania. Proti týmto subjektom už inicioval súdne konania a nevidí dôvod prečo by mal až do rozhodnutia vo veci samej trpieť dennodenné zásahy do jeho vlastníckeho práva zo strany množstva subjektov.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 167,79 eura. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na nariadenie predbežného opatrenia považuje za neoprávnený a ničím nepodložený. Neexistujú žiadne dôvody pre vydanie predbežného opatrenia a vydanie predbežného opatrenia, ako ho navrhuje žalobca, by bolo v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa totiž nachádza verejne a bez akýchkoľvek obmedzení prístupná riadna asfaltová komunikácia, po ktorej prechádzajú denne desiatky aut a voľne sa po nej pohybuje množstvo osôb. Komunikácia nie je žalobcom nijako ohradená, nenachádzajú sa na nej ani žiadne zábrany vstupu a nie je na nej nikde informácia o zákaze vstupu alebo iná podobná informácia. Postavená bola z verejných zdrojov (prostriedkov štátu) pred rokom 1990 ako verejná komunikácia , ktorá bola prístupovou cestou k objektom nachádzajúcim sa v okolí, ako aj prístupovou cestou do V. F., a celú dobu slúži ako riadna prístupová cesta k diaľničnému obchvatu Vyšné Opátske, na ktorú sa zároveň pripája časť ulice V., na ktorej sa nachádzajú viaceré nehnuteľnosti vrátane nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Žalobca v čase, keď parcelu spolu s komunikáciou nadobudol do vlastníctva, nadobudol ju s vedomím, že ide o verejne prístupnú a verejne užívanú komunikáciu, ktorá slúži ako verejne prístupová komunikácia viac ako dvadsať rokov. Jemu nie je zrejmé ako žalobca dospel k názoru, že práve on môže závažným spôsobom poškodzovať komunikáciu prejazdmi motorovým vozidlom a zároveň akýmkoľvek spôsobom brániť žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti. Aj keby totiž prechádzal svojim vozidlom hoci aj viackrát denne cez predmetnú komunikáciu (čo v žiadnom prípade nerobí) boli by tieto prejazdy v porovnaní s reálnou premávkou na komunikácií zanedbateľné a nemohli by mať žiadny vplyv na kvalitu komunikácie alebo ju nejako poškodzovať. Zdôraznil, že najintenzívnejšie užíva a zároveň poškodzuje komunikáciu samotný žalobca. Je absolútne vylúčené a žalobca to ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom bránil alebo obmedzoval žalobcu v užívaní jeho nehnuteľnosti. Všeobecné tvrdenie, že žalobca ako vlastník nemôže riadne vykonávať práva vlastníka je irelevantné nakoľko žalobca nijako nekonkretizoval aké reálne práva nemôže vykonávať ako vlastník v dôsledku toho, že on údajne prechádza cez komunikáciu svojim motorovým vozidlom. Tiež mu nie je zrejmé ako zimné obdobie a zimná údržba vôbec súvisia s potrebou predbežného opatrenia, keďže ako už uviedol intenzita užívania komunikácie z jeho strany je zanedbateľná (praktický komunikáciu reálne neužíva) v porovnaní s jej užívaním žalobcom a niektorými ďalšími subjektmi. Ak by aj žalobca vykonával nejakú zimnú údržbu, čo podľa jeho vedomosti nerobí, to by robil bez ohľadu na to, či on nehnuteľnosť užíva alebo nie. Prípadné užívanie komunikácie ním nijako nezvyšuje a ani nemôže zvyšovať náklady žalobcu na prípadný výkon údržby, keďže intenzita užívania komunikácie ním je zanedbateľná. Žalobca užívanie jeho nehnuteľnosti ním zjavne vyvodzuje iba zo skutočnosti, že je vlastníkom neďalekej parcely (parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2). Tvrdenie, že je zároveň konateľom obchodnej spoločnosti je v tomto konaní právne bezvýznamné a nijako nesúvisí s užívaním komunikácie ním ako fyzickou osobou, nakoľko v prípade konateľa obchodnej spoločnosti sa jedná o užívanie komunikácie samotnou obchodnou spoločnosťou a nie ním ako fyzickou osobou. Samotná skutočnosť, že je vlastníkom neďalekej parcely nijako nepreukazuje skutočné užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu. On síce vlastní parcelu č. 3319/126, avšak na tomto pozemku sa nenachádzajú žiadne stavby ani zariadenia v jeho vlastníctve alebo v užívaní a na tomto pozemku on ani nehospodári a ani nevykonáva žiadnu činnosť. Keďže svoj pozemok od nadobudnutia neužíva, nevyužíva ani pozemok vo vlastníctve žalobcu za účelom prechodu k svojmu pozemku. Tvrdenia žalobcu o trvalom vstupovaní na jeho pozemok a dokonca častých prejazdoch motorovými vozidlami aj niekoľkokrát denne cez jeho nehnuteľnosť, sú nepravdivé a žalobca takéto užívanie svojho pozemku ním nijako nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz o takomto užívaní. Neexistuje preto žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi vydaním predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je závažným zásahom do práv a postavenia účastníka konania a preto je ho možné vydať len v osobitných prípadoch, keď je to nevyhnutné na ochranu práv žalobcu a len za splnenia všetkých podmienok stanovených zákonom. V zmysle ust. § 74 ako aj § 102 O.s.p. je pre vydanie predbežného opatrenia nevyhnutné, aby si jeho vydanie vyžadovala potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a to z dôvodu zabránenia alebo odvrátenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tvrdenie žalobcu, že na tento prípad sa povinnosť preukázať skutočnosti podľa § 75 nevzťahuje je absurdné a je v rozpore s ustanoveniami O.s.p., ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou. Návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 102 O.s.p. musí obsahovať rovnaké náležitostí ako návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O.s.p. a teda aj náležitosti stanovené v § 75 O.s.p. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 5 Obo 36/2008). Podľa jeho názoru navrhovateľ predbežného opatrenia musí jednoznačne preukázať, že bez jeho vydania mu hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a iba v tomto jedinom prípade môže súd upraviť pomery účastníkov vydaním predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie nemôže slúžiť a ani neslúži na ochranu akýchkoľvek práv navrhovateľa a ani ho nemožno vydať kedykoľvek a žalobca v tomto konaní nijako nepreukázal aká bezprostredne hroziaca ujma mu hrozí z dôvodu, že on užíva jeho parcelu ako prístupovú cestu k svojim pozemkom. Nestačí iba tvrdenie žalobcu o takejto ujme, lebo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy musí sa preukázať aj dôkazmi tak, aby bolo minimálne osvedčené, že takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí a bez vydania predbežného opatrenia môže k nej reálne dôjsť. Nevydaním predbežného opatrenia nebude žalobca nijako dotknutý vo svojich právach domáhať sa svojho nároku v riadnom súdnom konaní.
Predbežné opatrenie, ktoré je obsahovo totožné s návrhom vo veci samej je síce možné podľa judikatúry vydať, to ale neznamená, že na jeho vydanie má žalobca automatický nárok. Aj v tomto prípade má predbežné opatrenie iba zabrániť bezprostredne hroziacej ujme a nie nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Žalobca teda nijako nepreukázal splnenie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia, najmä, aká bezprostredne hroziaca ujma mu hrozí a preto neexistujú dôvody pre vydanie predbežného opatrenia. Tiež poukázal na to, že prístupová cesta nachádzajúca sa na parcele vo vlastníctve žalobcu je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam a objektom nachádzajúcim sa na V. N. a teda aj k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Vydaním predbežného opatrenia by mu bol znemožnený prístup k jeho nehnuteľnosti a tak by došlo k vážnemu zásahu do jeho vlastníckeho práva a k znemožneniu výkonu jeho vlastníckeho práva. Kým teda žalobca svoju nehnuteľnosť v súčasnosti riadne a bez akýchkoľvek obmedzení užíva aj bez toho, aby bolo vo veci vydané predbežné opatrenie, je nepochybné, že jeho vydaním bude jemu úplne znemožnený výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, nakoľko by mu bol úplne znemožnený prístup k jeho nehnuteľnosti. Preto vydanie predbežného opatrenia by bolo v rozpore so zákonom a neprípustným zásahom do jeho práva, keďže by bol obmedzený zjavne neprimeraným spôsobom, keďže potreba ochrany práv žalobcu, ktorej sa domáha vydaním predbežného opatrenia je v zjavnom nepomere k jeho právam, ktoré by boli dotknuté vydaním predbežného opatrenia.
Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, so zreteľom na jeho rozsah vymedzený žalobcom v odvolaní tak, že uznesenie napáda „v celom rozsahu“, zaoberal sa prípustnosťou odvolania aj proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený a ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Oprávnenie na podanie odvolania chýba aj účastníkovi, ktorému rozhodnutím nebola spôsobená žiadna, t.j. ani nepatrná ujma.
Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).
V posudzovanom prípade žalobcovi rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, nebola spôsobená žiadna ujma (neukladá sa mu ním nijakú povinnosť) a navyše tu ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, preto odvolací súd podľa cit. ust. § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. odvolanie žalobcu v časti, v ktorej smerovalo proti tomuto výroku uznesenia súdu prvého stupňa odmietol ako podané neoprávnenou osobou a smerujúce navyše proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vo zvyšujúcej časti vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý možno použiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Oba typy predbežných opatrení majú len dočasný charakter, keďže sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, že navrhované predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Medzi ďalšie predpoklady nariadenia predbežného opatrenia patrí určitá miera osvedčenia nároku a naliehavosť jeho nariadenia z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Aj pre nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania podľa ut. § 102 ods. 1 O.s.p. platia, pokiaľ ide o podmienky jeho nariadenia, ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p..
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej (odsek 2 veta prvá a druhá cit. ustanovenia).
Z povahy veci je zrejmé, že v danom prípade predbežné opatrenie mohlo byť nariadené iba na návrh, ktorý predpokladá splnenie určitých zákonom predpísaných náležitostí. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal v žalobe vo veci samej, ide teda o predbežné opatrenie, nariadenie ktorého žiadal po začatí konania (§ 102 ods. 1 O.s.p.) a to z dôvodu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Predbežným opatrením žiadal uložiť žalovanému rovnakú povinnosť ako žalobou vo veci samej, menovite povinnosť zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami cez jeho pozemok ( parc. č. XXXX/ XX zapísaný na LV č. XXXXX F.. Ú.. E. H.). Vecným predpokladom pre nariadenie takto žiadaného predbežného opatrenia je naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, t.j. musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad a teda vyžaduje okamžitý zásah súdu. Tieto skutočnosti musí osvedčiť navrhovateľ predbežného opatrenia, a to predovšetkým opisom rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia v návrhu na jeho nariadenie spolu s uvedením podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (cit. ust. § 75 ods. 2 vety prvej O.s.p.). V prejednávanej veci žalobca naliehavosť jeho záujmu na vydanie predbežného opatrenia vo svojom návrhu (ako súčasti žaloby) odôvodnil len poukazom na jeho žalobné tvrdenia a tým, že nenariadením predbežného opatrenia by vznikol priestor pre ďalšie poškodzovanie pozemkov a narastanie vzniku škody na strane jeho spoločnosti ako vlastníka. V žalobe uviedol, že žalovaný napriek jeho opakovaným výzvam neoprávnene užíva jeho nehnuteľnosť, čím ho ruší vo výkone jeho vlastníckeho práva, zároveň dochádza aj k neoprávnenému obmedzovaniu a sťažovaniu užívania jeho nehnuteľnosti vo vzťahu k podnikateľským subjektom, ktoré s ním v nájomnej zmluve riadne uzavreli, a časté prejazdy vozidiel žalovaného niekoľkokrát denne zaťažujú komunikáciu takým závažným spôsobom, že dochádza k viditeľnému zhoršeniu stavu vozovky. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu tieto tvrdenia žalobcu poprel, keď uviedol, že síce je vlastníkom parcely č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 (podľa údajov katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXXX kat. úz. E. H. ide o pozemok, na ktorom je dvor), na tomto pozemku sa však nenachádzajú žiadne stavby ani zariadenia v jeho vlastníctve alebo v užívaní, na tomto pozemku nehospodári a ani nevykonáva žiadnu činnosť a svoj pozemok teda od jeho nadobudnutia neužíva a nevyužíva teda ani pozemok vo vlastníctve žalobcu za účelom prechodu ku svojmu pozemku. Ide o riadnu komunikáciu, po ktorej jazdia desiatky aut, a ktorá bola postavená z verejných zdrojov pred rokom 1990 ako verejná komunikácia a slúži ako prístupová cesta pre žalobcu ako aj k objektom nachádzajúcim sa v okolí a tiež diaľničnému obchvátu Vyšné Opátske, na ktorú sa zároveň priamo napája časť ulice V., na ktorej sa nachádzajú viaceré nehnuteľnosti vrátane jeho pozemku.
Za tohto stavu žalobca neosvedčil časté prejazdy vozidiel žalovaného niekoľkokrát denne, keďže súhlasiť možno tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu v tom smere, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na užívanie nehnuteľnosti v rámci výkonu funkcie konateľa spoločnosti K., R..K..S.. tieto tvrdenia sú v uvedenom konaní právne bezvýznamné, lebo v prípade konateľa obchodnej spoločnosti sa jedná o užívanie komunikácie samotnou obchodnou spoločnosťou a nie ním ako fyzickou osobou. Súd prvého stupňa za tohto stavu správne uzavrel, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, ktorým by zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu a toto poškodzoval a že nebola splnená ani podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom. Žalobca napokon nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani náležite neodôvodnil, keď toto odôvodnenie obmedzil len na poukaz na žalobné tvrdenia. Nemožno sa stotožniť ani s jeho tvrdením, že dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia nemusí byť nevyhnutne daná v každom jednom prípade práve bezprostredne hroziacou ujmou, lebo ust. § 102 ods. 1 O.s.p. takúto formuláciu nepoužíva. Práve nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je totiž pojmovým znakom predbežného opatrenia, čo vyplýva z obligatórnych náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2, ktoré v plnom rozsahu platí aj pre predbežné opatrenia nariadené po začatí konania. Navyše, keďže žalobca sám poukazoval na opakované výzvy zaslané žalovanému (na uzavretie nájomnej zmluvy) už v minulosti pred podaním návrhu na predbežné opatrenie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v danom prípade nemožno uzavrieť.
Žalobcom namietané odvolacie dôvody za tohto stavu neboli dané a rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že neboli splnené vecné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia zamietol, zodpovedá zákonu.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania napriek návrhu žalovaného na ich priznanie nerozhodoval, lebo tieto sú súčasťou trov konania vo veci samej (§ 145 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.