Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/129/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B. B., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. P. J., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi L., s.r.o. so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. P. K., advokátom so sídlom v Bratislave, Šancová č. 56,

o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 8. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 74 € na účet advokáta JUDr. P. J. vedený v Č., a.s. pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 29. júna 2009 č.k. -54 určil, že je

neplatná výpoveď zo zmluvy o nájme bytu č. 8 na L. ulici č. X. (ďalej len „byt“), ktorá bola

30. júna 2008 doručená navrhovateľke. Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení

uviedol, že vykonané dokazovanie nepreukázalo, že odporca vo výpovedi opodstatnene

uplatnil výpovedný dôvod podľa .

Navrhovateľka má v byte zriadené miesto výkonu živnostenskej činnosti, nikdy ju ale

nezačala vykonávať a nemá z nej žiadny príjem. Konštatoval, že samo formálne zriadenie

miesta výkonu živnostenskej činnosti bez jej reálneho vykonávania neznamená, že sa byt

využíva na iný účel ako na bývanie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 8. marca 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil. Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania.

Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že

navrhovateľka reálne využívala byt na prevádzkovanie svojej živnosti, a zopakoval, že samo

vydanie povolenia na vykonávanie živnostenskej činnosti v byte nie je ešte dôkazom

o vykonávaní tejto činnosti v byte. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že

vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre danie výpovede navrhovateľke z nájmu bytu

podľa O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol odporca dovolaním, v ktorom uviedol, že

v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v a v

a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Odvolaciemu súdu vytkol, že rozhodol bez nariadenia pojednávania a iba

na základe spisového materiálu. V dôsledku toho nemohol odvolací súd správne zistiť

skutkový stav a vec správne právne posúdiť. Dovolateľ trval na tom, že výpoveď z nájmu

bytu, ktorú dal navrhovateľke, je platná. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa mu

nedoručil vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu, hoci v ňom boli uvádzané aj nové

argumenty, ktoré dovtedy v konaní nepoužila; týmto postupom súdu prvého stupňa mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku len odkázal

na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a svoje rozhodnutie nijako bližšie

neodôvodňoval. Nezaoberal sa s jeho odvolacími námietkami a stotožnil sa s rozsudkom súdu

prvého stupňa. Nevykonal ani ďalšie navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné vykonať.

Dokazovanie súdov nemôže byť považované za dostačujúce, lebo sa neorientovalo na to, či

listy adresované daňovému úradu boli aj v skutočnosti doručené. Predloženie podacích lístkov

z pošty navrhovateľkou ešte bez ďalšieho neznamená, že v listovej zásielke bola obsiahnutá aj

listina, o ktorej to tvrdila navrhovateľka. Aj v prípade doručenia uvedených listín daňovému

úradu nie je vylúčené, že navrhovateľka v byte podniká a má príjmy, ktoré riadne nezdaňuje.

Z týchto dôvodov žiadal zrušiť tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním

potvrdený rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odporcu zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že postupom súdu, ktorý odporcovi

nedoručil jej vyjadrenie k odvolaniu, nedošlo k odňatiu možnosti odporcu pred súdom konať,

lebo jej odvolacie vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť

rozhodovanie odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Napadnutý rozsudok nie je ani

rozsudkom uvedeným v Prípustnosť dovolania odporcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania odporcu

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých

procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou odporcovi realizáciu jeho procesných práv.

Dovolateľ namieta, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že odvolací

súd vo veci nenariadil pojednávanie.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ale

v ostatných prípadoch (než sú uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude

odvolacie pojednávanie nariadené, rozhoduje odvolací súd. Z dovolaním napadnutého

rozsudku vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa a dospel k názoru, že vzhľadom na to nie je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom

na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie odvolacieho

pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem.

Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 8. marca 2011 (č.l. 71 spisu) vyplýva, že odvolací

súd v tento deň vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci bez nariadenia pojednávania.

V zmysle o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Tento procesný postup bol v danom

prípade zachovaný – účastníci konania boli o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku

upovedomení spôsobom zodpovedajúcim uvedenému ustanoveniu (viď „Oznámenie

o vyhlásení rozsudku v zmysle vo veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. “ založené na č.l. 70 spisu). Procesný postup súdu,

ktorý sa nepriečil zákonu, nemohol mať za následok odňatie možnosti odporcu konať

pred súdom ( ).

Podľa názoru dovolateľa mu odvolací súd odňal možnosť pred súdom konať tiež tým,

že mu nedoručil vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu smerujúcemu proti rozsudku

súdu prvého stupňa. Dovolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch zdôraznil, že nedoručenie

vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti

účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania

a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (viď napríklad ).

Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil, že v niektorej veci môže byť

absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého účastníka konania právne

irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku, nezaložil

svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie

k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku).

V uznesení z 20. decembra 2010 sp. zn. Ústavný súd Slovenskej republiky

poukázal na to, že prvostupňový súd má zákonnú povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne

ostatným účastníkom konania, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má

povinnosť vyzvať účastníkov konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu ale

z ( a ani z iných jeho ustanovení)

nevyplýva. Z nevyplýva ani povinnosť odvolacieho súdu

predložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého

účastníka konania k opravnému prostriedku.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu

druhého účastníka konania by malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy,

pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný

pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by

mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa

jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Podľa názoru

dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu,

odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu. Z týchto dôvodov dovolací súd

v ďalšom vychádzal z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať nezakladá sama

skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho

odvolaniu.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade skutočnosť, že

vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu nebolo doručené druhej procesnej strane, bolo

právne irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie – ako vyplýva zo spisu (osobitne z obsahu

dovolaním napadnutého rozsudku) – nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu

o opravnom prostriedku odporcu. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že

by odvolací súd k prijatiu jeho záverov, na ktorých spočíva jeho potvrdzujúci rozsudok,

viedlo práve vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu.

Odporca v dovolaní ďalej namieta, že súdy mu odňali možnosť konať aj tým, že

nevykonali ním navrhované ďalšie dokazovanie. Dovolací súd k tomu pripomína, že

posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je

vecou súdu (viď ), a nie účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej

republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné

nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie

však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom.

Pokiaľ odporca namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie veci ( ), konkrétne nedostatky týkajúce sa

odôvodnenia napadnutého rozsudku, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu je považovaná za vadu tejto povahy (R 111/1998). Takáto tzv. iná vada konania je síce

relevantný dovolací dôvod ( ), nie je ale vadou konania

vymenovanou v a prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá.

Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatniť len vtedy, ak je dovolanie procesne

prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

Dovolacie námietky odporcu, v rámci ktorých tvrdí, že odvolací súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdil, nesvedčia

o existencii procesnej vady konania v zmysle K námietke, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. Súd ale právnym posúdením veci nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle I keď je nesprávne právne posúdenie veci relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že procesná prípustnosť dovolania odporcu z ustanovení § 238

a nevyplýva, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju

zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia z 10. júna 2011 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Aplikujúc § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky určil celkovú výšku tejto náhrady

v sume 74 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková