Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/148/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. P., bývajúceho vo V.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou H. s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie a kartografie Slovenskej republiky so

sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 2, P. O. Box 57, o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť mu podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) škodu vo výške 400 000 €

spôsobenú nesprávnym úradným postupom Správy katastra Kežmarok (ďalej len „správa

katastra“). Vychádzal z toho, že 11. januára 2010 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou K.,

s.r.o., so sídlom v C., IČO: X. (ďalej len „K., s.r.o.“), zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa

dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti v katastrálnom území Kežmarok

zapísanej na liste vlastníctva č. X., pričom kúpna cena bude predstavovať 800 000 € (ak

v časti „C“ listu vlastníctva nebudú uvedené žiadne ťarchy alebo obmedzenia) alebo 400 000

€ (v opačnom prípade). Po výzve K., s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy bol žalobcovi

vydaný list vlastníctva č. X., v časti „C“ ktorého bola zapísaná informatívna poznámka o proti

nemu vedenom a stále ešte prebiehajúcom rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R., a.s. (ďalej len „rozhodcovské

konanie“); táto poznámka bola zapísaná na návrh účastníka rozhodcovského konania –

2

obchodnej spoločnosti G. S., s.r.o., so sídlom v P. (ďalej len „G. S., s.r.o.“). So zreteľom na

túto skutočnosť sa 21. júna 2010 pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a K., s.r.o.

uplatnilo to ustanovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorého kúpna cena bude

400 000 €. Z iniciatívy žalobcu bola však rozhodnutím správy katastra z 5. augusta 2010

č. X 80/10 vykonaná oprava zápisu poznámky na liste vlastníctva č. X. tak, že táto poznámka

bola z časti „C“ vymazaná s odôvodnením, že zápis o vedenom rozhodcovskom konaní nemal

byť vôbec vykonaný vzhľadom na to, že G. S., s.r.o. nebola oprávnená navrhnúť vykonanie

tohto zápisu a (navyše) zápis sa týkal osoby odlišnej od žalobcu. Podľa názoru žalobcu mu

týmto nesprávnym postupom správy katastra vznikla škoda vo výške 400 000 € (rozdiel

kúpnej ceny, ktorá mala byť uvedená v kúpnej zmluve z 21. júna 2010, a kúpnej ceny, ktorá

v tejto kúpnej zmluve bola uvedená vzhľadom na nesprávne údaje správy katastra).

Žalovaná žiadala návrh zamietnuť ako neopodstatnený. Podľa jej názoru nie je v tomto

prípade daný vzťah príčinnej súvislosti medzi postupom správy katastra a majetkovou ujmou

žalobcu.

Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 18. augusta 2011 č.k. -76 žalobu

zamietol a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

uviedol skutkový stav zistený na podklade výsledkov vykonaného dokazovania a právne

ho posúdil v zmysle a Dospel

k názoru, že medzi nesprávnym úradným postupom správy katastra a zníženou kúpnou cenou

žalobcu v zmysle kúpnej zmluvy z 21. júna 2010 neexistuje príčinná súvislosť. Poznamenal,

že pri včasnej a dostatočnej obozretnosti by žalobca už vopred a bez veľkých ťažkostí

(napríklad z údajov www.katasterpostal.sk.) sám zistil všetky zapísané údaje o nehnuteľnosti,

ktorú chcel previesť do vlastníctva K., s.r.o. Dodal, že postup žalobcu sa mu javí ako účelový

a „škoda“, ktorú uplatňuje voči žalovanej, nie je žiadnym spôsobom verifikovaná, fyzicky

nevznikla, a aj preto žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. októbra 2012

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( );

žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého

stupňa rozhodol na podklade úplných skutkových zistení a dospel k správnym právnym

záverom. Aj odvolací súd vysvetlil predpoklady zodpovednosti štátu v zmysle zákona

č. (nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi

3

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou) a konštatoval, že i keď sa v danom

prípade v postupe správy katastra vyskytla nesprávnosť, neexistuje medzi ňou a ujmou

žalobcu žiadna príčinná súvislosť. Odvolací súd poukázal na to, že v zmysle § 5 ods. 3 zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) je poznámka takým úkonom správy katastra, ktorý

nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam a určený je len

na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo osobu.

Podľa § 38 poznámka vyjadruje skutočnosti obmedzujúce oprávnenie vlastníka nakladať

s nehnuteľnosťou alebo informujúce o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

Zdôraznil, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy z 21. júna 2010 vedel, že poznámka

na liste vlastníctva č. X. je nesprávna a prieči sa skutočnosti. Táto informatívna poznámka

nebola pre žalobcu záväzná a na liste vlastníctva figurovala len formálne. Pokiaľ žalobca

napriek tomu pristúpil k prevodu nehnuteľnosti za 400 000 €, sám zapríčinil vznik svojej

škody. Bezprostrednou príčinou prevodu nehnuteľnosti nie za 800 000 €, ale za 400 000 €

teda nie je nesprávny postup správy katastra. Konštatoval tiež, že zámerom dohody žalobcu

a K., s.r.o. vyjadrenej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bolo ochrániť kupujúceho pred

nepredvídateľnými zmenami právnych vzťahov k predmetu kúpy, a nie pred nepravdivými

a nezáväznými skutočnosťami.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Podľa jeho

názoru mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( )

v dôsledku toho, že odvolací súd neodôvodnil svoje závery o tom, že „vykonanie

informatívnej poznámky možno považovať za úradný postup katastra, ako dospel k záveru, že

informatívna poznámka nebola pre žalobcu záväzná, ako dospel k záveru, že žalobca 21. júna

2010 preukázateľne vedel, že uvedená poznámka nezodpovedá skutočnosti a poznámka

figurovala len formálne“. Nepreskúmateľné je tiež konštatovanie odvolacieho súdu, že

zámerom dohody žalobcu a K., s.r.o. vyjadrenej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bolo

ochrániť kupujúceho pred nepredvídateľnými zmenami právnych vzťahov k predmetu kúpy, a

nie pred nepravdivými a nezáväznými skutočnosťami. Argumentáciu o nepreskúmateľnosti

dovolaním napadnutého rozsudku doplnil žalobca citáciou rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. , a

tiež . Podľa jeho názoru došlo v konaní tiež k inej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

4

písm. c/ ). V súvislosti s tým žalobca poukázal na to, že v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy bola predmetná poznámka vyznačená na liste vlastníctva, údaje katastra sa považujú

za hodnoverné a K., s.r.o. nemala možnosť overiť si (ne)správnosť tejto poznámky. Žalobcov

postup nebol v danom prípade ani formalistický, ani účelový, ale zodpovedal tomu, čo bolo

dohodnuté v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ustanoveniami ktorej bol viazaný. Skutkové

a právne závery súdov, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie, sú neúplné, nesprávne

a nepodložené dôkazmi. Konštatoval, že „ak chce súd, a to na ktoromkoľvek štádiu konania,

či na prvom stupni, resp. na druhom stupni za základ svojho rozhodnutia položiť právnu

skutočnosť, ku ktorej môže prihliadnuť ex offo (napr. ničotnosť individuálneho správneho

aktu) a ktorá nebola uvedená v žalobnom tvrdení, resp. obrane žalovaného, mal by s tým

oboznámiť účastníkov konania, aby mali možnosť k uvedenej veci vyjadriť sa. Nie je preto

prípustné, aby účastníka konania zaväzovalo meritórne rozhodnutie, ktoré je vo svojej

podstate založené na takej právnej skutočnosti, ku ktorej sa nemal možnosť vyjadriť.

V opačnom prípade konanie nie je v súlade so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí

a konanie je tak zaťažené zmätočnosťou“. Podľa názoru žalobcu je preto jeho dovolanie

nielen prípustné, ale aj dôvodné. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že tento opravný prostriedok žalobcu nie

je procesne prípustný. Žalobcovi nebola v prejednávanej veci odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Keďže je dovolanie neprípustné, žalovaná nepovažovala

za potrebné vyjadriť sa k argumentácii dovolateľa, ktorá sa týka inej vady konania (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) alebo nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (

ods. 2 písm. c/ ). Procesne neprípustné dovolanie žiadala odmietnuť a priznať jej

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

účastník konania ( ) zastúpený v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238

ods. 2 ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie

je podľa až 3 procesne prípustné.

2. Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

6

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,

že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

3. Žalobca tvrdí, že v preskúmavanej veci mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ) v dôsledku toho, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný,

spočíva na neúplných skutkových zisteniach, nie je z neho úplne zrejmé, na podklade ktorých

dôkazov a ako vyhodnotených odvolací súd dospel k svojim právnym záverom a nereaguje

na všetky odvolacie námietky žalobcu.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva.

Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie

je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ). V súlade s povahou

dovolacieho konania a účelom dovolania tento mimoriadny opravný prostriedok nielenže nie

je v normatívne upravený ako „ďalšie odvolanie“, ale ani

nesmie byť (účastníkmi konania ani súdmi) vnímaný a využívaný ako „skryté odvolanie“.

Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej prieskum

právoplatných súdnych rozhodnutí musí rešpektovať princíp právnej istoty a podliehať

určitým pravidlám.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov významných v zmysle § 237

písm. f/ – je zásadne príslušný len dovolací súd (viď , ,

, , ). Najvyšší súd v rozhodnutí

publikovanom pod R 125/1999 uviedol, že prípustnosť dovolania podľa

nemožno extenzívne vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. Rovnako v uznesení z 11. júla 2012 sp. zn.

konštatoval, že „za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie, ako

výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu“. V súlade s tým pod postupom súdu v zmysle

možno rozumieť len faktickú procesnú (ne)činnosť súdu, teda procedúru

prejednania veci, ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a ktorá má za následok

znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti

jeho aktívnej účasti na konaní (viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 10. októbra 2012

sp. zn. , 91/2012).

Dovolací súd nespochybňuje, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces

je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie (). Na druhej strane ale treba mať na zreteli aj to, že vada nedostatku

dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať

potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie

(porovnaj , ).

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil tiež opak, teda to, že každé

8

porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle

(ďalej len „“) neupravuje, aké dôsledky majú

jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani

nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne

garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich

ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu

v občianskom súdnom konaní, v nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto

pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní

napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací

dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(tzv. „iné vady“) považuje ale – na rozdiel od procesných vád výslovne vymenovaných

v ustanovení – (len) za relevantný dovolací dôvod (viď

písm. b/ ), pričom však vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.

Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností musí mať dovolací súd

vždy na zreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti

už právoplatnému rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159

ods. 1 ). Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch

základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces

(tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia rozhodnutia súdu v súlade s § 157

ods. 1 a 2 ), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa

. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z , ktorý do určitej

miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa a 4 , treba rozhodujúce

otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch týchto

ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých

ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj

a aktuálne tiež ).

9

V prejednávanej veci najvyšší súd nemohol brať na zreteľ len dovolateľom

zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby zachoval

ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej

istoty, ktorý bol vyjadrený právoplatnými uzneseniami súdov nižších stupňov. Dovolací súd

pri riešení otázky prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému

princípu právnej istoty, lebo žalobcom namietaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutí

nevykazoval znaky odňatia možnosti dovolateľa konať pred súdom ( ).

Dovolaním napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie ktorého nemožno posudzovať izolovane

od odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (, , ),

lebo prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok,

uvádza v primeranom rozsahu skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,

obsah odvolania, ako aj právne predpisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory.

Za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.

Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v žiadnej ním prejednávanej veci)

nepovažoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy dôsledne a bezvýnimočne zastával

názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle

, nie však procesnú vadu konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa

ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tiež z rozhodnutí

ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , a ).

10

Správnosť takéhoto nazerania vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu

na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach

proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvávali na právnych záveroch súladných

s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ,

, , , (),

, , . Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. uviedol,

že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Na doloženie aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd

uvádza, že ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. opätovne zaujal

stanovisko k tomu, či prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého

uznesenia (ne)zakladá vadu konania podľa , pričom zotrval

„na opakovane vyslovenom závere (napr. , ,

) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný

nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený

skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “.

4. Žalobca tvrdí, že odvolací súd za základ svojho rozhodnutia položil právnu

skutočnosť, „ktorá nebola uvedená v žalobnom tvrdení, resp. obrane žalovaného“ a že jeho

konanie „nie je v súlade so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a konanie je tak

zaťažené zmätočnosťou“. Uvedené formulácie podľa všetkého uvádza ako svoju reakciu

na to, že odvolací súd pri vysvetľovaní, z akých dôvodov považuje za vecne správny

prvostupňový rozsudok (spočívajúci na závere, že medzi nesprávnym konaním správy

katastra a majetkovou ujmou žalobcu neexistuje vzťah príčiny a následku), navyše, teda

nad rámec okolností zohľadnených už súdom prvého stupňa a tiež nad rámec dôvodov

uvedených už v odôvodnení prvostupňového rozsudku, uviedol ešte aj ďalšie okolnosti,

vo vzťahu ku ktorým zaujal svoje právne závery.

11

Pre prípad, že žalobca uvedený postup odvolacieho súdu (resp. jeho rozhodnutie)

považuje za nepredvídateľný, prekvapujúci a zmätočný, najvyšší súd poukazuje na judikát

R 56/2012 a v ňom vyslovený záver, že ak sa odvolací súd v odôvodnení svojho

potvrdzujúceho rozsudku v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia

a nad ich rámec uviedol ešte aj ďalšie, z pohľadu prvostupňového konania nové dôvody, jeho

rozhodnutie nie je rozhodnutím prekvapivým. Takýto postup súdu nie je odňatím možnosti

konať pred súdom v zmysle ustanovenia

5. Dovolateľ v súvislosti s ním tvrdenou procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ spochybňuje tiež úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov. Najvyšší súd

k tomu uvádza, že v súlade s jeho rozhodovacou praxou môže neúplnosť skutkových zistení

súdu nižšieho stupňa viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôže ale založiť

prípustnosť dovolania, lebo nie je vadou vymenovanou v

V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ).

Okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje prípustnosť ním podaného dovolania, súvisia

aj s hodnotením dôkazov. Najvyšší súd preto uvádza, že nesprávne hodnotenie dôkazov

nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v (porovnaj R 42/1993

a napríklad aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ,

a ).

6. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie veci (takou vadou je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu – viď R 111/1998), dovolací súd konštatuje, že takáto procesná nesprávnosť

je relevantný dovolací dôvod v zmysle , ktorý ale úspešne môže

byť uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Sama uvedená procesná nesprávnosť,

i keby k nej v konaní prípadne došlo, nezakladá prípustnosť dovolania.

12

7. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. , ,

, , a ). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže žalobca uvedený

dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov.

8. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu, prípustnosť ktorého

nevyplýva z ani , odmietol ako procesne neprípustné (

ods. 5 a ).

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo trovy tohto konania v stanovenej lehote nevyčíslila (§ 151

ods. 2 a 4 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

13

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková