Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/266/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného J. P., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi J. L., advokátovi so sídlom

v P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a.s. v konkurze, B., o neplatnosť okamžitého

zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 8. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 8. apríla 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 2. februára 2006 č.k. -128 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu mzdy 203 361 Sk a v rovnakej

lehote mu nahradiť trovy konania; konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavil.

Odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok. V odôvodnení uviedol,

že rozsudkom z 22. januára 2004 č.k. -67 bolo právoplatne rozhodnuté

o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo 14. septembra 2001. Súd prvého

stupňa zohľadnil, že navrhovateľ listom z 18. septembra 2001 oznámil zamestnávateľovi, že

trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Za obdobie od 15. septembra do 31. októbra 2001

súd nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy, lebo navrhovateľ bol vtedy práceneschopný a za

toto obdobie mu boli vyplatené dávky nemocenského poistenia; náhradu mzdy 203 361 Sk

(6 750,34 €) priznal navrhovateľovi za obdobie v dĺžke 4 mesiacov a 15 dní. Námietku

odporcu, že navrhovateľ skončil pracovný pomer dohodou dňom odchodu do starobného

dôchodku, považoval súd za neopodstatnenú, lebo nebol zistený žiadny úkon smerujúci

k takému skončeniu pracovného pomeru. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd prvého

stupňa konanie zastavil ( ) vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu. O náhrade

trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júna 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že

návrh zamietol. Výrok ukladajúci odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok zrušil

a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Zmeňujúci výrok odôvodnil nesplnením

predpokladov pre priznanie náhrady mzdy navrhovateľovi z neplatného rozviazania

pracovného pomeru podľa – v znení

účinnom v čase zrušovacieho prejavu (ďalej len „“) z dôvodu, že

navrhovateľ poberá od 1. októbra 2001 starobný dôchodok, pričom podľa § 98 zákona

č. o sociálnom zabezpečení nebol možný „súbeh pracovného pomeru

a starobného dôchodku“.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom z 13. októbra 2008 sp. zn. tomuto

mimoriadnemu opravnému prostriedku vyhovel, rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho

právneho názoru bolo v tejto veci podstatné zistenie, k čomu smerovali prejavy vôle

navrhovateľa v oznámení z 18. septembra 2001 a v žiadosti o dôchodok. Význam bolo

potrebné pripísať tiež tomu, či navrhovateľ nezmenil svoje stanovisko, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, prípadne či nedošlo k inej skutočnosti, ktorá by vylučovala trvania nároku

podľa . Keďže skutkové zistenia odvolacieho súdu v tomto smere

nepovažoval dovolací súd za úplné, označil za predčasný záver odvolacieho súdu, že

navrhovateľ na ďalšom zamestnávaní netrval; dovolací súd ale konštatoval, že samo priznanie

starobného dôchodku navrhovateľovi na jeho žiadosť neznamená, že navrhovateľ na ďalšom

zamestnávaní netrval.

Krajský súd v Bratislave po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie

rozsudkom z 8. apríla 2009 sp. zn. odvolaním napadnutý rozsudok Okresného

súdu Bratislava II z 2. februára 2006 č.k. -128 zmenil v napadnutej časti tak, že

návrh zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že „na pojednávaní

podľa doplnil dokazovania oboznámením sa so žiadosťou o dôchodok

podanou navrhovateľom Sociálnej poisťovni 1. októbra 2001 a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu je dôvodné“. K tomuto záveru dospel na základe žiadosti navrhovateľa o starobný

dôchodok, v ktorej navrhovateľ uviedol, že nebude ďalej pracovať. Z toho odvolací súd

vyvodil, že navrhovateľ už v skutočnosti na ďalšom zamestnávaní netrval a sám sa rozhodol

pre dávku dôchodkového poistenia; tým ale stratil nárok na náhradu mzdy (§ 61 ods. 1

). O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l

a 2 a v spojení s ; procesne úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2009 sp. zn. podal

navrhovateľ dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ Podľa názoru dovolateľa je rozhodnutie odvolacieho súdu založené na nesprávnych

skutkových zisteniach, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nerešpektuje skôr

zaujatý právny názor dovolacieho súdu, vydané bolo v konaní postihnutom inou vadou a bez

náležitého preskúmania a zdôvodnenie výsledkov vykonaného dokazovania. Opätovne

zdôraznil, že trval na ďalšom zamestnávaní u zamestnávateľa, čo mu aj oznámil listom

z 18. septembra 2001, ktorého obsah nikdy nespochybnil a svoju písomne prejavenú vôľu

potvrdil aj vo svojich výpovediach pred súdom; odvolací súd pochybil, keď bez náležitého

vysvetlenia nezohľadnil dôkazy preukazujúce tento jeho úmysel. Dovolaním napadnuté

rozhodnutie je preto aj nepreskúmateľné. Odvolací súd jednostranne akcentoval iba obsah

žiadosti o priznanie starobného dôchodku a nezohľadnil jeho argumentáciu na pojednávaní

8. apríla 2009. Pokiaľ odvolací súd dospel k názoru, že existujú rozpory medzi tým, čo

navrhovateľ prejavil v liste z 18. septembra 2001 a v žiadosti o starobný dôchodok, mal tento

rozpor odstrániť výsluchom navrhovateľa a s výsledkom dokazovania sa relevantne

vyporiadať v odôvodnení rozsudku. Zdôraznil však, že medzi žiadosťou o starobný dôchodok

a jeho vôľou naďalej pracovať u odporcu neexistuje žiadna logická spojitosť, oba prejavy vôle

boli adresované odlišným subjektom a v odlišných životných situáciách. Z týchto dôvodov

žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom, proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Vzhľadom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k vadám konania vymenovaným v Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. V zmysle dovolací

súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Na výskyt procesnej vady tejto povahy je

dovolací súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na to, či na ňu dovolateľ poukázal alebo

nepoukázal. Dovolací súd dospel k záveru, že v odvolacom konaní k takejto vade došlo.

1. O procesnú vadu konania v zmysle ide medziiným

vtedy, keď súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie spôsobom, ktorý predpisuje

zákon.

V predchádzajúcom (zrušujúcom) rozhodnutí dovolací súd zdôraznil, že samo podanie

žiadosti o starobný dôchodok a priznanie tohto dôchodku „neznamená bez ďalšieho, že

navrhovateľ na ďalšom zamestnávaní netrvá, najmä za situácie, ak listom z 18. septembra

2001 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní“. Dovolací súd zdôraznil potrebu

náležite zistiť, aká bola vôľa navrhovateľa jednak v čase oznámenia zamestnávateľovi

o trvaní na ďalšom zamestnávaní, jednak v čase podania žiadosti o starobný dôchodok.

V oboch prípadoch išlo o zistenie skutkových okolností v čase písomného prejavenia vôle

navrhovateľa v jeho písomných právnych úkonoch (listinách), dokazovanie ktorými ale

v preskúmavanej veci nebolo vykonané v súlade so zákonom.

Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní ( ). Dôkaz listinou sa

vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta

alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1

).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by na niektorom zo súdnych pojednávaní bolo vykonané

dokazovanie listinou – oznámením navrhovateľa zamestnávateľovi z 18. septembra 2001

o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Takéto dokazovanie nevykonal ani odvolací súd.

Po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie požiadal odvolací súd Sociálnu poisťovňu

o zaslanie fotokópie žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Z obsahu tejto žiadosti

odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal a uzavrel, že navrhovateľ po podaní žiadosti

o starobný dôchodok nemal vôľu pokračovať v ďalšom zamestnaní. Odvolací súd ale

dokazovanie touto listinou – žiadosťou o starobný dôchodok (č.l. 177 spisu) nevykonal

(resp. nevykonal spôsobom, ktorý predpisuje ustanovenie ). Zo zápisnice

spísanej na odvolacom pojednávaní 8. apríla 2009 (č.l. 182 spisu) vyplýva, že predsedníčka

senátu na ňom oboznámila priebeh doterajšieho konania a účastníci sa vyjadrili k veci; žiadne

dokazovanie ale na tomto pojednávaní vykonané nebolo.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že odvolací súd k skutkovým

zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nedospel v súlade s § 122 ods. 1, § 129 ods. 1

, a To opodstatňuje záver, že v konaní pred odvolacím

súdom došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ).

2. K procesnej vade v zmysle došlo tiež nedostatočným

odôvodnením napadnutého rozhodnutia (viď R 111/1998). Dovolací súd poukazuje na to, že

navrhovateľ: a/ v žiadosti o starobný dôchodok uviedol, že jeho zamestnanie skončilo

14. septembra 2001 (č.l. 177 spisu), b/ oznámenie zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, vyhotovil 18. septembra 2001 (č.l. 12 a 180 spisu), c/ o starobný dôchodok

požiadal Sociálnu poisťovňu od 1. októbra 2001, d/ návrh na začatie občianskeho súdneho

konania v danej veci podal 5. októbra 2001 (č.l. 1 spisu) a f/ aj v konaní pred súdmi oboch

nižších stupňov zotrvával na ďalšom zamestnávaní (č.l. 122 a 182 spisu). Z týchto úkonov

navrhovateľa vyplývajúce údaje sú z hľadiska časového a vecného nejednoznačnej povahy, so

zreteľom na ktorú spornosť v otázke jeho trvania na ďalšom zamestnávaní v zmysle § 61

ods. 1 neodstraňuje sama skutočnosť, že podal žiadosť o starobný dôchodok,

v ktorej uviedol, že „zamestnanie skončilo“ a po priznaní dôchodku nebude pracovať.

Prax súdov sa aj po úkone zamestnávateľa, ktorým prejavil vôľu skončiť so

zamestnancom pracovný pomer, stretáva s prípadmi, v ktorých zamestnávateľ alebo

zamestnanec robia rôzne následné právne úkony, týkajúce sa niekedy tiež zrušovacieho

prejavu alebo pracovného pomeru medzi nimi. Pokiaľ je sporné, či a akú vôľu v takomto

úkone niektorý z nich prejavil, je v zmysle potrebné spornú

otázku riešiť s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu. Judikatúra

súdov už dávnejšie dospela napríklad k záveru, že samo vyznačenie skončenia pracovného

pomeru v občianskom preukaze na žiadosť zamestnanca po tom, čo mu zamestnávateľ dal

neplatnú výpoveď, neznamená ešte, že tým zamestnanec mienil skončiť pracovný pomer so

zamestnávateľom (viď R 39/1985). Na potrebu dôslednej aplikácie ustanovenia § 240 ods. 3

poukázalo v obdobnej súvislosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/1997.

Dovolací súd pre účely preskúmavanej veci (i keď s dopadom na riešenie odlišnej

právnej otázky) podobne konštatuje, že pokiaľ zamestnanec podal žiadosť o starobný

dôchodok, v ktorej uviedol, že jeho zamestnanie skončilo, a zamestnávateľa požiadal, aby

podpisom a pečiatkou na tlačive žiadosti o starobný dôchodok potvrdil správnosť v nej

uvedených údajov, nemožno z toho ešte vyvodiť, že zamestnanec v rozhodujúcom čase

netrval na ďalšom zamestnávaní ( ). Aj takýto prejav vôle

zamestnanca treba vykladať v súlade s ustanovením

a s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých k nemu došlo. So zreteľom na individuálne

okolnosti prípadu treba vziať do úvahy, či vôľa zamestnanca prejavená v jeho právnom úkone

bola vážna a či chcel alebo nechcel zotrvávať na ďalšom zamestnávaní. Dovolací súd

pripomína, že v čase podania žiadosti o starobný dôchodok pretrvávala právna neistota

v otázke platnosti zrušovacieho prejavu zamestnávateľa a že spornosť v otázke, či

„zamestnanie skončilo“ dňa 14. septembra 2001, bola v danom konaní odstránená

až 22. januára 2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II

z 28. novembra 2002 č.k. -67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo 4. decembra 2003 sp. zn. určujúci neplatnosť okamžitého

zrušenia pracovného pomeru. Vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti a tiež vecnú a časovú

nejednoznačnosť mal odvolací súd (v nadväznosti na výsledky dokazovania vykonaného

v podstatne širšom rozsahu a najmä v súlade so zákonom) bližšie vysvetliť všetky svoje

úvahy, ktorými sa riadil ( ), a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

oznámenie zamestnávateľovi (č.l. 12 a 180 spisu) robil navrhovateľ bezpochyby so zámerom

vyvolať právne účinky v pracovnoprávnom vzťahu a žiadosť o starobný dôchodok podal

so zámerom vyvolať právne účinky vo sfére dôchodkového zabezpečenia.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že

právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový aplikuje príslušnú

právnu normu a pri ktorej zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.

Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu

z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu

vyplývajúce zo spisu nedávali v dovolacom konaní (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1

) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj

o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková