Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: O.. O. U.Č., N. A.. M. X, XXX XX U., právne zastúpená: BUZINGER & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Námestie Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Martin Buzinger, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, za účasti 1/ O.. U. Z. G., N. V. D.. X, XXX XX N., právne zastúpená: ADVOKA, s. r. o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Luboš Pejhovský, advokát a konateľ, 2/ L.. M. S., 3/ O.. O. S., obaja bytom N. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU - BA- OVBP2- 2016/15270/MES zo dňa 24.02.2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU - BA- OVBP2- 2016/15270/ MES zo dňa 24.02.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015 z r u š u j e a vec vracia Mestskej časti Bratislava

- Dúbravka na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Pribratej účastníčke O.. U. Z. G. správny súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Pribratým účastníkom v 2. a 3. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.05.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU - BA- OVBP2- 2016/15270/MES vydaného dňa 24.02.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka (ďalej aj len prvostupňový orgán, resp. stavebný úrad) č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: písomné podanie žalobkyne došlé dňa 03.06.2014 Miestnemu úradu Bratislava - Dúbravka, ktoré mimo iných skutočností obsahovalo žiadosť o obnovenie funkčnosti elektrickej prípojky k jej chate, oznámenie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 09.06.2014 o výkone štátneho stavebného dohľadu, záznam z miestnej

ohliadky uskutočnenej dňa 24.06.2014 s fotodokumentáciou, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.07.2014 spolu s viacerými dokladmi. V spise sa tiež nachádzajú rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 29.04.2015 o nariadení O.. U. Z. G. (ďalej aj len stavebníčka, resp. pribratá účastníčka 1/) opätovne uviesť do užívania elektrickú prípojku k stavbe na p. č. XXXX, k. ú. N. - W., Okresného úradu Bratislava zo dňa 20.07.2015, ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená Mestskej časti Bratislava - Dúbravka na ďalšie konanie.

3. Prvostupňový správny orgán - stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka preskúmavaným rozhodnutím č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015, v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zastavil konanie o nariadení opätovného uvedenia do užívania elektrickej prípojky vedenej k stavbe na individuálnu rekreáciu na pozemku parc. č. XXXX k. ú. N. - W., vlastníčke pozemku parc. č. XXXX k. ú. N. - W.N. O.. U. Z. G., N., nakoľko o odstránení menovanej elektrickej prípojky rozhodol stavebný úrad v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. SU-8273/3094/2014/ C-6/Zr zo dňa 17.04.2014, právoplatné dňa 26.05.2014, dôvodiac tým, že po vrátení veci (opätovné uvedenie do prevádzky elektrickej prípojky) rozhodnutím Okresného úradu Bratislava sa riadil právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, podľa ktorého mal „stavebný úrad v novom prejednaní zvážiť postup podľa Správneho poriadku, nakoľko o predmetnej veci - odstránení vzdušnej elektrickej prípojky bolo rozhodnuté v predchádzajúcom konaní....“.

4. V dôsledku odvolania zo dňa 09.06.2015 podaného žalobkyňou vydal žalovaný dňa 24.02.2016 napadnuté rozhodnutie Č. OU - BA- OVBP2- 2016/15270/MES, ktorým zamietol podané odvolanie a napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 a ustanovení § 46 a 47 Správneho poriadku potvrdil.

5. Žalovaný uviedol, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad prvostupňový orgán) svojím Rozhodnutím č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015 zastavila konanie o nariadení opätovného uvedenia do užívania elektrickej prípojky vedenej k stavbe na individuálnu rekreáciu na pozemku parc. č. XXXX k. ú. N. - W.N. O.. U. Z. G., nakoľko o odstránení menovanej elektrickej prípojky rozhodol stavebný úrad v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. SU-8273/3094/2014/C-6/Zr zo dňa 17.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.05.2014.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu dňa 19.10.2015 podala žalobkyňa odvolanie dôvodiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. V odvolaní uviedla, že predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu č. /Zr z 29.04.2015, ktorým jej bolo nariadené opätovne uviesť do užívania elektrickú prípojku, bolo zrušené odvolacím orgánom. Poukazujúc na § 56 Správneho poriadku bola toho názoru, že stavebný úrad porušil citované ustanovenie Správneho poriadku, keď ju ako účastníčku konania neupovedomil o obsahu podaného odvolania stavebníčkou O.. U. Z. a nevyzval ju, aby sa k odvolaniu vyjadrila. Odstránenie elektrickej prípojky nepovažovala výlučne za občianskoprávnu otázku, postup stavebníčky považovala za rozporný so stavebným povolením resp. s povolením odstránenia stavby č. SU-8273/3094/2014/C-6/ Zr zo dňa 17.04.2014 a vyslovila názor, že postup stavebníčky bol nezákonný, čím jej vznikla škoda, ktorú si môže v rámci občianskeho súdneho konania vymáhať, čo samo o sebe nevylučuje, že nezákonný postup stavebníčky bol súčasne a primárne porušením noriem správneho práva stavebný úrad ako orgán verejnej správy bol povinný vo veci konať a nie konanie zastaviť.

7. Žalobkyňa v ďalšom podrobne popísala genézu predchádzajúcich konaní vrátane vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 24.06.2014, vtedajšie pripomienky a námietky vrátane názoru pracovníka zamestnanca Západoslovenskej energetiky a.s., vo veci elektrickej prípojky. Neskoršiu nesplnenú výzvu stavebného úradu zo dňa 21.08.2014 adresovanú stavebníčke považovala žalobkyňa za priestupok v zmysle stavebného zákona a bola toho názoru, že úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku možno považovať za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ďalej vyslovila úvahu, že vzhľadom na výšku škody a zlomyseľnosť stavebníčky nemožno vylúčiť, že sa uvedeným konaním dopustila spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa , a . Na základe hore uvedených parafrázovaných dôvodov z predchádzajúcich konaní a

z aktuálneho odvolacieho konania žiadala odvolací orgán (žalovaný), aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Stavebný úrad listom č. SU-18695/4367/2015/VL zo dňa 27.11.2015 oboznámil stavebníčku O.. U. Z. G. (pribratá účastníčka 1/) s obsahom odvolania žalobkyne a vyzval ju, aby do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia zaslala svoje vyjadrenie k odvolaniu.

9. Stavebníčka listom zo dňa 13.12.2015 doručeným na stavebný úrad dňa 15.12.2015, v prílohe ktorého bola doložená fotokópia jej odvolania zo dňa 09.06.2015 proti rozhodnutiu stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-3822/4367/2015/Zr zo dňa 29.04.2015, zaujala v podstate nasledovné stanovisko: Uviedla, že konala na základe rozhodnutia stavebného úradu č. SU-8273/3094/2014/C-6/Zr zo dňa 17.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2014. Vyslovila názor, že stavebný úrad zabezpečil vyjadrenia všetkých dotknutých osôb a inštitúcií - čiže aj správcu siete a majiteľa pozemku pare. č. XXXX k. ú. N. - W., ktorí sa v zákonom stanovenej lehote mohli vyjadriť, resp. vzniesť v konaní o odstránenie stavby námietky. A keďže v konaní o odstránení rekreačnej chaty žiadny z účastníkov konania nevzniesol námietky, rozhodnutie o odstránení stavby nadobudlo právoplatnosť a bola toho názoru, že ak bolo vydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, tak museli byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Obsah rozsiahleho odvolania stavebníčky zo dňa 09.06.2015 proti nariadeniu stavebného úradu č. SU-3822/4367/2015/Zr zo dňa 29.04.2015, podľa ktorého v určenom termíne mala opätovne uviesť do užívania elektrickú prípojku vedenú k stavbe na pozemku pare. č. XXXX k. ú. W., obsahujúci nasledovné: Podmienky nariadenia v odvolaní považovala za nesplniteľné, pretože svoju stavbu odstránila na základe právoplatného rozhodnutia, mala výhrady k dôvodeniu stavebného úradu, že elektrickú prípojku vedúcu cez jej pozemok na pozemok pare. č. XXXX k. ú. W. odstránila bez povolenia správcu siete a majiteľky pozemku pare. č. XXXX k. ú. W.. Nesplniteľnosť a nevykonateľnosť nariadenia videla aj v tom, že pôvodná stavba (el. prípojka mala byť realizovaná na základe ohlásenia drobnej stavby stavebníčkou (O.. U. Z. G.) bola odstránená a uvedenie pôvodného elektrického vedenia do užívania bolo nemožné. Na viac stavebníčka postrádala súčinnosť majiteľky pozemku parc. č. XXXX k. ú. W., pretože jednak v rozhodnutí nebolo uvedené, z ktorého pozemku mala byť prípojka realizovaná, ďalej pri ohlásení drobnej stavby bol potrebný súhlas majiteľa pozemku, na ktorom mala byť prípojka realizovaná, na uvedenie elektrickej prípojky bolo potrebné, aby zmluvný odberateľ (odvolateľka) požiadal o pripojenie zariadenia k distribučnej sústave, pričom elektromer musí byť umiestnený na hranici pozemku a nie v chate, atď. a záverom žiadala, aby odvolací orgán rozhodnutie stavebného úradu č. č. SU-3822/4367/2015/Zr zo dňa 29.04.2015 zrušil.

10. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán (žalovaný) podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi, predovšetkým so stavebným zákonom a jeho vykonávacími predpismi ako aj so zákonom o správnom konaní, a dospel k záveru, že odvolanie treba zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

11. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku - zastavenie konania (1) správny orgán konanie zastaví, ak i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

12. Ku skutkovým a právnym okolnostiam danej veci, ako aj ku skutočnostiam uvedeným v podanom odvolaní, žalovaný uviedol nasledovné: Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodnutím č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015 zastavila konanie o nariadení opätovného uvedenia do užívania elektrickej prípojky vedenej k stavbe na individuálnu rekreáciu na pozemku parc. č. XXXX k. ú. N. - W., vlastníčke pozemku parc. č. XXXX k. ú. N. - W. O.. U. Z. G.j, proti čomu sa odvolala žalobkyňa.

13. Mestská časť Bratislava - Dúbravka v nadväznosti na rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby č. UO-BA-OVBP2-2015/60488/ZAV zo dňa 20.07.2015 ako príslušný stavebný úrad vydala rozhodnutie č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015, ktorým zastavila konanie v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku dôvodiac, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že o odstránení predmetnej elektrickej prípojky rozhodla v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. SU-8273/3094/2014/C-6/Zr zo dňa 17.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2014.

14. Žalovaný ako odvolací orgán po preštudovaní spisového materiálu konštatoval, že o elektrickej prípojke, t. j. o jej zrušení bolo rozhodnutím stavebného úradu č. SU-8273/3094/2014/C-6/Zr zo dňa 17.04.2014 rozhodnuté a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2014. Žalovaný v aktuálnom odvolacom konaní nemal kompetenciu zaoberať sa dôvodmi, ktoré už boli predmetom rozhodnutia stavebného úradu č. SU- 8273/3094/2014/C-6/Zr zo 17.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.05.2014. Ďalšie rozhodnutie stavebného úradu č. /Zr. zo dňa 29.04.2015 bolo odvolacím orgánom zrušené rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2015/60488/ZAV zo dňa 20.07.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.07.2015, v intenciách ktorého bolo vydané napadnuté aktuálne rozhodnutie stavebného úradu č. SU-13961/4367/2015/zast./Zr zo dňa 14.09.2015, pri ktorom žalobkyňa opätovne namieta rovnakými dôvodmi, ktorými namietala v predchádzajúcich, právoplatne ukončených konaniach.

Žaloba

15. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné a navrhla ho zrušiť spolu s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu.

16. V úvode žaloby bol stručne opísaný skutkový stav veci a žalobkyňa poukázala na vec priamo súvisiacu s predmetným stavebným konaním - konanie na Krajskom súde Bratislava sp. zn. , ktorý svojim rozsudkom zo dňa 12.04.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU - BA - OVBP2 - 2014/050815/JAK zo dňa 30.06.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. K právnemu stavu veci žalobkyňa uviedla, že z jej odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 14.09.2015 vyplýva, že predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 29.04.2015, ktorým bolo nariadené stavebníčke opätovne uviesť do užívania elektrickú prípojku bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.07.2015, a to na základe odvolania stavebníčky, pričom stavebný úrad postupoval v zjavnom rozpore s § 56 Správneho konania, keď ona ako účastníčka stavebného konania nebola upovedomená o obsahu podaného odvolania vo veci a nebola vyzvaná na vyjadrenie sa k nemu. Týmto postupom došlo k porušeniu rovnosti účastníkov správneho konania.

18. Žalobkyňa namietala, že prvostupňové rozhodnutie bolo nesprávne aj v merite veci a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že postup stavebníčky bol v zjavnom rozpore s vydaným stavebným povolením, resp. s povolením odstránenia stavby č. SU-8273/3094/2014/C-6/Zr zo dňa 17.04.2014, pričom skutočnosť, že nezákonným postupom stavebníčky jej vznikla škoda, ktorú si môže v rámci občianskeho súdneho konania vymáhať, nevylučuje, že nezákonný postup stavebníčky bol aj porušením noriem správneho práva a stavebný úrad ako orgán verejnej správy bol povinný vo veci konať a nie konanie zastaviť.

19. Žalobkyňa uviedla, že už vo svojich námietkach a pripomienkach zo 17.04.2014 k navrhovanej stavbe žiadala stavebný úrad, aby pri vydávaní stavebného povolenia zaviazal stavebníčku, aby jej konaním alebo konaním tretích osôb nedošlo k prerušeniu ani obmedzeniu plynulosti dodávky elektrickej energie do jej chaty pare. č. XXXX k. ú. W., N., ktorá bola napojená vzdušným vedením NN z distribučnej siete ZSE, a. s. na základe platného zmluvného vzťahu.

20. Na základe sťažnosti žalobkyne z 03.06.2014 stavebný úrad dňa 24.06.2014 vykonal štátny stavebný dohľad, na ktorom zistil, že stavebnícka odstránila elektrickú prípojku vedenú do jej rekreačnej chaty. Aj prítomný zamestnanec Západoslovenskej energetiky, a. s. A. Ľ. T. (špecialista správy energetických zariadení) na mieste konštatoval, že svojvoľným odstránením elektrickej prípojky, t. j. bez jej predchádzajúceho súhlasu ako priamo dotknutej osoby, dodávateľa elektrickej energie (Západoslovenská energetika, a.s.) a distribútora elektrickej energie (Západoslovenská distribučná, a. s.) stavebníčka porušila zákon. Ako vyplýva z písomného záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu, podľa vyjadrenia pána T. stavebníčku už vopred písomne upozorňoval (listami z 12.04.2014 a 06.05.2014), že bez jej súhlasu ako dotknutej osoby nesmie svojvoľne odstrániť elektrickú prípojku, čo však táto nerešpektovala a elektrickú prípojku svojvoľne odstránila. Musela si byť potom vedomá, že koná protiprávne.

21. Žalobkyňa mala za to, že obrana stavebníčky, že elektrickú prípojku odstránila v súlade s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 17.04.2014 neobstojí, keďže v tomto rozhodnutí stavebný úrad

uložil stavebníčke podmienku pred odstránením stavby odborne odpojiť všetky jestvujúce prípojky, pričom termín odborne odpojiť nemožno vykladať zužujúco len na technické hľadisko, ale treba ho vkladať aj z hľadiska právneho, t. j. prípojky bolo možné odpojiť len s predchádzajúcim súhlasom dodávateľa, resp. distribútora elektrickej energie a jej ako dotknutej osoby. Neoprávneným postupom stavebníčky pri odstránení elektrickej prípojky k jej chate došlo k znehodnoteniu jej nehnuteľností ako aj spôsobeniu značnej majetkovej ujmy.

22. Žalobkyňa zdôraznila, že ak stavebný úrad vo svojom preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 14.09.2015 uviedol, že stavebným povolením zo dňa 17.04.2014 povolil stavebníčke odstránenie elektrickej prípojky, hoci tak zjavne urobil bez jej vedomia a súhlasu ako priamo dotknutej vlastníčke susedného pozemku a bez súhlasu dodávateľa a distribútora elektrickej energie tak takéto rozhodnutie bolo potrebné považovať za svojvoľné a nezákonné. Taktiež právny názor žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že o odstránení predmetnej elektrickej prípojky už bolo právoplatne rozhodnuté stavebným úradom v rozhodnutí zo dňa 17.04.2014 bol zjavne nesprávny. Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nedovoľuje stavebnému úradu, aby povolil stavebníčke odpojiť elektrickú prípojku bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu priamo dotknutej osoby (žalobkyne), dodávateľa a distribútora elektrickej energie. V prípade, ak stavebný úrad tak konal a dovolil odstrániť stavebníčke odstrániť vzduchom vedenú elektrickú prípojku do jej chaty, nekonal v rozsahu a ani spôsobom ustanoveným zákonom, nedôvodne a neprimerane zvýhodnil stavebníčku na úkor jej práv a oprávnených záujmov, čím jej spôsobil značnú majetkovú ujmu a jeho rozhodnutie bolo treba považovať za nezákonné.

23. Konštatovanie žalovaného o správnosti postupu stavebného úradu a jeho rozhodnutia o zastavení konania nemalo podľa žalobkyne oporu v právnom stave veci, a to aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 12.04.2016, ktorý sa týkal aj zákonnosti postupu stavebného úradu v predmetnom stavebnom konaní a jeho rozhodnutia zo dňa 17.04.2014.

24. Replikou zo dňa 07.09.2018 žalobkyňa zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a toto vyjadrenie považovala za nezrozumiteľné a zmätočné nereagujúce na jej konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu.

25. Žalobkyňa tiež zaujala stanovisko k vyjadreniu pribratej účastníčky O.. U. Z. G. a poukázala na skutočnosť uvedenú už v žalobe, že stavebný úrad (MČ Bratislava - Dúbravka) postupoval v stavebnom konaní v rozpore s § 56 Správneho poriadku, keďže nebola upovedomená o obsahu podaného odvolania druhou účastníčkou konania, čím došlo k porušeniu rovnosti účastníkov správneho konania - bol porušený princíp rovností zbraní a kontradiktórnosti konania. Zároveň poukázala na to, že stavebný úrad povolil stavebníčke (O.. U. Z. G.) odstrániť elektrické vedenie vedúce do jej rekreačnej chaty bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, t. j. predchádzajúce vydanie právoplatného rozhodnutia v zmysle o energetike.

Vyjadrenie žalovaného.

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.08.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

27. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. vydal správny súd rozhodnutie (dňa 12.04.2016), ktoré bolo v prospech žalobkyne, avšak táto ho napadla odvolaním.

28. K námietkam podaných v žalobe uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobkyne, a to že jeho napadnuté rozhodnutie je nesprávne aj v merite veci a nesprávne vec právne posúdil. Taktiež nesúhlasil s podmienkami žalobkyne, v ktorých požadovala od stavebného úradu, aby pri vydávaní stavebného povolenia zaviazal stavebníčku O.. U. Z. G., aby jej konaním nedošlo k prerušeniu ani obmedzeniu plynulosti dodávky elektrickej energie do chaty žalobkyne, ktorá bola napojená vzdušným vedením. Zo spisu vyplynula nespolupráca žalobkyne vo veci náhradnej novej káblovej prípojky NN až k pozemku žalobkyne na náklady stavebníčky, čím žalobkyňa neprejavovala snahu v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku a umožniť stavebnému úradu konať hospodárne.

Vyjadrenie O.. U. Z. G..

29. Pribratá účastníčka 1/ (stavebníčka) sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 01.07.2019, 04.11.2019 a 05.11.2019 a navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov konania.

30. K námietke nezákonnosti konajúcich orgánov verejnej správy spočívajúcich v tom, že žalobkyni nebolo doručené na zaujatie stanoviska jej odvolanie voči rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 14.09.2014 stavebníčka poukázala na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.12.2011, podľa ktorého vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka by malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho rozhodcu. V opačnom prípade by sa v praxi mohol roztočiť neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka. To by mohlo mať znaky prílišného formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu. Odňatie možnosti konať pred orgánom verejnej moci preto nezakladá sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu.

31. Stavebníčka zároveň stručne zosumarizovala priebeh celého stavebného konania, počnúc júnom 2014 kedy sa rozhodla zbúrať existujúci rekreačný objekt a postaviť nový. Dňa 17.04.2014 bolo vydané búracie povolenie (súčasne aj stavebné povolenie novej stavby), voči ktorému sa žalobkyňa odvolala a jej odvolanie bolo druhostupňovým stavebným úradom kvalifikované ako oneskorené - žalobkyňa podala voči takémuto rozhodnutiu súdnu žalobu a Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. z 12.04.2016 napadnuté búracie rozhodnutie zrušil a vec doposiaľ nie je procesne skončená, pričom žalobkyňa medzičasom stratila postavenie účastníčky tohto stavebného konania (§14 ods. 1 Správneho poriadku). Po realizácii stavby bolo stavebným úradom vydané dňa 14.05.2015 právoplatné kolaudačné rozhodnutie.

32. V dôsledku zbúrania objektu stavebníčkou došlo k odstráneniu tzv. strešníka/nosiča elektrokábla vzdušným vedením k objektu žalobkyne. Stavebníčka a ani jej právny predchodcovia nemala právne relevantnú povinnosť trpieť takéto vecné bremeno v prospech žalobkyne, ktorej súvzťažný právny záujem odpadol v decembri 2017 kedy svoju nehnuteľnosť predala pribratým účastníkom v 2/, 3/ rade a títo si zriadili nové elektrické pripojenie.

33. Stavebníčka poukázala na to, že vedenie predmetného súdneho sporu zo strany žalobkyne stratilo akékoľvek racionálne jadro, nakoľko táto dané nehnuteľnosti (pozemok aj rekreačný objekt) v decembri 2017 predala, pričom pri inzercii predaja objektu sa nezmienila o údajnom probléme s napojením stavby na prívod elektrickej energie. Aktuálny vlastník daného objektu (pribratí účastníci v 2/, 3/ rade) majú právoplatné búracie povolenie tento objekt zbúrať (novú chatu stavajú na inej časti pozemku a vyriešili elektrickú prípojku inou trasou), čo potvrdzuje obsolétnosť zriadenia elektrickej prípojky k objektu, ktorý už nebude existovať a zároveň poukázala na nemožnosť zriadenia vecného bremena v danom prípade. Vzhľadom na takúto situáciu mala za to, že ide zo strany žalobkyne o zneužitie subjektívnych práv.

Vyjadrenie L.. M. S. V. O.. O. S..

34. K veci sa vyjadrili aj pribratí účastníci v 2/ a 3/ rade a uviedli, že sa stali kúpou zo dňa 19.11.2017 novými vlastníkmi pozemku parc. reg. C č. XXXX a XXXX a tieto nehnuteľnosti kupovali bez akejkoľvek inžinierskej siete a v súčasnosti už majú zriadenú novú elektrickú prípojku (ohlásenie bolo povolené dňa 16.03.2018). Predmetná vec sa ich nijako netýka.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

35. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s v neprítomnosti

riadne predvolaného žalovaného a pribratých účastníkov v 2/ a 3/ rade, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.

36. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - . Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

37. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

40. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

42. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

43. Podľa § 56 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

44. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

45. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

46. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

47. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe písomného návrhu žalobkyne zo dňa 03.06.2014 stavebný úrad - Mestská časť Bratislava - Dúbravka svojím rozhodnutím zo dňa 29.04.2015 nariadila stavebníčke (pribratá účastníčka 1/) opätovne uviesť do užívania elektrickú prípojku k chate žalobkyne (stavba na p. č. XXXX, k. ú. N. - W.). Voči tomuto rozhodnutiu stavebného úradu podala odvolanie stavebníčka, pričom podané odvolanie bez oboznámenia na vedomie žalobkyni a na zaujatie stanoviska k nemu bolo predložené druhostupňovému stavebnému orgánu - Okresnému úradu Bratislava (žalovaný), ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 20.07.2015 napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Mestskej časti Bratislava - Dúbravka na ďalšie konanie, v ktorom stavebný úrad vydal preskúmavané rozhodnutie (zo dňa 14.09.2015) a zastavil konanie vo veci znovu uvedenia predmetnej elektrickej prípojky do užívania, pričom vyslovil právny názor, že vo veci už bolo skôr právoplatne rozhodnuté a to jeho rozhodnutím zo dňa 17.04.2014, ktorým bolo vydané búracie/stavebné povolenie na chatu stavebníčky.

48. Je treba súhlasiť s námietkou žalobkyne, že neupovedomením o obsahu vo veci podaného odvolania stavebníčky (voči rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 29.04.2015) bol porušený () a ona potom nemala vedomosť o podanom odvolaní a teda ani možnosť zaujať k nemu stanovisko pred rozhodnutím druhostupňového orgánu verejnej správy (žalovaný).

49. Správny súd uvádza, že súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nie je ovládaný princípom povinnosti preukázania naliehavého právneho záujmu tak, ako je tomu v civilnom sporovom konaní. Potom tak, ako tomu je aj v danom prípade ani prípadná zmena vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti - chaty a pozemku (pôvodne v čase vydania napadnutého rozhodnutia vo vlastníctve žalobkyne) nemá vplyv na povinnosť správneho súdu zaoberať sa posúdením zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. zákonnosťou jeho postupu.

50. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 17.04.2014 o odstránení stavby (chaty stavebníčky) obsahujúce zároveň aj stavebné povolenie na stavbu nového objektu bolo v čase konania posudzovaného stavebného konania predmetom súdneho prieskumu na základe žalobkyňou zo dňa 02.10.2014 podanej žaloby a Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.04.2016 zrušil toto rozhodnutie stavebného úradu, pričom predmetná vec doposiaľ nie je na stavebnom úrade skončená. O tejto skutočnosti - existencii súdneho konania o prieskum predmetného rozhodnutia (búracie/stavebné povolenie) mal žalovaný ako aj stavebný úrad vedomosť (žalovaný bol účastník tohto súdneho konania), keďže právny zástupca žalobkyne v stavebnom konaní podaním zo dňa 04.02.2015 navrhol prerušenie posudzovaného stavebného konania do skončenia vyššie uvedeného súdneho konania sp. zn. a zároveň predložil rovnopis podanej žaloby na krajský súd dňa 02.10.2014.

51. Správny súd uvádza, že v prípade, ak sa rieši v inom konaní (súdnom, administratívnom) otázka podstatná pre rozhodnutie a od ktorej závisí posúdenie veci v danom administratívnom konaní (odstránenie elektrickej prípojky), mal po správnosti konajúci orgán verejnej správy (stavebný úrad MČ Bratislava - Dúbravka) svoje posudzované stavebné konanie prerušiť (§ 29 Správneho poriadku) a ak by tak spravil po zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného správnym súdom - predmetné búracie/stavebné rozhodnutie nebolo právoplatné a potom ani neexistoval právny dôvod, o ktorý oprel svoje rozhodnutie o zastavení daného stavebného konania, keďže rozhodnutie, ktorým bolo povolené odstrániť stavbu chaty stavebníčky (predmetnú elektrickú prípojku) nenadobudlo právoplatnosť a potom ani nebol dôvodný postup, ktorý zvolil. Záver stavebného úradu a žalovaného v preskúmavaných rozhodnutiach bol predčasný, keďže už v čase vydania napadnutého rozhodnutia (24.02.2016) ako aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (14.09.2015) prebiehal súdny prieskum búracieho/ stavebného povolenia vyvolaný na základe podanej žaloby žalobkyňou zo dňa 02.10.2014, ktorého dôsledkom bolo zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktorý mal potom povinnosť posúdiť

odvolanie žalobkyne voči búraciemu/stavebnému povoleniu vydaného stavebným úradom a toto nebolo právoplatné.

52. Zároveň správny súd uvádza, že v danom prípade neexistoval ani stavebným úradom v prvostupňovom rozhodnutí uvádzaný dôvod zastavenia stavebného konania, keďže nešlo o totožné veci, ktoré boli predmetom týchto dvoch samostatných stavebných konaní. Stavebný úrad nijako nepreukázal svoj prijatý záver o tom, že ide o totožnú vec, pre ktorý stavebné konanie zastavil. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade nešlo o totožné veci, keďže v oboch stavebných konaniach boli rozdielny ich účastníci ako aj predmet týchto konaní. V prvom stavebnom konaní bolo jeho predmetom odstránenie jestvujúcej chaty a stavebné povolenie pre nový objekt a v druhom konaní (je predmetom tohto súdneho prieskumu) sa riešila otázka znovu vybudovania elektrickej prípojky k chate žalobkyne. Ak potom rozhodol stavebný úrad a následne žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami o zastavení konania z v nich uvedeného dôvodu, tak nesprávne právne vec posúdili. Zároveň konajúce stavebné úrady zvolili nesprávny procesný postup, keď nevyčkali na rozhodnutie správneho súdu riešiaceho otázku právoplatnosti búracieho/stavebného povolenia a potom došlo k porušeniu v ich procesnom postupe, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj stavebného úradu je potrebné zrušiť podľa a a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť.

54. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Ohľadom práva na náhradu trov konania pribratých účastníkov správny súd rozhodol podľa a vo veci právo na náhradu trov konania priznal pribratej účastníčke v 1/ rade, ktorá bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, a to voči v konaní neúspešnému žalovanému, keďže jej preukázateľne vznikli trovy konania (a aj si ich uplatnila) v súvislosti s jej procesným postavením a uloženými povinnosťami zaujať stanovisko k žalobe, resp. k vyjadreniu žalovaného. Pribratým účastníkom v 2/ a 3/ rade žiadne trovy konania nevznikli.

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).